nascendi

Námet je samozrejme zaujímavý, i keď rôznych filmov s topkami najrôznejšieho druhu sú desiatky. Nemôžem považovať tento film za mimoriadny, pretože ničím neprevyšoval ostatné.

Raz za primerane dlhý čas je dobré verifikovať dno filmovej tvorby. Je to pomerne namáhavé, ale keď to človek absolvuje, viac si váži všetko ostatné, k čomu sa dostane prirodzeným výberom.

Krimikomédia, ktorá ma takmer ničím nezaujala. Mal som dojem, že vidím nejakú odrodu Johnnyho Englisha. Billy Nighy je asi slávny herec, zatiaľ som nepochopil prečo. Emily Blunt som videl po prvý krát. Je pekná, ale to je asi tak všetko. A ten tretí, to bol vyložene trápny typ, ktorý ma rozčuľoval. Ani som to nedokázal dopozerať. Tento film nemuseli nakrútiť a nič by sa nestalo.

Moje prvé stretnutie s údajným hercom Robertom Pattinsonom a až príliš častý prípad, keď si o všeobecne obľúbenom filme myslím, že nemal byť vôbec nakrútený. Je pre mňa úplne nepochopiteľné, z akých dôvodov je tento film považovaný za romantický a psychologický. To, že je zaradený aj medzi drámy, tomu rozumiem, pretože dočkať sa záverečných titulkov bola poriadna dráma. Celkom ma zaujíma, či časom bude viac takýchto prázdnych a v podstate hlúpych filmov. Potom si buď nájdem iného koníčka alebo sa obmedzím na filmy z minulého storočia. Inak aj tie dve hviezdičky sú nezaslúžené a sú asi výrazom rezídua stádového syndrómu.

Ak by som bol primerane lenivý, napíšem, že sa stotožňujem s komentárom môjho obľúbeného užívateľa gudaulina, a mám to vybavené. Ale nebolo by to poctivé. V sedemdesiatych rokoch som bol dostatočne dospelý na to, aby som chápal, čo sa dialo a v súčasnosti ešte nie som dostatočne dementný na to, aby som si to už nepamätal. Na rozdiel od všeobecného nadšenia sa mi nikdy nepáčili Šakalí léta, Rebelové a z istého hľadiska ani Pelíšky. V každom z nich však bolo niečo, čo stálo za zhliadnutie. To nie je prípad Občanského průkazu. Ten opisuje zmienenú dobu ešte falošnejšie a tendenčnejšie, ale naviac hrajú v ňom neuveriteľne mizerní herci, ktorých výzor, oblečenie, správanie a predovšetkým deklamované múdrosti sú mechanicky prenesené z úplne inej doby. Aj ja som sa tešil z každej LP, ktorú sa mi podarilo zapožičať a nahrať na Sonet duo, ale tak idiotskú scénu, akou bolo zháňanie sa po "mých Stounech" nesmie nakrútiť ani poslucháč prvého ročníka FAMU. Nemám chuť sa o tomto nepodarku viac rozpisovať, je mi však ľúto, že film, ako mienkotvorné médium bude v hlavách divákov, ktorí túto dobu nezažili, modelovať úplne falošný obraz o nej. Najhoršie by však bolo, ak by takýto obraz bol splnenou objednávkou sponzorov filmu.

S týmto filmom som mal celkom seriózny problém. Bol nakrútený podľa skutočnej udalosti, ale netuším do akej miery sa skutočnej udalosti pridŕžal a koľko z nej si tvorcovia prispôsobili svojim potrebám. Ľahko je viniť policajtov, že vyrábajú páchateľa z radov tých, ktorí k tomu majú najbližšie, ľahko je viniť porotný systém, že porotcovia veria miestoprísažným svedectvám, ľahko je viniť sudcov, že bez DNA produkovali justičné omyly. Mne je naopak ťažko uveriť, že sa celý prípad odohral tak, ako je znázornený vo filme. Ľudia, ktorí trpia nezvládnuteľnými záchvatmi zúrivosti a násilia a ktorí vyhrážku "Ja ťa zabijem!" používajú ešte aj vo väzení, účelovo vyštudovaná advokátka, ktorá v záchvate zlosti demoluje zariadenie bytu a jej dieťa sa vyhráža bratovi, že ho zabije (ak to bol iba žart, tak som ho nepochopil), tak takíto ľudia sa nemôžu čudovať, že k nim ostatní pristupujú predpojato. Ľahko uverím iba tomu, že príbeh poskytol veľmi lákavý materiál škrabákom do nedeľných príloh novín a do časopisov. Ako kedysi povedal Werich, ľudia radi čítajú o tom, čo by sami nechceli prežiť. Mojim nedostatkom je, že keď neverím príbehu, tak ho v mojich očiach nezachráni ani taká renomovaná herečka, akou je Hilary Swank.

Bol som primerane zvedavý na ďalší film bratov Coenovcov, aj keď bol z hľadiska môjho výberu "podlimitný". Nesklamal ma. Dýchla na mňa z neho atmosféra starých westernov s ich jednoduchou schémou boja dobra so zlom. Starostlivo vybrané prostredie, príbeh v ktorom dominujú výborne napísané dialógy a racionálne správanie sa postáv, vynikajúci herci (Matta Damona som identifikoval až po pomerne dlhej dobe) a najmä neprehliadnuteľná Hailee Steinfeld, hudba podporujúca dej, to všetko sú dôvody, pre ktoré nemám problém pokladať film za mimoriadny, a ako takému dať štyri hviezdičky.

Parkovanie je smutný, chvíľami až dojímavý film o životných stroskotancoch, ktorí vo vzájomnosti hľadajú cestu vymanenia sa z nepriaznivého životného osudu. Je to vierohodne zahrané, s jednoduchým krásnym hudobným motívom, dá sa tam nájsť viacero čiernohumorných scén i humanistické poslanie. Tak prečo iba 3 hviezdičky? Pretože mi chýba empatia k takýmto typom ľudí a celý film som sledoval bez najmenšej citovej zainteresovanosti.

S príslušnou zvedavosťou som čakal, čo skrýva tento preslávený film. Po záverečných titulkoch som si prečítal dve stránky kladných a dve stránky záporných hodnotení a i bez nich som s hodnotením nemal žiaden problém. Nie je to dokonalý, ani výnimočný film, iba nadpriemerný. Leonardo DiCaprio sa mi pozdáva stále viac a Zimmerova hudba nesklamala moje uši. Nemám žiadnu potrebu hĺbať nad snovou problematikou, ani vidieť tento film opakovane, aby som pochopil to, čo mi pri prvom pozretí ušlo a čo je dôvodom vysokého hodnotenia na ČSFD. Nezamýšľal som sa nad ním, pretože ho považujem za film nakrútený pre efekt, na ohromenie diváka a vnuknutie mu pocitu, že niečomu nie celkom rozumie, ale preboha to nesmie nikomu prezradiť, aby nevyzeral prihlúplo. Film plný efektných záberov, strieľačiek, súbojov a stavu bez tiaže, z ktorého si po pár mesiacoch spomeniete akurát na ten zotrvačník.

S hodnotením tejto turisticko-náboženskej agitky nemám najmenší problém a dúfam, že ani s komentárom. S ohľadom na odpudzujúci účinok filmu je prekvapujúce, že som ho dopozeral až do konca, i keď už po prvej tretine bolo zrejmé, že sa ničoho nedočkám. Štyri figúrky putujú krajinou a trúsia svoje múdra. Dominuje im nedôveryhodný Martin Sheen, ktorému k zlému dojmu hysterizujúcim dabingom napomáha Vladimír Brabec. Idylické putovanie vrcholí scénou, v ktorej miestny Cigán prejaví viac šľachetnosti ako náčelník Apačov. Ak túto scénu prežijete, potom si už iba v hlave zrovnávate, aké trekingové vybavenie vo filme propagovali. To pre prípad, že by ste dostali chuť niekam putovať a cestou trúsiť vlastné múdra.