Tetsuo

Jeden z najdivnejších filmov, aké som kedy videl, pri ktorom ma napadajú iba dve možnosti ohodnotenia: nula a 100. Mňa to dostalo originalitou (môžem bez váhania povedať, že erekcia takýmto spôsobom vo filme použitá ešte nebola) a šialeným čiernobielym spracovaním. Keď ale od filmu potrebujete hlavne dej a vadí vám surealizmus (vo veľkom množstve), vypnite to radšej už cez úvodné titulky. (15.03.2012)

Cyberpunkový kumšt nových vekov v zásade predstavuje príbeh fetišistu, ktorému abnormálnosť „kľúčového pokroku“ za napĺňaním cieľov technologizácie a industriálneho vývoja extrahuje v konečnom dôsledku s jeho princípmi slobody v neslobodu. Tá sa v ňom prejavuje akýmsi hormónovým účinkom, ktorý deštrukčne zatarasuje jeho potreby slepých pudov a nekoordinovanosti, škriepi jeho senzitívne nedostatky a prehnanú reakčnú citlivosť, ktorá ho konieckoncov zabíja a pre-orientováva v krátkozrakú robotickosť. Tú, s ktorou sa vedome či nevedome vizuálne identifikuje a je i jeho oporným bodom. Ocitá sa v medzipriestore spoločenského odcudzenia a vlastného fetišizmu, ale film práve skrz akéhosi snového psychoanalytického surrealizmu dotýkajúceho sa jeho živelných experimentov a zmyslovej deštrukcie participuje v tomto nervydrásajúcom boji duálne. O život a zachovaní si príčetného vedomia, poprípade dôstojných foriem existencie. Ide o mimoriadne pôsobivý experiment, ak by i samotná gradácia dokázala priniesť (podľa môjho názoru širšie pole "dystopickej transcendentálnosti") resp. vyobraziť dáky prelomový moment, ktorým by sa dej dal v opačnom garde interpretovať ako prerod jedinca zničeného v uvedomelého a široko rozhľadeného. Takýmto spôsobom a vo víre čiernobielej strihovej skladby sa orientujeme skôr už v onom svete lineárne a ťažšie sa nám číta rámec samotnej ideológie a druhov motivácií, ktorými sa popasováva. (17.03.2016)

Experimentální, cyberpunkový, surrealistický film japonského tvůrce Shinya Tsukamota o úředníkovi, který se začne měnit v kov, vypráví zdánlivě lineární děj, který se ale mnohdy vrací sám v sobě, přičemž pozůstatky z narativních odboček mají vliv na hrdinu i posléze (když se dostal někam, kde se mu změnila ruka v ošklivý kovový pařát, a pak extrémně zrychlenou zpětnou jízdou kamery "zacouval" film i s ním zpět, ocitnul se sice na stejném místě jako předtím, ale pařát mu už zůstal). Úředník se ale neprojevuje v esteticky líbivou kovovou kostru na způsob terminátora, ale v beztvaré monstrum, které během své transformace musí prodělat fáze obrovské bolesti, ale stejně se na konci "cítí skvěle". Zneklidňující, těkavý, hyperrychlý a recepčně náročný film ale fascinuje nespoutaností, s jakou porušuje veškerá pravidla. (13.01.2006)

k filmom ako TETSUO môžete pristupovať iba dvoma spôsobmi - vyjadrené čsfd hodnotovým rebríčkom: 5-hviezdičkovým alebo odpadovým - a to čisto na základe subjektívneho pocitu a toho, či s ním "nastúpite" na palubu, budete hrať hru podľa jeho pravidiel, prijmete ho a akceptujete, alebo vám nesadne a vaše vedomie i podvedomie sa k nemu začnú správať ako imunitný systém k vírusu, biele krvinky k cudzopasníkovi... pretože tento film je náročný na sledovanie, počúvanie i chápanie, lebo porušuje takmer všetko, čo sa porušovať dá, je to taký cyberpunkový industriálny surový kovový heavymetalový experiment, je to také japonské priemyselné begotten šmrncnuté cronenbergom, ešte menej dejové ako eraserhead a neviem prečo, ale v niečom mi to pripomínalo aj aronofskeho pi... každopádne by som rád v jednom filme pokope videl robocopa, iron mana, terminátora a tetsua - či už bojujúcich proti sebe alebo spolu... (13.11.2013)

Vyzývam všetkých mladých filmárov, ktorí nemajú peniaze na natáčanie a tvorivú krízu, aby zozbierali všetky svoje úchylné nápady, ktoré ich kedy napadli a skúsili ich vopchať naraz do jedného lacného filmu. Na festivale povedia, že sa jedná o ťažkú viacvrstevnatú avantgardu a možno im to niekto zožerie. Takto na mňa pôsobil Tetsuo. Možno je to film kvalitný a páči sa aj niektorým ťažkým intelektuálom, mňa bohužiaľ nezaujal ani obsahom a tobôž formou. VIDENÉ ZNOVA 2/23: Na Tetsuo asi treba mať ten správny vek, kedy vás tá forma už tak nešokuje a viac sa zameriavate na to, čo tým chcel básnik povedať. No Cukamoto asi ani nevedel, aký nadčasový je jeho film, keď sa človek pozerá aspoň sprostredkovane na to, ako je japonská spoločnosť čím ďalej tým viac samotárska a odcudzená. Západ ich ale rýchlo dobieha... (13.07.2012)