Sekta

Michele Soavi bol žiakom a obľúbencom geniálneho talianskeho režiséra a scénaristu Daria Argenta. Držal nad ním ochrannú ruku a podporoval ho v jeho tvorbe. Významne mu pomohol i pri realizácii snímku "Sekta" z roku 1991. Podieľal sa na produkcii, spolupracoval na scénari a iste Soavimu asistoval aj pri réžii. Vďaka pomoci maestra Daria Argenta sa snaživému učňovi Michele Soavimu podarilo natočiť zaujímavý psycho okultný film, ktorý nadväzuje na tadíciu klasických talianských horrorov. "La Setta". **** (25.10.2016)

Je obtížné hodnotit Italskou klasiku, když v ní nefunguje prvek krve. Soavi feat. Argento - dreamduo bomberů čistého gorehorroru ve sto:/ minutách ani náznakem nenaplňují toho, čehož italomilové tak netrpělivě žádají a když už se to asi v polovině rozjede, tak jsou nuceni sledovat prehistorické skilly bez jakýchkoliv důrazů na brutalitu a vyšperkovaný detail. Tyto efekty např. Fulci zvládal už za teenagerských let a to nebyl žáden papundeklař ! Fajrunt ve studni sice ušel, ale nic nezachránil. Soaviho kvality jsou jinde. (07.04.2013)

Čím viac času ubieha od doby, čo som film videl, tým na viac kladov si spomínam. Ale priznám sa, pri pozerani som bol dosť v rozpakoch. Prosto som nebol naučený na talianske horory. Najdôležitejšie, čo treba povedať je to, ze je to PSYCHOfilm. Je to taky neprijemy príbeh z ktorého si zapametáte nejakú tu studňu, králika a nechutne strhnutý ksicht. A samozrejme čosi čo sa možno aj vyrovná znasilneniu dievčata stromom s iného a slávnejšieho hororu :)... (25.04.2005)

Sekta síce nedosahuje úroveň predchádzajúcich režisérových hororov Des na javisku a Svätyňa, už vôbec nie kvality nasledujúceho hororu Dellamorte Dellamore, ale stále je pozerateľným filmom. Scenár nie je vôbec nápaditý, dejovú osnovu preberá z Polanského Rosemary´s baby, inšpiruje sa schémami démonického hororu. Začiatok bol zaujímavý, vytvoril predpoklad pre dobrý horor, ale nestalo sa, film je pridlhý, len tak sa pomaly plantá vo vzťahoch a miestami stráca atmosféru. Napriek tomu sa predsa v istých sekvenciách ukazuje Soaviho filmárske majstrovstvo. Korením sú splatter scény, aj larvy a chrobáky majú svoje čaro, pekné je i voľné asociatívne spájanie obrazov. Napríklad: keď Miriam, budúca satanorodička, zaspí a do nosa jej vlezie chrobák, kamera sníma jeho prienik ako prechod tunelom, dostane sa na pestrofarebnú lúku, kde zase číha iné nebezpečenstvo. To, čo sa postavám sníva sa často aj splní, ale nie do bodky, Soavi vždy niečo nové pridá. (08.08.2012)

talianska gore klasika s dosť sugestívnou atmosférou. film má o niečo lepší príbeh ako režisérov iný horor (svatyňa), avšak pre mňa to už nie je ono a stráca hlavne na tej atmosfére. je to dosť veľké psycho a väčšinou temné a strašidelné (až na scénu so zajačikom a tv). nedoporúčam sledovať slabším povahám! (23.03.2004)