Díra

Diera = väzenie. Je to zrejme betónový komplex s obsahom 0 až 333 poschodí. V každej danej etáži sa zrovna nachádzajú dvaja väzni. A zhora nadol im prúdi jedlo s tzv. „švédskymi stolmi” , a to v každodenných intervaloch a v presne stanovenom časovom harmonograme. Tí, čo sú úplne hore sa majú najlepšie, pretože praktizujú doslovnú - Veľkú žranicu, pričom, ako postupne ide "výťah" čoraz nižšie, tak sa majú títo nešťastníci, čím ďalej tým horšie, že im teda nezostáva nič iné, než sa riadiť prostým pravidlom: „Zjedz, lebo budeš zjedený” , alebo Dr. Hannibal Lecter by už vedel vyprávať, čo je to kanibalizmus vo svojej najväčšej kráse...? Títo «pôžitkári» sa absolútne nezaujímajú, čo je vlastne s ľuďmi práve pod nimi, keďže pud sebazáchovy býva tradične veľmi silný, totálny nezáujem ešte oveľa silnejší, čiže každý jednotlivec (jednotlivci) sa stará(ajú) iba sám (sami) o seba v aktuálnej prítomnosti. Istý väzeň Goreng zrovna pendluje medzi týmito podlažiami, keď je „raz hore, inokedy zase dole” , že počas toho spoznáva všelijakých spoluväzňov, kde je niekto normálnejší, či iný je zákernejší, nikdy si nemôže byť úplne istý, na koho zrovna natrafí, alebo skrátka: „Suseda si nenavyberáš” ?! _ Španielsky debutant: Galder Gaztelu-Urrutia nakrútil: perverznú, úchylnú a zvrátenú kombináciu thrilleru­/horroru, a to najmä v takom rozsahu, ako sa v ňom postavy správajú, málokedy sa niečoho štítia, a pred ničím nemávajú zábrany, keď im už život celkom visí na vlásku, sú ochotné urobiť čokoľvek, len aby prežili ! Inštinkt lovca, ktorý máme vo svojom vnútri my všetci vsugerovaný, no i napriek tomu ma film neoslovil, aj keď som v ňom objavil prezentované posolstvo. Pre mňa sa jedná o sprostosť prostú, nič viac a nič menej. Je to aj filmový humus. (27.03.2020)

Nemôžem povedať, že by ma "The Platform" dostalo úplne nepripraveného, no rozhodne som nečakal, že to bude až tak silné. Netflix priniesli tentokrát skutočne kvalitný thriller, na ktorý ešte nejaký čas nezabudnem. A po dlhej dobe, som videl skutočne originálny koncept. Niečo, čo som ešte nevidel a zanechalo vo mne skutočne klaustrofobické pocity, ako som naposledy prežíval niekedy, keď som prvýkrát videl "Cube". A skutočne k tomu netreba veľa. Stačí jedna malá štvorcová miestnosť s dvoma posteľami, umývadlom a obrovskou dierou, cez ktorú sa posúva platforma s jedlom pre všetkých. Lenže kým ľudia na prvom alebo desiatom poschodí sa stihnú aj najesť, tak ľudia, ktorí sa dostanú na poschodie 80 alebo 100 už veľa jedla nezostane. Ak im vôbec niečo zostane. Film nepotrebuje ani veľa postáv. No tie, ktoré tu máme sú podľa mňa veľmi zaujímavé a dokážu podať veľmi dobre aj odkaz, ktorý chce film zanechať aj nám dokážu ukázať svoj charakter. Všetci chceme prežiť a dostať sa hore, alebo rovno sa dostať z tohto miesta von.Nebudem dokopy asi z deja prezrádzať nič. Myslím si, že z toho čo som popísal a anotácie by ste mali mať dosť informácií ohľadom toho o čo pôjde. A uznávam, že som si užil každú jednu momentku tohto filmu. Možno by si to zaslúžilo trošku iný koniec. Lenže na druhú stranu som ani raz nemal z filmu pocit, že by sa na niečo hral. Od začiatku do konca to so všetkými dialógmi pôsobilo veľmi kvalitne. Za tento rok zatiaľ jeden z najsilnejších filmov. Uvidíme, čoho sa ešte v roku 2020 dočkáme. Viac filmov, ako bol tento prosím. Hodnotenie: A (29.03.2020)

Tak i já jsem se dostal k této netflixové pecce. Španělé občas umí dost překvapit a tento snímek mezi ostatními dost vyčnívá. Nehledal bych v tom ale žádný politický podtext. Trochu mi to připomnělo kraťas Next Floor od Denise Villeneuve. Celý film se odehrává v jakémsi experimentálním horizontálním vězení. Způsobů, jak se tam dostat je mnoho. Náš hrdina se ocitá v centru dění, aniž by znal jakékoliv okolnosti. Brzy ale zjišťuje, že se jedná o dost nehostinné místo, kde přežijí pouze silní. Jakékoliv slitování musí jít stranou. Jídlo se podává totiž pouze jednou denně, a to prostřednictvím výtahu. Jste omezeni tím, co vám nechají vězni nad vámi. Čím nižší patro, tím míň jídla pro vás. A to, v jakém patře se octnete, je čistě náhodné. Podaří se našemu hrdinovi změnit zavedený systém? Konec je docela otevřený... "Panna cotta je poselství!" (27.03.2020)

Film o ktorom sa bude hovoriť a tiež film, ktorý bude v budúcnosti slúžiť ako vhodný prímer. Díra je psychosociologický výskum, ktorý si rozhodne neberie žiadne servítky. Tvorcovia dokázali zvoliť vhodný spôsob dávkovania informácií. Hlavné zistíte hneď z úvodu. Následne už len informácie dopĺňate o "pikošky". Môžete si teda naplno užívať vývoj vzťahov/postáv a predovšetkým dialógy narvané úprimnosťou. Záver mal síce náboženský rozmer, ale keď si zoberiete, aké % populácie verí v nejakého Boha, tak to asi inako skončiť ani nemohlo. A keďže som na začiatku spomínal vhodnosť prímeru, tak sa tu samozrejme ponúka prirovnanie k inému vynaliezavému filmu s myšlienkou presahujúcou rozpočet, a to Kostka (1997). Na záver už len dodám, že Díra rozhodne nie je vhodný film ku konzumácii čohokoľvek. Samozrejme s výnimkou nej samotnej. (28.03.2020)

„Nenapadneš ma hneď. Dnes, ani zajtra. Ale časom sa na mňa začneš pozerať inak.“ Stáva sa mi to málokedy, že neviem, čo si mám o nejakom filme myslieť. Respektíve to, čo si o ňom mám myslieť azda aj viem, no neviem o ňom písať. Stalo sa mi to u Snowpiercer a stalo sa mi to aj u The Platform, ktorá mi ho istým spôsobom pripomenula (hoci naozaj dosť okrajovo a určite The Platform nepozerajte len preto, že sa vám páčil Snowpiercer). Celé sa mi to hrozne páčilo, bolo to nečakané, občas nechutné, občas šokujúce, občas všelijaké iné. A hoci to malo aj hluchšie miesta, občas to strácalo akúkoľvek logiku a koniec, hoci vychádzal z dobrej hrdinovej myšlienky, nakoniec šumel do prázdna. Najlepšie bude, ak do toho pôjdete rovnako ako ja – teda bez akejkoľvek znalosti deja, nepozerajte si fotky a už tobôž nepozerajte trailery. S prižmúrenými očami 4*. (18.05.2020)