Reklama

Reklama

Ran

Trailer 1

Obsahy(1)

Zámožný pan Hidetora se na oslavě svých 70. narozenin rozhodne rozdělit panství mezi tři syny. Nejmladší Saburo se ho pokouší odradit od ukvapeného rozhodnutí, ale pyšný a tvrdohlavý vládce se ho zřekne. Když se starší synové ujmou vlády, rychle se obrátí proti svému vlastnímu otci a začnou usilovat o úplnou kontrolu nad celým uzemím. Hidetora musí nakonec v krvavé bitvě opustit své vlastní království a vyrovnat se s důsledky násilné a kruté minulosti. (oficiální text distributora)

(více)

Videa (5)

Trailer 1

Recenze (196)

kajda.l 

všechny recenze uživatele

Ne,ne,ne,tak toto se japoncům nepovedlo. Kde se proboha zapomněl střihač? Kdybych film hodnotil po 90ti minutách, kdy už jsem měl chuť to vypnout bylo by to,alespoň za průměrné 3*. Ale,že jsem si nedal říci a chtěl jsem to za každou cenu dokoukat (protrápit se k závěrečným titulkům) tak dávám hodnocení jaké dávám. Příšerná nuda a snad ještě u žádného filmu jsem si nedal snad 20krát pauzu. Chvílemi to spíš připomínalo parodii a ne drama o rozpadu rodinného klanu. A podle zdejšího hodnocení se mi zdá,že opravdu to většina hodnotících vypla po hoďce a půl,jinak si tak vysoké hodnocení nedokážu představit... ()

murakamigirl 

všechny recenze uživatele

..........Kurosawa sa blížil k sedemdesiatpäťke, keď natočil toto dielo.......... "Kedysi som mal troch synov." Ani neviem prečo, no táto Hidetorova veta ma v mihu naladila na myšlienky o pominuteľnosti. Je možné, že ju v Ran Kurosawa rieši, resp. že ide o jednu z tém, čo ho zaujímajú??? Možné určite..........:) POMINUTEĽNOSŤ. V ľudskom živote má svoju životnosť vlastne všetko, počnúc či končiac samotným ľudským životom. Pre naozaj len komornú predstavu pominuteľnosti vyberám: city, túžby, vzťahy, slová, sľuby, ideály, moc, úspech, neúspech, bolesť, radosť, strach, porozumenie, samota, úprimnosť, vedomosť, nevedomosť.......... Či si to pripustíme či nie, alebo použijeme inú metaforu, pominuteľnosť je imaginárny diktátor striehnuci a vypínajúci sa nad nami všetkými, ktorý nás drží v hrsti. Škodoradostným železným pravidlom býva, že v celej hĺbke oceníme veci, až keď sú už nenávratne preč. Masterpiece. Geniálni Tatsuya Nakadai (Hidetora) a Mieko Harada (pani Kaede) !!! ()

Reklama

Rob Roy 

všechny recenze uživatele

První setkání s Kurosawou. Ano, něco takového jsem čekal. Výpravné, pomalé, dobře zahrané. Kurosawa je podobně jako třeba Leone mistr obrazové kompozice. Ovšem to, co tady psal např. Tsunami X a Kaka...na tom něco je. Tragický příběh, postavy hodně mluví ( až umělecky ), ale je to trochu strnulé, příliš konzervativní. Žádné spontánní výlevy emocí, všechno to je jakoby připravené, naplánované. Ale pár silných emocionálních scén tu je ( Hidetora trhá květiny, Hidetora chce do hrobu ). Kostýmy, masky a herectví "velkého pána" Hidetory se mi především ve druhé polovině ohromně líbilo. Jeho šílenství bylo velmi působivé. A taky ta hudba... ()

baribal 

všechny recenze uživatele

Kurosawa je skvělý vypravěč, ale ne už tak skvělý psycholog. Alespoň takhle na mě jeho filmy působí, zda je to způsobeno rozdílnou národnostní mentalitou režiséra netuším. "Ran" má bohužel opravdu dlouhou stopáž na to, jaký se v něm odehrává příběh, ale to je asi tak jediná výtka, protože s dvou hodinovou stopáži by se jednalo skoro až o příběhem nadupaný samurajský film. Mimo to sílenství Hidetora je vynikající a stejně tak závěrečná bitva dokázala moji pozornost opravdu probudit. Nemám v Kurosawových filmech takové srovnání, ale Ran bude patřit mezi ty více divácky přívětivé, narozdíl třeba od Rašomona. ()

classic 

všechny recenze uživatele

Vskutku - ten - Ičimondži Hidetora, bol mimoriadne progresívnym krutovládcom, ktorý si zrejme povedal, že je už vari najvyšší čas odísť rovno do penzie, nakoľko počas predchádzajúcich päťdesiatich rokov jeho vládnutia, iba všade rozsieval samé nepokoje, až sa snáď automaticky kvôli tomu stal nielen absolútne rešpektovaným, ale zároveň i obzvlášť nenávideným kniežaťom, a tak sa následne rozhodol, konkrétne počas úvodných záberov, predznamenávajúcich istý lov divokej zveri, že odteraz s vysokou pravdepodobnosťou, prevezmú žezlá jeho traja zákonití zástupci, ktorí by si mali rozdeliť kráľovstvá na 3 rovné diely, ak sa teda nejako dohodnú...? Sú to presne títo: ako najmladší spadá do úvahy, synátor, Saburó, potom zase i najstarší, čiže prvorodený, Taró, a napokon i prostredný, Džiró. Bohužiaľ, čoskoro sa na samotného „starešinu”, strhne poriadna vlna kritiky, ktorú mu na jeho adresu vyjadril jeden zo synov, keďže je presvedčený o tom, že si nepremyslel svoju prednášku v jednej, zásadne, dôležitej veci, a to pred týmito, prítomnými účastníkmi, a tak si ho tým najprv pohneval, až to zašlo tak extrémne ďaleko, že ho zakrátko na to i vypudil a vyhnal zo svojho života, čo muselo vyhovovať tým ostávajúcim, aby sa tým pádom mohli medzi sebou začať poriadne „klbčiť”, kedy brat ani extra ne(za)váha v tom, či má vlastne (ne)priamo zavraždiť svojho brata... Je to iba otázka času, keď k tomu nakoniec dôjde? V podstate sa od tohto okamihu dostáva na rad nekontrolovateľná spleť samých intríg, ktoré čoraz intenzívnejším spôsobom podtrhuje jedna zo zákerných postáv v tomto skazenom dianí, čo ešte znásobuje i ústredný protagonista, spomenutý na začiatku, ktorý bojuje predovšetkým sám so sebou, so svojimi vlastnými démonmi, ktorí maximálne ovládli jeho prehnitú dušu. Skrátka, postupne sú do deja zakomponované aj ďalšie súvislosti s tým spojené, ktoré veľmi často vychádzajú na povrch, aby sa divák proste nenudil, ba práve naopak, toto majstrovské dielo, je priam nasiaknuté i neuveriteľnou choreografiou, čo sa teda týka celkového prevedenia jednotlivých bojových sekvencií, ktorých zase ale nie je toľko, aby som nimi ostal naplno pohlteným. Skôr mám taký dojem, že najväčšie napätie vzniká najmä vtedy, keď postavy medzi sebou riešia svoje plány a nasledujúce postupy, a to ani nehovoriac o tej „švagrinej”, z ktorej mi mimochodom - miestami naskakovala husia koža, tak som bol z jej uvažovania znepokojený, ale opäť nič nové pod slnkom, lebo v týchto časoch to bolo naprosto bežným javom, čo podčiarkuje i vyšperkovaný scenár na motívy „Shakespearovej” hry - Kráľ Lear a japonských, stredovekých legiend. Už, keď som pri tom stredoveku, tak mi to nedá nespomenúť, že tento pôsobivý snímok - zväčša vynikal, nielen autentickou výpravou a kostýmami (ocenenými Oscarom), ale aj výraznou hudbou a perfektnou kamerou trojice kameramanov, ktorí sa postarali o vynikajúcu kompozíciu obrazu, pred ktorou musí každý fanúšik slintať blahom! Určite sa taktiež jedná aj o audiovizuálny zážitok v priamom pomere s dôrazným zvukom, áno, jednoznačne si vyhľadajte súbor s Digital Theatre System (DTS), bez ktorého sa jednak v tomto prípade vonkoncom nezaobídete, čiže by ste boli zbytočne ochudobnení o všetky vaše zmysly, potrebné k maximálnemu vychutnaniu si tohto (veľko)FILMU, jednému z najväčších, aký bol v histórii kinematografie - nakrútený, a to myslím úprimne. Z tvorcovej strany dochádza k asi najlepšiemu snímku, aký počas svojej kariéry nakrútil, veď sa tomu ani nemusím príliš čudovať, keďže je v ňom zahrnutá predošlá práca, ktorú zdokonalil do tak brilantného celku, že pomaly ani nenachádzam dostatok vhodných slov na vyjadrenie celkového obdivu. Apropo, a Tacuja Nakadai, znovu predviedol oslnivý, herecký výkon, aký podal už v minulej Kagemuši, keď tentoraz ho možno ešte vylepšil, ak to tak môžem vôbec nazvať? () (méně) (více)

Galerie (60)

Zajímavosti (11)

  • Ran znamená v překladu "chaos". (Kulmon)
  • Ve filmu se objevuje přibližně 1 400 komparzistů a 200 koní. (Kulmon)
  • Během natáčení filmu zemřela Kurosawovi manželka Yoko Yaguchi, se kterou byl 39 let. Kurosawa zastavil natáčení jen na jeden den. (Kulmon)

Reklama

Reklama