nascendi

Výťah na popravisko bol pre mňa v čase jeho premiéry vo filmovom klube veľkým zážitkom. Temná atmosféra, akoby z Hitchcocka, kvílivá trúbka Milesa Davisa, prekvapujúci začiatok. Vtedy som ešte nevnímal, že týmto filmom začal 26 ročný Louis Malle svoju režisérsku kariéru, Jeanne Moreau svoju hviezdnu desaťročnicu a Lino Ventura so Jeanom-Claudom Brialym dostávali prvé úlohy. Vtedy som však nevnímal ani chyby v scenári, nelogickosti a čudné správanie sa niektorých postáv, ktoré mi už dnes prekážalo. Nie je to prelomové dielo ani v rámci francúzskej novej vlny, ale určite film, na ktorý sa dá aj po rokoch pozrieť.

Kokaín je označený ako životopisný film, opisujúci vzostup a pád jedného z pohlavárov narkomafie. Podobných filmov som už videl niekoľko a mám reálny problém odlíšiť jeden od druhého. Takmer všetky majú spoločné, že sú obsadené kvalitnými hercami (Depp, Cruz, Potente, Liotta) a že ukazujú idylický obraz zločincov ako ľudí nadovšetko milujúcich svoju rodinu, priateľských, láskavých, ktorí zásobujú pol Ameriky kokaínom vlastne iba preto, aby dožičili svojej manželke a dcérke slušné živobytie. Ich obchod je vykreslený ako bežné podnikanie bez špinavých praktík, ktoré drogový obchod sprevádzajú. A práve falošné posolstvo vysielané týmto filmom zráža jeho hodnotenie v mojich očiach.

Filmografia Oldřicha Lipského obsahuje bezkonkurenčne najvyšší počet vynikajúcich komédií a paródií a je iba na divákovi, či prijme všetky s rovnakým zaujatím alebo sa mu v pamäti rozdelia do skupín. Ja patrím k tým "alebo" a aj keď som sa na Adéle viackrát dobre zabavil, nezaujala miesto v mojom top leveli, kde patrí Limonádový Joe, Happy end, Jáchyme, hoď ho do stroje a Traja veteráni. Určite však patrí medzi vzácne výnimky vo filmovej tvorbe normalizačného obdobia a pobaví aj dnešných divákov, aj keď ich časť bude ťažšie vnímať jej parodický žáner.

Film som videl opakovane, a to že som si ho iba pozvoľna vybavoval svedčí o tom, že vo mne nezanechal silné dojmy. Vo viacerých komentároch autori píšu o Samovi Raimim takmer s nábožnou úctou. Mne to meno nič nehovorilo, tak som sa pozrel na jeho profil a vybavil sa mi Lesný duch, ktorý som poslal do odpadu a filmy, ktoré nepozerám. The Gift mohol byť podľa scenára priemernou detektívkou s množstvom klišé. Raimi do neho vniesol hororovú atmosféru, pričom tie ľakačky a duchárinu si mohol odpustiť. Film zdvihla aj podporujúca hudba a najmä výborná Cate Blanchett, Keanu Reevesa a pre mňa neznámy Giovanni Ribisi. V mojich očiach napriek tomu nedosiahol na označenie "vynikajúci film".

K veľkolepému a vo svojom žánri prelomovému Terminátorovi som nemal napísaný ani po troch zhliadnutiach komentár. A pri pohľade na tisícku napísaných nemám k napísaniu chuť, ani dôvod. Napriek averzii k Arnoldovi a slabému zaujatiu akčnými filmami má odo mňa plný počet hviezdičiek a zatiaľ aj miesto v stovke najobľúbenejších.

Od prvej do poslednej minúty sledovania Kassovitzovho filmu máte dojem, že sledujete dokument z nie príliš vzdialenej doby. Svoju úlohu v ňom zohral aj použitý čiernobiely materiál, ale rozhodujúce bolo, že traja herci s dominujúcim Vincentom Casselom, pochopili a zvládli zámer scenáristu, režiséra a strihača v jednej osobe. Prekvapilo ma, že nie je dôležité, či ide o mladíkov z multietnickej Parížskej štvrte, z favely v Riu alebo cigánskej osady na Východnom Slovensku. Stále sú to rovnaké záujmy a slovník, rovnaké pohyby a gestá a najmä prebytok nenávisti, ktorá hľadá objekt svojho uplatnenia. Ale tiež na druhej strane rovnako bezmocní občania a bezradná polícia. A rakovina násilia sa šíri za nezúčastnených pohľadov mocných, ktorí jej nádor neodstránili v čase, keď bola ešte nádej na vyliečenie. Ani môj odpor k indivíduám zobrazeným vo filme mi nezabránil dať tomuto podnetnému dielku štyri hviezdičky.

Morgiana nepatrí k často reprízovaným filmom v programe našich staníc, preto som sa k jej opakovanému zhliadnutiu dostal až po viac ako tridsiatich rokoch. Mal som obavy, aby ma nesklamal tak, ako mnohé filmy z obdobia mojej mladosti. Našťastie Herzova voľná adaptácia Grinovej novely má čo ponúknuť aj dnes. Starostlivá výprava, kostýmy Ester Krumbachovej, atmosférická hudba, nápaditá kamera a najmä strhujúci výkon Ivy Janžurovej v dvojúlohe vytvárajú dielo, pri ktorom sa divák nenudí, napriek pomerne jednoduchému príbehu. Ako v minulosti, tak i dnes som mal pocit, že sledujem strašidelný romantický príbeh z anglického prostredia. A pôvodné štyri hviezdičky ostali nedotknuté.

Na skle maľované nie je iba televíznym záznamom preslávenej divadelnej inscenácie, ale pomníkom, oslovujúcim aj generáciu, ktorú vtedy do divadla ešte nepúšťali. Mne sa podarilo vidieť predstavenie v divadle dvakrát, i keď druhýkrát už v mierne pozmenenom obsadení. A tento záznam mnohokrát. Nepoznám ďalšie TV filmy, na vzniku ktorých by sa podieľali také zvučné mená, ako Karol L. Zachar, Štefan Nosáľ a taká plejáda vynikajúcich hercov na čele s nezabudnuteľným Miškom Dočolomanským. Aj preto patrí tento TV film na najvyššie priečky v mojom rebríčku, i keď ide "iba" o muzikál.

Som skôr odmietač, než znalec a milovník filmov Woodyho Allena. Lepšie znášam filmy, v ktorých nehrá a v ktorých nevystavuje na obdiv to, čo sa mu preháňa v hlave. Pozor na Harryho je bohužiaľ filmom, ktorý je celý o Allenovi. Napriek tomu ho nemôžem považovať za zlý, ani za nudný. Je pravdou, že nebyť jeho zaradenia medzi komédie by som to sám nezistil. Ale na druhej strane ma ani nerozčúlil, bezproblémovo som ho dopozeral, takže na tri hviezdičky dočiahol. I keď ... ale to je už skôr o hodnotiacom systéme v ČSFD, než o tomto filme.

Z času na čas siahnem po zbierke poviedok Karla Michala, z ktorej jedna sa stala predlohou pre tento úspešný film. Dnes si už málokto vie predstaviť, aké salvy smiechu vyvolávali protirežimové hlášky, ktorých je tu neúrekom. Dokonca si myslím, že dnešná generácia by väčšinu z nich ani nepochopila. To je aj dôvodom, prečo sa moje hodnotenie zastavilo na troch hviezdičkách. Inak výborný film pre pamätníkov. Je skoro nepochopiteľné, že hneď po vzniku neputoval do trezoru.