Řeka

Ani nie tak štandartný film s uceleným príbehom ako skôr polodokumentárny pohľad na život v Indii blízko rieky so svojskou a nezameniteľnou atmosférou. Samozrejme, dominuje línia dospievania dievčat očarených prvou platonickou láskou. Ďalej sa dotýka hinduistickej kultúry a filozofie, stavu prispôsobovania sa okolnostiam, ako je aj záverečná tragédia, z ktorej sa nerobí divadlo so histerickými scénami. Z tohoto pohľadu pekný film, aj keď celkovo ma hlbšie nezasiahol a občas trošku nudil. (24.05.2023)

Zrovna táto, podotýkam filmová - Rieka, je zložená z nasledujúcich vlastností: A) najprv z prameňa, ktorý je v tomto prípade nikto iný, ako francúzsky režisér Jean Renoir. B) Tok predstavuje predovšetkým to britské, herecké osadenstvo. C) A nakoniec tu máme i ústie, na čo sa vzťahuje najmä bengálska časť Indie, v ktorej sa nachádzajú tieto krásne exteriéry, a do toho si napokon primiešajte aj - surovinu, na ktorú je natočená (Technicolor), no rovnako sa do popredia tlačí aj konkrétny príbeh, v ktorom hrajú zase asi najväčší prim - tri protagonistky - Valerie, Melanie a Harriet, pričom posledne menovaná, je zároveň rozprávačkou i sprievodkyňou tohto diania, ktoré "poznačilo" príchod amerického kapitána Johna, ktorý buď pobláznil tieto dievčatá, alebo skrátka ony pobláznili jeho, či dokonca je to úplne narovnako? • A jedno z tých dievčat, mimochodom, sa o rovných dvadsať rokov neskôr "preslávi" i v Mechanickom pomaranči pod taktovkou Stanleyho Kubricka, ak to takto môžem vôbec nazvať, a teraz práve intenzívne premýšľate, ktorá z nich je to vlastne? Áno, predsa vám trochu naznačím jej občianske meno - Adrienne Corriová, ktorá mala následne mimoriadne ťažkú úlohu, ktorej by sa niektoré jej kolegyne rozhodne vzdali, čo ale našťastie nebol jej prípad. • To je ale hudba (ďalekej) budúcnosti, pritom o tomto hudobnom doprovode, sa skrátka nedá napísať asi nič iné, ako iba to, že je to pre diváka - nepredstaviteľným relaxom a oddychom, vďaka čomu som ani proste nemohol lepšie ukončiť tento filmový rok - a vzápätí sa pozitívne naladiť hneď na ten nasledujúci, ktorý by mohol ešte vo veľa veciach prekvapiť, ale nekrič hop, kým nepreskočíš... • Minimálne, čo sa týka celkovej vyváženosti tohto filmového diela, patrí k tomu najlepšiemu, aké som v tomto kalendárnom roku videl, i keď som mu ani tentoraz neudelil päť hviezdičiek, ktoré by si kľudne zaslúžilo. (30.12.2022)

Indie, viděná ve vzpomínkách na první lásku - tedy barvitá, bájná, podmanivá a snivá (a to i navzdory smrti v ní skryté). Věru, takhle nějak si našinec Indii maloval, když čítával příběhy páně Kiplingovy. Renoir byl kouzelník, jinak si nedovedu vysvětlit, že jsem sledoval příběh, jehož synopse mohla sloužit i jako podklad pro příběh z červené knihovny. Dokonce i té dle běžných měřítel neatraktivní hlavní hrdince vdechl kouzlo. Více než film je to sen. (02.06.2012)

Krásný příběh z daleké Indie se spoustou poezie i moudrosti. Mladý americký kapitán přijíždí za svým bratrancem, který s rozvětvenou rodinou žije ve vesnici blízko velké indické řeky. Poznává tam odlišný život místních, zpočátku pro něj cizí, ale postupem času odhaluje krásu tamějšího života i lidí. (12.04.2013)

Zamyšlení nad životními hodnotami v podmanivém vyprávění, na němž je jasně patrné, proč ho tak obdivuje Martin Scorsese - ta práce s úlohou vypravěče, který seznamuje diváka s postavami, prostředím i jeho mytologickou náturou, je příkladná a osvěžující. Sdělení filmu, který je víceméně jednoduchou morální pohádkou, je dost jednostranné a omezené, ale radost ze sledování a přilnutí k indickým tradicím rozhodně zůstává. (15.10.2018)