POMO

Film sa rozbehne ako najhustejší postapokalyptický akčný orgazmus od druhého Mad Maxa. Od Jamesa Camerona si požičiava iba mená postáv. Zaujímavo uvádza dobre obsadenú dvojku Sam Worthington / Anton Yelchin. Pohlcuje atmosférou a novými “smrťákovými” T600-vkami i transformerovskými obrami, ktorí vydávajú rovnaké zvuky ako Spielbergovi Tripodi. Parádny vizuálny masaker, labužnícky si vykračujúci béčkovo jednoduchou, ale maximálne zábavnou a efektnou cestou príslušného subžánru. LENŽE... v druhej polovici sa snímka rozhodne vyhovieť aj tým, čo si naivne myslia že tvorca Charlieho anjelov ovláda rozumom riadené univerzum Jamesa Camerona, začne sa viacej napájať na jeho motívy, zasahovať do nich a všetko nadšenie postupne vyprcháva. McG tie Cameronove filmy snád ani nevidel. Videl maximálne Scottovho Blade Runnera, v ktorom ho najviac upútali ohne, šlahajúce z komínov. P.S.: Worthington tu má výraznejšiu a dôležitejšiu rolu než Christian Bale.

Turecký humor je naivnučký a vlastne nie je ani moc vtipný. A k tomu sa ešte tvorcovia hlavne v prvej polovici zdržiavajú so zbytočnými scénami, ktoré iba spomaľujú už i tak veľmi riedky dej. Na druhú stranu ale milujú farbičky (ešte aj v zábere chlapíka ležiaceho vo vani v poloprázdnej kúpelni je naľavo od vane niečo krikľavo modré a naľavo niečo krikľavo červené), vedia parádne obsadzovať a obliekať (azda úpne každá postava tu je sympatická, má šmrnc a jej oblečenie nielen dokonale dokresľuje jej charakter, ale aj graficky ladí k aktuálnemu okoliu), pekne hýbať kamerou i strihať (krásne zafiltrované zábery na exotický Istanbul). A to všetko, podané s pre nich typickou láskavosťou a srdečnosťou, vystačí na veľmi príjemnú oddychovku, alebo ak chcete “ultimate feel-good movie”. A tie ich baby... LUXUS!

Efektná, vtipná a rýchla akčná zábava, v ktorej neostáva dostatok priestoru pre postavy a myšlienky.

Hodnotím v kontexte s Piatkom trinásteho, Krvavým valentýnom a podobnými, pretože sa pohybujeme v rovnakej cielovke. A v ich spoločnosti je Posledný dom naľavo konečne brutálny masaker, v ktorom NEpobehujú ďalší otravní, holokozí adolescenti závislí na GPSkách, mrzačení ďalším maskovaným nesmrteľným cool-slasheristom. Obetí masakrov je nám tu buď ľúto, alebo ich naopak CHCEME vidieť ležať na zemi v krvi. Emócie fungujú, herecké výkony postačujú. Keby šiel film do hĺbky (etická otázka o práve vlastnoručne popraviť kata svojho dieťaťa) a mal zaujímavejšie obsadených záporákov, mohol byť samozrejme niečím úplne iným, hodnotnejším. Ale na to tu máme Michaela Hanekeho, nie Wesa Cravena. Navyše, originál taktiež nešiel do hĺbky a bol iba exploitation shockerom.

Atmosfericky zaujímavý, plýživý vražedný thriller, okorenený krvou a brutalitou. Ale čo ho absolútne pochováva, sú nevhodné akčné kamerové vizualizmy a hlavne okato lacné digitálne efekty mordov. Film, ktorý by som akceptoval ako béčkový výplod experimentujúcich študentov, ktorí si neuvedomujú svoj talent a žáner v ktorom operujú a zbytočne sa znižujú k povrchnej popkultúrnej efektnosti, iba aby boli "in".

Po prvej hodine už repetitívne, divák stráca záujem sledovať detektívnu linku, nech je akokoľvek dynamická. Chcelo by to viacej nápadov. Ale veľa zachraňuje pôsobivé finále. A určite lepšia práca s hercami (a ich účesmi) než v The Da Vinci Code. Najviac ma na tejto ságe fascinuje, s akou vážnou tvárou, prvotriednym filmárskym tímom, solídnymi hercami a kontroverznými témami nedokáže byť niečím viac než iba prostoduchým blockbusterom pre masy. Tie masy, ktoré si ani neuvedomujú, že 50% ich zážitku má na svedomí nejaký Hans Zimmer.

Jackie Chan už nepredvádza hyper-akrobacie ako za mlada, no ich absenciu čoby rozumný producent kompenzuje perfektnými akčnými scénami s parádnym využitím hongkongských mrakodrapov a vôbec interiérových i exteriérových lokalít. Ony hongkongské mrakodrapy sú vlastne fetišom tohto mesta a jeho obyvateľov (a v prípade krásnej Bank of China aj mojim osobným fetišom). Plus hi-tech feeling, ohrozenie starej gardy novou generáciou, odchovanou na PC hrách. Police Story nového tisícročia, ktorá sérii nerobí ostudu.

Juno si diváka nezískava zápletkou, ale ľahkosťou a úprimnosťou, s ktorou ju podáva. A sympatiami hlavných hrdinov. Ellen Page je famózna.

Záverečné titulky nie náhodou začínajú alibistickým ospravedlnením: "A Film by CAST, CREW and FRIENDS"...

Čím to je, že v zopár momentoch jediného filmu Kevin Smith rozehreje romantickú strunu našich sŕdc silnejšie, než všetky Julie Roberts a Meg Ryan dokopy? A navyše v okolitej kolonáde humoru typu "vylízané pičky" a "vyfajčené ftáky"... Kevin Smith je svetlom v tieni hollywoodskej umelosti.