Ukradený stát

Ukazuje sa, že mediána aj politická scéna na Slovensku sa vyvíja vždy v závislosti od toho, ako dobre momentálne funguje trh so spravodajskými informáciami a vyrábanými dezinformáciami. Tento informačný chaos ešte posilňujú bývalí agenti tajných služieb svojimi reláciami v alternatívnych médiách, kde obratne servírujú mix pravdy a kadejakých konšpirácií. Nad tým všetkým je partia ambicióznych mladých mužov a a žien, vlastnená korporáciami s nie vždy jasnými politickými zámermi, túžiaca sa zaradiť do politického mainstreamu a produkujúca iný mediálny mix pravdy a lží. Iná partia často zvláštne pôsobiacich "alternatívnych" žurnalistov a aktivistov s nejasným pozadím, napáda predovšetkým liberálnu časť médií a politiky. Avšak ani oni nie sú len vyšinutí blázni, a psychopati, ako ich liberáli označujú, a často sa medzi ich štylisticky často úbohými vyprodukovanými výstupmi, nájde perla, ktorú v oficiálnej tlači nenájdete. Ako trefne hovorí novinárka Jana Teleki (ktorá patrí medzi jednu z mála štýlovo dobre píšucich a zároveň informačne bohato zásobených novinárov na alternatívnej strane): "Najlepšie články na Slovensku sú tie, ktoré nikdy nevyšli." Dôvodom je, že obsahovali natoľko závažné odhalenia, že ich zverejnenie preplatili tí, ktorí nemali záujem o to, aby tieto informácie boli verejné. Skvelá dokumentárna práca režisérky, ktorá našla množstvo postáv a postavičiek, ochotných v dokumente vystúpiť. Nádherná je tiež sprievodná hudobná zložka, obsahujúca syntetizátorom sprevádzané zvláštne texty skupinky rovnako vyšinuto pôsobiacich ľudkov. Nazývajú sa honosne a všeľudovo Občiansky tribunál. Ich demonštrácie čítajúce maximálne 20 ľudí ale pôsobia nie ako občiansky tribunál, ale ako karneval psychopatov.. Záverečná pieseň kapely Živé kvety nemá chybu. V jej dôsledku je záverečnou vetou filmu veta: "2020, chce sa mi vracať.". Po skončení dokumentu, niet sa veru prečo takémuto pocitu čudovať. (27.07.2020)

Film "Ukradnutý štát" mal premiéru v roku 2019 a potom sa záhadne vytratil. Pani Zuzana Piussi v tomto investigatívnom dokumente pátra po pravde. Jej práca napriek tomu, že je pravoverná liberálka, bola mainstreamom napadnutá a dehonestovaná. Dokument následne vyšiel účelovo zostrihaný, bez veľmi podstatných častí. Najviac jej vyčítali, že dala priestor bývalému dôstojníkovi Slovenskej informačnej služby (SIS) Pavlovi Forischovi a tiež aj fakt, že počas súdu s Mariánom Kočnerom sa dobrovoľne stala jeho dôverníčkou, čo je legálny post, právo obžalovaného. Jediné, čo filmárka Zuzana Piussi chcela, bolo dozvedieť sa pravdu o udalostiach, ktoré bezprostredne súvisia s vraždou novinára Jána Kuciaka. Tento jej dokumentárny film je síce oficiálny, legálny, ale vplyvom mocných záujmových skupín ovládajúcich dianie v Slovenskej republike, odsúvaný do úzadia. Prečo? Komu to vyhovuje? *** (26.08.2021)

Zatial to najlepsie od Piusii bol Selsky Rozum 2017 - paradoxne o babisovi a pomeroch v Cesku, jakomzto byvalej casti Ceskoslovenska. Priemerne, Piussi mala problemy po dokonceni dokumentu s istymi uradmi, nejdem hovorit akymi, kazdy nech si zisti. Kazdopadne tam spomenula jedneho podnikatela, ktory je podla nej zly clovek.Moze byt, nehadam sa, zlo ako vieme nejde z krestanstva, judaizmu ba ani z hinduizmu, zlo pochadza od kazdeho jedneho cloveka, tak to je a tak to aj bude. Spomenula a urobila aj rozhovor s dalsim clovekom, s ktorym sa kamaratim na Assbooku. Jeho meno nepoviem, a ten clovek uz nezije na Slovensku, ale na planete Zem stale ze jo. Jo, bez prdele, neodisiel ani na Mars ani na Neptun  : 30 % (19.10.2019)

Film, ktorý bol ešte pred premiérou mimoriadne diskutovaný pre detail, že dával priestor úplne nepodstatnej pseudonovinárke Jane Teleki. Ako je u Piussi zvykom, dokument nevysloví názor, neurobí to explicitne, ale necháva diváka spracovať hromadu rôznych podnetov, ktoré by si mal dokázať sám vyhodnotiť. V tomto prípade sa jedná o striedanie novinárov, dezinformátorov, politikov, bývalých príslušníkov tajných služieb, atď atď, a pre nezainteresovaného diváka je miestami prakticky nemožné posúdiť, kto je relevantný hráč, kto zaplatený a do veci zapletený, a kto je proste len konšpirátorský magor. Konkrétne scény s Martinom Bavolárom (ktorý sám seba nazval slovenským Snowdenom, odhalil kauzu Gorila dva roky po jej odhalení, a ktorý je na smiech každému, kto kedy zablúdil na slovenské meme stránky) nijak nedávajú tušiť, že ide o humornú postavičku, skôr  úmyselne vytvárajú dojem vážnosti a reálneho konšpiračného stretnutia s do veci zainteresovaným whistleblowerom. A nie je to len ním. Dajú sa identifikovať pohnútky napríklad u Forischa, neskôr u Teleki, na mnohých miestach ale film/réžia/autorka pôsobia dojmom nevedomosti a zmätenosti, a ak bol autorský zámer navodiť dojem, že je v tomto štáte absolútny chaos, aj tak je to nezmysel. Chápem Piussiovej štýl pri filmoch ako Od Fica do Fica, alebo Krehká identita, tu sa ale rozoberali fakty, a keď pri vysvetlovaní postavíte na rovnakú úroveň novinárov, vyšetrovateľov, obvinených a bláznov, nakoniec možno omylom vytvoríte panoptikum, kde najtriezvejšie pôsobí Braník, a vo výsledku dopadnete ako tá Kočnerova Threema. Najpádnejším argumentom pre chybovosť zvolenej formy je spätný pohľad zo súčasnosti (01.2022), pretože za uplynulú dobu sa krajina zbláznila, zbúrali sa všetky hranice, odkryli sa skutočné charaktery, a z Piussiovej snahy o diverzitné pokrytie situácie spravili čistý vtip. V istom zmysle mala pravdu, chaos tu naozaj je. Ale k pravde sa nedopátrate, keď necháte rečniť Občiansky tribunál. (14.01.2022)

Investigativní dokument nejen o tom, co vedlo k vraždě Kuciaka, je plný tolika různých figurek, že jsem se ve výsledném chaosu převážně ztrácel. Propojení zločinu a politiky asi nikoho nepřekvapí, jde jen o to, jak velká kde ta chobotnice je. Aktivisté hrající si na Duo Yamaha byli příšerní (a vůbec jsem jejich zpěvu nerozuměl). Navíc toho o slovenské politice nevím tolik, abych se v těch informacích dokázal zorientovat (50%). (27.07.2020)