danoo

Nič viac a nič menej ako megalomanské inžinierstvo ľudských duší (či tu skôr snov).

F I L M - M O N Š T R U M. Viac ako tri desaťročia sa síce podpísali pod istú obsolétnosť, tak či onak vydesí ako máloktorý z mladších alebo starších súrodencov.

Rád by som sa vyvaroval označenia nudná; v súvislosti so Suspiriou som skôr za slovo bizarná - plná bizarných farieb, hudby, osvetlenia a tiež značne amatérskeho herectva, a až na prvých zhruba 15 minút chýba to najpodstatnejšie, a tým je GIALLO !

Podľa niektorých kritikov mal byť Bavov b/w horor tým vyčerpávajúcim dôkazom, že horor ako žáner je umenie. Podľa mňa béčkový štúdiový dizajn na úrovni „veľdiel" Eda Wooda a teatrálne herecké výkony nemôžu ani náhodou súťažiť s takým P S Y C H O M z toho istého roku. Navyše dvestoročná mŕtvola „Javutiča" vyhrabávajúceho sa z hrobu s prestrihmi na zoschnuté konáre ožiarené bleskom dnes pôsobí aj na deti odchované na H A R R Y . P O T T E R O V I nanajvýš úsmevne. Každopádne ako na sentimentálnu rozprávku sa na to dobre pozerá.

Ľahko mysteriózny thriller - jeho obsah by sa dal jednoducho vystihnúť slovným spojením . s m r ť . v . B e n á t k a c h . - zaujme neobvyklým vizuálnym štýlom, ktorý sa stal štandartom.

Hoci je Christensenov H ä x a n ako pilier severskej kinematografie vo svojej postate rýdzo pozitivistickým pohľadom na dejiny čarodejníc a čarodejníctva - korešponduje to s vtedajším scientizmom - experimentuje s pomerne novátorskými filmovými postupmi ako stop motion či reverse motion photography (pred ním napr. Méliès). Tým chcem povedať, že jeho zázračnosť tkvie v jeho neuchopiteľnosti. Nie je hororom ani dokumentom v pravom slova zmysle, keďže z dnešného pohľadu je výstižnejším termínom označenie m o c k u m e n t a r y, a takisto neukáže nič nové, čo by jeho publikum odchované na ľudových rozprávkach a povestiach, Dobšinskom, či rovno M a l l e u s . m a l e f i c a r u m . pánov Institora a Sprengera nepoznali. Ide teda skôr o úžas nad možnosťami kinematografie, eufóriu z konca Prvej svetovej vojny (postrehol to niekto ?) a modernistickú vieru v racionalitu, ktorá sa mala stať paradigmou. Žiaľ nič z toho sa neukázalo ako trvalé, a tak nám zostáva len toto svedectvo o jednej ére, ktorej žezlo pozdejšie preberá . I n g m a r . B e r g m a n.

O prechode zo sveta živých do sveta mŕtvych vznikli na prelome tisícročí oveľa pôsobivejšie veci, a tak na mladíckeho Tima Robbinsa rozdávajúceho nesmelé úsmevy si s odstupom času spomenie málokto; nie je to jeho chyba. Majster nevýraznej réžie Adrian Lyne, kompenzujúci si tento deficit ľahkoerotickými témami, na takýto film jednoducho nemá.

Neviem ako to pôsobilo na obecenstvo v roku 1988, no 21.7. 2010 je to už len nevydarený večerníček.

K materinskej láske sa dá pristupovať najrôznejšie. Napríklad Alexandre Bustillo a Julien Maury doslova útočia na diváka šokujúcim, bezprecedentným násilím v makabróznych, krvavých jatkách v štýle giallo. Páranie tehotného brucha nožnicami možno nie je zárukou kvalitného hororu, v tomto prípade je neodvratným devastujúcim logickým rezultátom, pred ktorým som chtiac-nechtiac musel kapitulovať, aj keď sa vzpieralo celé moje Ja.

Brad Andersom má potenciál Christophera Nolana, chýbajú mu ale dobré námety na spracovanie, a tak jeho horor vyťažil z tej užasne nepríjemne napätej atmosféry len trochu nadštandartnú show, štýlovo blízku obdobným žánrovým filmom. Veľká škoda! Prečo potom také vysoké hodnotenie? V poslednom čase sa totiž venujem genéze hororu a pravdupovediac som znudený, a tu tých pár desivých, skutočne zimomriavkových momentov má silu pripomenúť všetko, čo mám tak rád na B l a i r . W i t c h . P r o j e c t . a . T h e . S h i n i n g. V skutočnosti to nehovorí o hodnote tohto filmu, ale marazme žánru !