diodoros

Špinavé ulice New Yorku plné bordelu, prostitútok, pasákov, narkomanov a dílerov, sledované jedným nenápadným taxikárom, ktorý sa o nič nestará, len jednoducho šoféruje... kým sa mu nezrúti vzťah, kým nezačne prepadať paranoji, kým nie je svedkom detskej prostitúcie, kým si neuvedomí politickú špinu a kým toho všetkého nezačne mať dosť a nerozhodne sa to riešiť po svojom... Veľmi kvalitný film s perfektným De Nirom v hlavnej úlohe (ostatní herci sú tiež dôstojnými kolegami), perfektnou kamerou spojenou s hudbou, ktoré dotvárajú atmosféru zapadnutých uličiek New Yorku a zaujímavým príbehom nastoľujúcim mnoho otázok na zamyslenie - najmä však otázky pasivity a ľahostajnosti k okoliu, ktoré časom môžu vyústiť do krajných činov. Zvláštny viac-menej happyend síce trochu filmu podráža kolená, nič však nemení na jeho ostatných kvalitách. Scény, kde De Niro rozpráva sám so sebou pred zrkadlom, kde stojí s irokézskym strihom a cynicky tlieska alebo kde leží v kaluži krvi a mieri si prstom na hlavu človek len tak nezabudne. Reči o najnebezpečnejšom filme v dejinách sú na mieste.

Odvysielaný oficiálny pilot seriálu Star Trek. Kvalitatívne ho možno porovnať s neodvysielaným pilotom, efekty, kulisy a dekorácie zostali samozrejme na rovnakej úrovni, opäť je tu zaujímavý dej - otázka sústredenia priveľkej moci v rukách jediného človeka, etická otázka zabitia priateľa pre záchranu väčšiny a podobne. Žiadnu veľkú akciu ani efekty nemožno vzhľadom na dátum vzniku očakávať, napriek tomu ide o celkom slušne a viac-menej inteligentne strávený čas.

80-minútová vyvražďovačka, ktorá vám ubehne ako voda. Film, ktorý bez posolstva, ktorý sa na nič nehrá - Janko a Marienka jednoducho zažili traumu z čarodejníc a teraz sa nechávajú zamestnať ako profesionálni lovci čarodejníc, aby sa mohli pomstiť ako sa patrí. Celkom kvalitné efekty, hektolitre krvi, kopy utrhnutých končatín a vnútorností, raz za čas nejaká hláška a jednoduchý a priamočiary dej z tohto filmu robia klasickú zábavnú hovadinu na morbídne uvoľnenie pre starších.

Neodvysielaný pilot známeho seriálu Star Trek. Zaujímavý príbeh o zajatí kapitána Pikea a jeho skúmaní telepatickými mimozemšťanmi, rozoberajúcimi povahové vlastnosti človeka, zatiaľ, čo sa ho jeho podriadení snažia zachrániť. Klasické kulisy zo 60. rokov, okaté interiéry, umelohmotné skaly a pod., celkovo dnes už zastarané efekty môžu pôsobiť smiešne, film je však pozerateľný a celkom zaujímavý.

Film o jednoduchom židovskom šľachticovi Júdovi Ben Hurovi, ktorý sa poháda so svojím starým rímskym priateľom Messalom, ktorý po ňom chcel, aby zaprel svoj národ a pridal sa k okupantom, čím si ho znepriatelí a keď sa počas rímskeho sprievodu cez mesto stane blízko jeho domu nehoda, rímsky prefekt je zranený, Messala prípad ani nevyšetruje, ale pošle Hura na galeje a jeho matku a sestru zavrie do kobky. Po rokoch strávených na galejach sa Júdovi podarí získať slobodu, chce zistiť, čo sa stalo s jeho rodinou a vracia sa do Judey, kde opäť stretáva Messalu... Skutočne veľkolepý film s biblickým námetom (na pozadí hlavného deja sa odohráva príbeh Krista, ktorý do Júdovho života viackrát zasiahne), sympatickým hlavným hrdinom, mnohými veľmi dojemne spracovanými scénami (hlavne stretnutia s Kristom), rozobratou myšlienkou o nevyhnutnosti pomsty a jednou z najveľkolepejších scén (možno najveľkolepejšou scénou) v dejinách - pretekov vozov v hippodróme, ktorá svojím spracovaním a mohutnosťou aj dnes vyráža dych. A keď podotkneme, že bola natočená ešte v roku 1959, tak musíme priznať, že niečo také sa natočí iba raz za 100 rokov, a aj dnes by sa len málokto odvážil natočiť niečo, by sa len priblížilo veľkoleposti tejto scény (a to je v dnešnej ére počítačových efektov, čo povedať).

Po Dobrom, zlom a škaredom ďalší western Sergia Leoneho, ktorý je pre mňa jednoznačne najlepším westernom v dejinách - hoci ho natočil Talian. Ennio Morricone so svojou hudbou opäť exceluje, filmu vládne "Harmonikova skladba", herci sú perfektní - či už Charles Bronson so svojím stoickým kamenným výrazom s miernym úsmevom alebo Henry Fonda so svojim chladným bezcitným výrazom alebo Jason Robards so svojím... jednoducho výrazom. Vo filme je aj pár svetlých úsmevných miest a situácii, oproti predchádzajúcemu režisérovmu filmu je to však skôr vážna dráma. Legendárnu začiatočnú scénu pozná snáď každý - traja muži (s dvomi koňmi naviac...) čakajú na vlakovej stanici, kam ich poslal ich šéf, príchod "Harmoniku", ktorý si myslí, že čaká sám ich šéf... Claudia Cardinale ako druhá žena miestneho farmára ide na jeho pozemok, kde nájde jeho aj s deťmi zabitých - podozrenie padá na miestny gang zločinca Cheyenna (Jason Robards), ktorý však je nevinný a snaží sa aspoň v tomto prípade svoju nevinu dokázať. A ďalšou postavou je práve vinník Frank (Henry Fonda), pracujúci pre železničného magnáta, ktorý sa nezastaví pred ničím, a ktorý je náhodou muž ktorého hľadá "Harmonika". A tam kde sa cesty všetkých stretnú je tento film... Skutočne nezabudnuteľný zážitok, s perfektnou kamerou, hudbou, prepracovaným dejom a prekvapivým aj emocionálnym záverom a právom jeden z najlepších filmov v dejinách.

"Na svete sú dva druhy ľudí, priateľ môj. Tí s nabitými zbraňami a tí čo kopú. Ty kopeš." Jeden z najlepších westernov v dejinách s nezabudnuteľnými hláškami, perfektnou trojicou hlavných "kukučov", výbornou hudbou Ennia Morriconeho a poprepletaným dejom, ktorý troch "hrdinov" dal dokopy. Hoci je film pomerne chladný a krutý, je to predovšetkým tak trochu komédia a násilie je zobrazené skôr vtipne (inšpirácia pre Tarantina?). Ide teda o skutočne veľmi zábavný western a to vďaka výborným hercom, ktorým kraľuje samozrejme Clint Eastwood, pričom ostatní nie sú žiadne krovie, ale plnohodnotnými spoluhráčmi (alebo protihráčmi) a samozrejme vďaka až neuveriteľným nápadom, zvratom a myšlienkam. A hoci je na poli westernov tento film pre mňa "až" na druhom mieste, tak jeho originalitu, genialitu a legendárny status nemožno spochybňovať.

Filmová verzia románu J. F. Coopera Posledný Mohykán, ktorý som nečítal, takže presnosť voči knihe okomentovať nemôžem. Rozoberať presnosť ale ani nemusím - film je natočený s citom, s výbornými hercami, kvalitnými kostýmami a perfektnou hudbou Trevora Jonesa a Randyho Adelmana, ktorá je jedným z najlepších prvkov filmu. Film ako aj kniha sú založené na skutočnej udalosti - obliehaní britskej pevnosti Fort William Henry francúzskou armádou počas Sedemročnej vojny a nasledujúceho masakru Indiánmi (Hurónmi a Irokézmi). Hlavnými hrdinami sú poslední traja príslušníci kmeňa Mohykánov - otec, jeho vlastný syn a adoptívny biely syn. Títo traja sa zapoja do konfliktu nedobrovoľne, keď sľúbia, že pomôžu dvom dcéram plukovníka Munroa (veliteľa pevnosti William Henry) a jednému britskému dôstojníkovi dostať sa do pevnosti, keď je ich sprievod chytený do pasce a povraždený. Po príchode tam však zistia, že veci nie sú také ako očakávali... Film s lákavou indiánskou tematikou a romantickou líniou bol natočený v kanadských horách, ktoré svoju kvalitu naplno ukázali v najlepšej záverečnej časti filmu - naháňačke na útesoch za doprovodu perfektnej hudby. Výsledkom je výborný vojnovo-romantický film s perfektnou hudbou a dychberúcim záverom.

Film natočený podľa rovnomennej hry Williama Shakespeara, režíruje vtedajší nováčik Kenneth Branagh, ktorý zároveň stvárnil aj hlavnú úlohu. Film pre fajnšmekrov - vyvíja sa pomaly, zozačiatku prevládajú divadelné dialógy medzi obyčajnými vojakmi a dvoranmi, postupne sa dej presunie na bojisko do Francúzska kde vrcholí bitkou pri Agincourte a končí sa svadbou kráľa Henricha s francúzskou princeznou Katarínou. Film je adaptáciou divadelnej hry, schopní herci sú teda samozrejmosťou - každá postava sa do svojej úlohy hodí dáva jej ďalší rozmer, najviac priestoru má samozrejme Kenneth Branagh ako mladý nepriateľmi podceňovaný a priateľmi zbožňovaný kráľ Henrich V., ktorý sa vydáva do boja o francúzsky trón, ktorý mu podľa starodávneho práva patrí a je ochotný ho bezodkladne získať, čo pôsobí pomerne naivne, je to však vyvážené jeho rozporuplným charakterom - nie je to tyran, ktorý ide cez mŕtvoly vlastných ani cudzích vojakov, pred rozhodujúcou bitkou dokonca váha o právoplatnosti svojho nároku a premýšľa nad úlohou seba v tejto "hre" ako aj úlohou vládcov v dejinách. Vrcholom filmu je bitka pri Agincourte, ktorá je jednou znajlepšie nakrútených bojových scén vôbec a scéna, ktorý ju nasleduje - pochod kráľa a jeho vojakov a mŕtvolami ich pážat za doprovodu piesne Non nobis Domine, ktorá je zase jednou z najepickejších scén v dejinách. Atmosféru filmu dotvárajú kvalitné kostýmy a hudba Patricka Doyla.

Jeden z najlepších samurajských (vlastne protisamurajských) filmov v dejinách - spracovaním aj posolstvom - posolstvom o skutočnej (ne)dôležitosti bezbrehej a slepej vernosti ku klanu a falošnej cti v porovnaní s úctou k životu a láskou k rodine. Film sa vyvíja pomaly a zozačiatku realisticky vykresľuje život chudobného rónina a jeho rodiny, aby nakoniec vyústil do silného, naturalistického a umelecky výborne natočeného záveru. Vo filme je mnoho umeleckých prvkov a symbolov (napr. súboj v poli je esteticky, atmosféricky a proporčne perfektne zvládnutý), ktoré spolu s veľmi realistickým dejom a pohľadom na samurajov vytvárajú jedinečný film. Výbornú hudbu zložil známy japonský skladateľ Tóru Takemicu. Skutočne film na zamyslenie, ktorý na niektorých miestach prekonáva aj Kurosawove eposy.