Velryba

Darren Aronofsky aj pri svojom ôsmom celovečernom filme neupúšťa zo svojich tradičných tém ako náboženstvo, závislosť a sebadeštrukcia či potreba vykúpenia. Opäť využíva aj symbolizmus, hoci tentokrát v menšom merítku, ako to u neho býva bežne. Charlie (Brendan Fraser) vedie online kurzy štylistiky na univerzite, no jeho študenti ho poznajú iba ako čierny štvorec na obrazovke. Ťažobu minulosti, pocity viny a osamelosť rieši prejedaním. Neukazuje sa ľuďom na oči a v kontakte je prakticky iba s kamarátkou Liz (výborná Hong Chau), ktorá pracuje ako ošetrovateľka v nemocnici a chodí ho pravidelne navštevovať. Veľryba je voľnou adaptáciou rovnomennej divadelnej hry a taká aj je. Komorná, intímna, osobná. Celé dve hodiny sa nepohneme z priestorov Charlieho domu, iba čo chvíľami konečne zacítime čerstvý vzduch vykuknutím na verandu. Ďalej už niet cesty. Cez 300 kíl ťarchy, ktorú od samotného začiatku divák pociťuje ako vlastné bremeno, proste nepustí. Maskérska práca je famózne prevedená a tak sa niet čo čudovať, že si Veľryba na Oscaroch obhájila aj túto kategóriu a porazila silných konkurentov, akými boli Elvis či Batman. Brendan je prakticky bezchybný a jediné scénky, pri ktorých som občas cítila hranosť a možno miernu emočnú silenosť, plynuli z vedľajších postáv. Pre Sadie Sink to miestami bolo priveľké sústo, ale i tak si nepočínala zle. Neustále vnútorné boje a dilemy, ktoré zas zvádzala Liz zakaždým, keď svojmu upotenému kamarátovi s najvyšším stupňom hypertenzie podávala ďalšiu bagetu, boli zachytené citlivo a mlčky, no s pohľadmi, v ktorých sa dalo čítať do hĺbky. A hoci iba Charlieho utrpenie bolo vyeskalované do maximálneho utrpenia, svojím spôsobom prehrávali boj s osamelosťou aj všetky vedľajšie postavy (ani na mini-linku s rozvážačom pizze tak skoro nezabudnem). Napriek tomu Darren tentokrát nešiel do úplnej depky a do deja vnoril niekoľko krásnych momentov, ktoré boli vystavané ľudsky, dojemne a áno, možno miestami aj úsmevne. No iba vyplývali z dobráckej postavy, ktorá napriek všetkej prežitej bolesti celkom nezanevrela na svet, ktorý ju odvrhol. No vnútornú krásu za hordami tuku nedokáže rozpoznať každý. Veľryba nie je najdokonalejším Aronofskeho filmom. Má svoje chybičky a oproti jeho predošlým dielam je asi aj viac umiernenejšia. Ale nesklamal ma s ňou a viem, že sa k nej v mysli budem vracať. A to je pre mňa vždy indikátor kvality. (25.03.2023)

Veľryba je slušná intímna výpoveď o jednom nešťastnom človeku. Film, ktorý vyvoláva rôzne pocity. Skôr ľútosť, ako zhnusenie. A ešte hnev, že sa Charlie vzdal a nedokázal čeliť svojim démonom. A smútok, že v najdôležitejšej chvíli myslel na seba .. kde vtedy zostala Ellie? No a vďaku .. za ľudí ako bola Liz. Na Darrena celkom obyčajný film, nič netreba čítať medzi riadkami. Škoda toho patetického záveru. (14.03.2023)

Herecký návrat v bezchybné formě Brendana Frasera v komorním a emočně zbytečně vypjatém dramatu o lásce, smrti a sebedestrukci. Některé postavy zbytečné, jiné otravné ale ten Brendan vše tahá nahoru a je to jediné a hlavní proč film vidět, protože Aranofsky tentokrát jede na emoční jistotu bez invence. (06.03.2023)

Film stejnou měrou krutý jako vyměklý, pokaždé v tom nejhorším ohledu. Štvalo mě například, že scénář nepřipustí, aby Charlie doopravdy natvrdo opustil svou rodinu a ztratil zájem o svou dceru, musí být jasně demonstrováno, že za odstřižení kontaktu může hlavně exmanželka, abychom hrdinu mohli nekomplikovaně litovat a dojímat se nad ním. Obecně jde o velmi dojímavý a sebedojímavý film, který místy přeskakuje do kýče. Zatím 3/5, ale umím si představit jít níž. (21.02.2023)

Po "Mother!" som mal tak trošku obavy s čím príde Darren Aronofsky nabudúce. Jeho filmy sú veľmi silné a unikátne, no so spomínaným snímkom "Mother!" som mal miestami fakt problémy pokračovať. Ten film bol na mňa tak nepríjemný, tak ťažký na sledovanie, že som dúfal, že niečoho podobného sa tak skoro nedočkám. V jeho filmoch je totiž často prítomná vlastná sebadeštrukcia a "The Whale" naznačovala, že bude v tomto štýle rozprávania príbehu pokračovať. No po dopozeraní musím povedať, že nielen Brendan Fraser si zaslúži obrovskú poklonu za to, ako sa s touto rolou popasoval a bol schopný nosiť celý ten obrovský oblek na sebe, no film na mňa tak výrazne zapôsobil, že je dosť možné, že som objavil svoj tohtoročný masterpiece, ktorý sa nebudem báť brániť zubami nechtami. Tak nejako som sa do Charlieho príbehu ponoril, že som sa nikdy nenudil a ani som sa nenzdal a dočkal som sa konca. Celý príbeh sa odohráva počas piatich dní a Charlieho byt sa pre nás stáva v podstate celým setom, v ktorom sme spolu s ním. Príbehy, ktoré tu zaznejú a pochopíme skrz postavy sú spracované dobre a najmä bolo pre mňa zaujímavé sledovať srdce filmu, ktoré pre mňa predstavoval vzťah Charlieho a jeho dcéry Ellie. Ten ku koncu vyvrcholí v tak úžasný moment, že som ostal úplne dojatý. Je to citlivý a smutný film o človeku, ktorý vidí vo svete to dobré, no dokopy nevie pomôcť sebe samému mať pod kontrolou svoj vlastný život. A ostal skoro úplne sám. Zážitok, na ktorý tak skoro nezabudnem a odporúčam aj vám. Hodnotenie: A+ (16.03.2023)