Pro violoncellistku se hudba stává prostředkem komunikace s nevítaným sousedem. Očekávání potomka se z radostné události mění v noční můru. Církevní hodnostář se ztrácí veškeré zábrany a neštítí se ani spolupráce s drogovou mafií. Tři snímky, Duet, Opus Dei a Gassvater, tvoří povídkový film čtyř mladých talentovaných režisérů.(Finále Plzeň)
Film DOGG predstavuje štyri radikálne autorské poviedkové filmy, ktoré sa vám dostanú pod kožu. Pracuje s emóciou úzkosti, atmosférou bizarnosti a strachom v jeho rôznych formách. Štyria režiséri, štyria scenáristi a štyria kameramani vytvorili bizarnú ilúziu napätia a rôznorodej úzkosti v samostatných príbehoch. Strach z viditeľného aj neviditeľného, jeho schopnosť morfovať sa do stále nových tvarov, je základnou ideou filmu. Poviedka DUET vás konfrontuje s aktuálnou hrozbou narastajúceho terorizmu a naším strachom z neznámeho. V druhej poviedke s názvom OPUS DEI sa ocitáme v hororovom príbehu, v starom opustenom dome, ktorý skrýva temné tajomstvo z čias 2. svetovej vojny. Tretia a najkontroverznejšia poviedka GRASSVATER vás núti odvrátiť zrak od obrazovky – pozeráte sa na výjavy z východného Slovenska, ktoré sú prezentované veľmi expresívne, bez príkras v celom svojom hnuse. Nechýbajú drogy, mafia, intrigy a panoptikum postáv. Posledná, vizuálne prepracovaná, poviedka GAME nastoľuje otázku, kde sa končia hranice televíznej zábavy a kam sme až ochotní zájsť. Vedeli by sme sa zabávať na smrti v priamom prenose?(Continental film)
Kto vraví, že sa nebojí, klame. Štyri poviedky, ktorých základom sa stala jedna z najčastejšie sa prejavujúcich ľudských emócií. 4 režiséri, 4 kameramani vytvorili ilúziu napätia v samostatných príbehoch. Strach z viditeľného aj neviditeľného, jeho schopnosť morfovať sa do stále nových tvarov. Strach môže mať rozličné podoby.(MFF Cinematik Piešťany)
Jednu hviezdičku venujem druhej poviedke, ktorá bola zo všetkých najzaujímavejšia a spätne aj nosným pilierom propagácie tohto filmu. Za túto by som tvorcom dala aj viac, ale ten neskutočný trash, ktorý nasledoval ďalej, zatlačil moje dojmy veľmi veľmi hlboko.. Chápem myšlienky, ktoré sa tvorcovia snažili vysloviť avšak vložili ich do lacnej, gýčovitej formy, ktorá viac odradí ako zaujme. Snaha o umeleckosť (prestrihy na les, stromy a zasnežené hory) a experimentálnosť nevyšla. To snaženie kričalo. Veľmi.. Prvá poviedka: Myšlienka dobrá, Monika H. to celé zachraňuje, výsledný dojem slabý. Druhá poviedka: Najsilnejšia zo všetkých, zo začiatku bolo cítiť silnú inšpiráciu Antikristom od Larsa von Triera, vyvrcholenie perfektne PSYCHO.. Tretia časť: Gopnik s neostrihanými nechtami a suchými pätami si dáva do tela jedno cez druhé, do toho rádoby mafiánsky boss a.k.a. farárko z našej dediny a príbehy z drogového podsvetia alebo: Don´t do drugs kids! A štvrtá poviedka je momentom, kedy si poviete: kámo, tak toto fakt nie! a čakáte, kedy rozsvietia a môžete ísť domov ľutovať, prečo ste radšej peniaze za lístok do kina nezoskartovali a neurobili si z nich vianočnú girlandu.(20.11.2017)
Tak toto mi ani trochu nesadlo. Žiadna poviedka ma nedokázala zaujať na toľko, aby som tejto ohavnosti dal viac hviezdičiek. Tvorcovia si možno zamýšľali, že toto bude niečo, že na Slovensku tu príde nová vec, o ktorej veľké obecenstvo ešte nevidelo a konečne tu bude niečo, čo v našich hlavách ostane dlho. To sa ale očividne mýlili, pretože nakoniec sa z toho stala len lacný, akože napínavý horor s totálne preflaknutým scenárom a lacnými efektmi.(31.10.2017)
Takto. Vôbec to nie je zle natočené alebo zahrané a nepovedal by som ani, že koncepty sú zlé. Len som sa hlasno smial a hlavnú tému strachu som vôbec necítil. Prvá poviedka vyšumela do stratena, fádne bububu s koránom je pre mňa úsmevným cringeom na aktuálne veci ktoré desia bielu privilégiu. Druhá mi popravde učarila a dostal som od nej absurdný evildeadovsky plot twist za ktorý by sa nehanbila akákoľvek čierna komédia. Tretia poviedka je nielen efektívne náučné video o drogách pre školy, ale aj celkom fajn natočená ukážka totálneho ľudského dna slovenského whitetrashu s absurdne zábavnou zápletkou. Zo štvrtej sála inšpirácia "battleroyalov" a "blackmirrorov", vizuálne by skoro človek ani nespoznal že to je natočené v strede blavy a je ľahko stráviteľná a možno o pár minút dlhšia než treba. Experiment, do ktorého treba ísť s ľahkou hlavou a nie pripravený nenávidieť.(15.9.2017)
Myslim, že pri tomto experimentálnom počine, došlo k hlbokému nepochopeniu zo strany publika. Treba vnimat okolnosti, za ktorých film vznikal a tiež základný umelecký koncept. Na Slovensku sa filmy vo všeobecnosti ľahko netočia, čo musí byt zrejme snáď každému, kto nepristupuje k filmovej tvorbe ako totálny konzument. A aj preto vela dobrých slovenských filmov ani nevzniklo (nerátam samozrejme československé filmy, opierajuce sa o genialnu česku filmovu školu). Navyše sa slovenské filmy potýkajú, okrem remeselneho babractva, aj s bezobsažnosťou, neoriginalitou - keď už nie priamo s plagiatorstvom. Pri DOGGu je (aspon) ista snaha robit veci inak - slobodne, lahko, nekonvenčne. Samozrejme, vela veci sa mohlo spravit lepsie, inak, ale aj tak mam pocit, že vacsina kritiky vyplýva z divackej "lenivosti premýšlať", a nemenej aj z nasej "slovenskej sebanenávisti".(14.11.2017)
Tak nějak jsem si při zdějších hodnoceních a komentářích říkal, že by se mi to mohlo líbit. Měl-li bych nějak krátce charakterizovat celý film, asi bych použil formuli sociální horror. On totiž celkově pojednává o strachu a hnusu. první povídka je decentní komorní drama právě o sociálním strachu, jeho projevech a následcích. Trochu mi v ní chybělo větší ponoření do hloubky, tak nějak to vastně jen sklouzlo a zůstala pachuť nenaplněného potenciálu, ale na úvod to není nijak špatné. Taky mám hodně rád Moniku Hilmerovou, vždycky se na ní hrozně hezky koukalo a nejinak je tomu i zde. Je to hrozně sympatická herečka (***). Druhá povídka je naprosto skvěle natočený horror, žánrově nejsyrovější a nejčistší z celého filmu. Výborná atmosféra, výborné herectví (z Judith se klube hodně dobrá herečka). Dobrá alegorie kolobehu života - zatímco jeden život začne, jiný skončí. Když se objevil parašutista, padla mi brada. Jedinou výtku bych měl jen k absenci výraznější pointy, vyvrcholení. (****). Třetí povídka je místy docela eklhaft psycho o bílém odpadu, lidech, z nichž se vám prostě bude dělat psychicky i fyzicky špatně. Ale i to je odstín horroru (znechucení, odpor, hnus). Je to psycho natolik, že si v tom někdo nemusí nic najít. (2.5*). Poslední povídka je vizuálně akční kombinace Očisty a klasických televizních reallity show. Vizuální hrátky tomu dost pomáhají, dokážou až uchvátit a člověk přemýšlí, jak byl kde který záběr vlastně vytvořen. Největším horrorem v tomhle příběhu je reklamní pauza. (***) DOGG je zajímavým pohledem hned na několik odstínů strachu, každý příběh, byť má společný jmenovatel, je pojat a natočen jinak, odlišně, což se mi docela líbilo. Chápu ale, že příznivce klasických horrorů může tento film zklamat. Asi to ale nebude jeho problém. 3.5*(23.10.2019)
xxCat
Jednu hviezdičku venujem druhej poviedke, ktorá bola zo všetkých najzaujímavejšia a spätne aj nosným pilierom propagácie tohto filmu. Za túto by som tvorcom dala aj viac, ale ten neskutočný trash, ktorý nasledoval ďalej, zatlačil moje dojmy veľmi veľmi hlboko.. Chápem myšlienky, ktoré sa tvorcovia snažili vysloviť avšak vložili ich do lacnej, gýčovitej formy, ktorá viac odradí ako zaujme. Snaha o umeleckosť (prestrihy na les, stromy a zasnežené hory) a experimentálnosť nevyšla. To snaženie kričalo. Veľmi.. Prvá poviedka: Myšlienka dobrá, Monika H. to celé zachraňuje, výsledný dojem slabý. Druhá poviedka: Najsilnejšia zo všetkých, zo začiatku bolo cítiť silnú inšpiráciu Antikristom od Larsa von Triera, vyvrcholenie perfektne PSYCHO.. Tretia časť: Gopnik s neostrihanými nechtami a suchými pätami si dáva do tela jedno cez druhé, do toho rádoby mafiánsky boss a.k.a. farárko z našej dediny a príbehy z drogového podsvetia alebo: Don´t do drugs kids! A štvrtá poviedka je momentom, kedy si poviete: kámo, tak toto fakt nie! a čakáte, kedy rozsvietia a môžete ísť domov ľutovať, prečo ste radšej peniaze za lístok do kina nezoskartovali a neurobili si z nich vianočnú girlandu.(20.11.2017)
maverick080
odpad!Tak toto mi ani trochu nesadlo. Žiadna poviedka ma nedokázala zaujať na toľko, aby som tejto ohavnosti dal viac hviezdičiek. Tvorcovia si možno zamýšľali, že toto bude niečo, že na Slovensku tu príde nová vec, o ktorej veľké obecenstvo ešte nevidelo a konečne tu bude niečo, čo v našich hlavách ostane dlho. To sa ale očividne mýlili, pretože nakoniec sa z toho stala len lacný, akože napínavý horor s totálne preflaknutým scenárom a lacnými efektmi.(31.10.2017)
Yoda sama
Takto. Vôbec to nie je zle natočené alebo zahrané a nepovedal by som ani, že koncepty sú zlé. Len som sa hlasno smial a hlavnú tému strachu som vôbec necítil. Prvá poviedka vyšumela do stratena, fádne bububu s koránom je pre mňa úsmevným cringeom na aktuálne veci ktoré desia bielu privilégiu. Druhá mi popravde učarila a dostal som od nej absurdný evildeadovsky plot twist za ktorý by sa nehanbila akákoľvek čierna komédia. Tretia poviedka je nielen efektívne náučné video o drogách pre školy, ale aj celkom fajn natočená ukážka totálneho ľudského dna slovenského whitetrashu s absurdne zábavnou zápletkou. Zo štvrtej sála inšpirácia "battleroyalov" a "blackmirrorov", vizuálne by skoro človek ani nespoznal že to je natočené v strede blavy a je ľahko stráviteľná a možno o pár minút dlhšia než treba. Experiment, do ktorého treba ísť s ľahkou hlavou a nie pripravený nenávidieť.(15.9.2017)
vtelenie
Myslim, že pri tomto experimentálnom počine, došlo k hlbokému nepochopeniu zo strany publika. Treba vnimat okolnosti, za ktorých film vznikal a tiež základný umelecký koncept. Na Slovensku sa filmy vo všeobecnosti ľahko netočia, čo musí byt zrejme snáď každému, kto nepristupuje k filmovej tvorbe ako totálny konzument. A aj preto vela dobrých slovenských filmov ani nevzniklo (nerátam samozrejme československé filmy, opierajuce sa o genialnu česku filmovu školu). Navyše sa slovenské filmy potýkajú, okrem remeselneho babractva, aj s bezobsažnosťou, neoriginalitou - keď už nie priamo s plagiatorstvom. Pri DOGGu je (aspon) ista snaha robit veci inak - slobodne, lahko, nekonvenčne. Samozrejme, vela veci sa mohlo spravit lepsie, inak, ale aj tak mam pocit, že vacsina kritiky vyplýva z divackej "lenivosti premýšlať", a nemenej aj z nasej "slovenskej sebanenávisti".(14.11.2017)
eraserhead666
Tak nějak jsem si při zdějších hodnoceních a komentářích říkal, že by se mi to mohlo líbit. Měl-li bych nějak krátce charakterizovat celý film, asi bych použil formuli sociální horror. On totiž celkově pojednává o strachu a hnusu. první povídka je decentní komorní drama právě o sociálním strachu, jeho projevech a následcích. Trochu mi v ní chybělo větší ponoření do hloubky, tak nějak to vastně jen sklouzlo a zůstala pachuť nenaplněného potenciálu, ale na úvod to není nijak špatné. Taky mám hodně rád Moniku Hilmerovou, vždycky se na ní hrozně hezky koukalo a nejinak je tomu i zde. Je to hrozně sympatická herečka (***). Druhá povídka je naprosto skvěle natočený horror, žánrově nejsyrovější a nejčistší z celého filmu. Výborná atmosféra, výborné herectví (z Judith se klube hodně dobrá herečka). Dobrá alegorie kolobehu života - zatímco jeden život začne, jiný skončí. Když se objevil parašutista, padla mi brada. Jedinou výtku bych měl jen k absenci výraznější pointy, vyvrcholení. (****). Třetí povídka je místy docela eklhaft psycho o bílém odpadu, lidech, z nichž se vám prostě bude dělat psychicky i fyzicky špatně. Ale i to je odstín horroru (znechucení, odpor, hnus). Je to psycho natolik, že si v tom někdo nemusí nic najít. (2.5*). Poslední povídka je vizuálně akční kombinace Očisty a klasických televizních reallity show. Vizuální hrátky tomu dost pomáhají, dokážou až uchvátit a člověk přemýšlí, jak byl kde který záběr vlastně vytvořen. Největším horrorem v tomhle příběhu je reklamní pauza. (***) DOGG je zajímavým pohledem hned na několik odstínů strachu, každý příběh, byť má společný jmenovatel, je pojat a natočen jinak, odlišně, což se mi docela líbilo. Chápu ale, že příznivce klasických horrorů může tento film zklamat. Asi to ale nebude jeho problém. 3.5*(23.10.2019)