nascendi

Konečne som sa dočkal dlho očakávanej reprízy slávnej inscenácie slávneho románu v listoch. Píšem o repríze, ale je to iba repríza vysielania, pretože pre mňa to bola premiéra. Videl som množstvo adaptácií Laclosovho románu a táto mi pripadá najbližšia mojej predstave. Bez ohľadu na množstvo slávnych mien, ktoré sa podieľali na iných verziách. Výprava, masky, excelentní herci, nezanedbávanie detailov, to všetko mi pripravilo maximálny zážitok, takže už uvažujem, ktorý TV film opustí moju Top20. Iba na okraj: Doteraz ma nikdy nenapadlo, že Juraj Kukura sa v istom období života podobal na Freddieho Mercuryho.

Humor Zdeňka Svěráka mám rád. Napísanie retropríbehu zo školského prostredia bolo preňho určite blízke a lákavé. Do filmu boli vybraní špičkoví herci a presvedčiví predstavitelia detských úloh. Celým filmom znie krásna hudba a oko sa môže kochať citlivo nasnímanými zábermi. Vo filme, ako nakoniec vo všetkých úspešných českých filmoch, je množstvo hlášok, ktoré zľudoveli. Chýbalo mi iba trochu viac tmelu, ktorý by pospájal jednotlivé epizódy, v záujme jednoliatejšieho vyznenia celku. Napriek tomu považujem Obecnú školu za vynikajúci film, na ktorý si rád spomeniem.

Jazz neobľubujem. Ray Charles však počas života vystriedal toľko žánrov, že si z jeho tvorby ľahko nájdem to svoje. Vo filme zaznejú všetky jeho superhity, o ktorých všeobecnej obľúbenosti som nepochyboval (po prečítaní niekoľkých komentárov sa moja istota vytratila). V každom prípade tieto superhity (spolu s výborným výkonom Jamieho Foxxa) tvoria piliere filmu. Problémy, ktoré Rayovi spôsobovala slepota, farba kože, finančné pijavice, heroín a prítulné ženy sú v príbehu zastúpené proporcionálne (na rozdiel od I Walk the Line). Prekážala mi však jeho prehnane knísavá, obrnovitá chôdza, ktorá mi pripomenula prehnané pitvorenie sa Dennisa Quaida v Great Balls of Fire. Je však možné, že to bolo autentické a problém spočíva v mojej pamäti.

Tento film ma ohromil, a to som ho ani nemal v pláne si pozrieť. Zaujala ma jeho téma. Zatiaľ ma nenapadlo, že okrem kradnutia orgánov (niekedy aj zabíjania "darcov") je medicínsky možné, aby rodičia takéhoto nedobrovoľného "darcu" splodili. A dôsledkom takto zvráteného uvažovania a konania rodičov je otázka, kde sa rodičia zastavia pri používaní jedného dieťaťa na záchranu druhého. Zaujala ma chladnokrvnosť tej hysterky pri "Sofiinej voľbe" , ktorej zvrátené chápanie materstva a rodiny ju spoľahlivo vedie až ku kriminálnemu správaniu. Film ako taký považujem za veľmi dobrý, aj keď by mu prestrihanie veľmi prospelo, ale jeho hlavný prínos vidím v poskytnutí námetov na premýšľanie. Podobný pocit som mal aj po filme Čas prebudenia.

Už som niekde napísal, že celé "nadprirodzeno" dokážem zniesť iba vo forme paródie. Preto u mňa upírske, satanské a podobnými bytosťami zaplnené filmy nemajú veľa šancí na úspech. Diablov advokát je výnimkou, pretože je to múdry film, s výborným scenárom, ktorý cez satana rozpráva o ľuďoch. A keď je ešte tým satanom Al Pacino, tak sa boria všetky predsudky voči žánru. Úspešne mu sekundujú Keanu Reeves s Charlize Theron, zaujímavá je výtvarná a hudobná stránka filmu. Silné štyri hviezdičky.

Stretol som v živote dvoch pyrotechnikov a pocit, že ich psychika je vážne narušená, som mal u oboch. Dôvody takýchto koncov ponúkol nenápadný film, ktorý som pôvodne ani nemal v úmysle sledovať. Mal som z neho trochu zmiešané pocity. Na jednej strane vynikajúci realisticky nakrútený quasidokument o vtedajšej situácii v Iraku a rizikách, ktoré z nej plynú pre špecialistov, pre vojakov a pre cudzincov vôbec. Tam spočíva sila filmu. Nanešťastie sú v ňom prítomné aj chyby scenáristu, ktorý riedil dokumentárny charakter filmu nereálnymi a neuveriteľnými epizódkami, ktoré mi bránia dať filmu najvyššie ohodnotenie.

Načretie do zásoby filmov z predvianočnej ponuky a vytiahnutie Hviezdneho prachu znamenalo pre mňa príjemné prekvapenie. Na film sa mi nielen príjemne pozeralo, ale vychutnal som si aj sprievodnú hudbu. Nie som povolaný mudrovať nad pseudoproblémami týkajúcimi sa žánrovej roztrieštenosti, schopností režiséra, hercov, úrovne trikov a pod. Prekvapil ma Robert De Niro a po jeho gayovskom Shakespearovi už prestávam hádať, akej hereckej úlohy by sa nezhostil so cťou. Počas filmu som uvažoval iba nad tým, pre akú vekovú skupinu je film určený. Dospel som k číslu 10+, aby som sa do intervalu zmestil aj ja.

Banditov som si pustil po niekoľkých rokoch a v rozpore s mojimi zvyklosťami pridávam hviezdičku. A vynechám tiež rozsiahle zdôvodňovanie. Banditi sú veľmi dobre pozerateľný film. Výnimočne mi neprekážal ani Bruce Willis, Billy Bob Thornton vytvoril úžasnú postavu a Cate Blanchett snáď nebola v žiadnom filme taká príťažlivá, ako v tomto. Že je to nefilmové hodnotenie. No a čo?

Zaujímavý, pomerne dlhý, v niektorých epizódach nereálny až naivný film s nešťastne zmeneným koncom. Za trápne považujem, ak predchodcovia zajatcov až na Holdena skončili na cintoríne a títo po neľudskej drine pri stavbe mosta v nehostinnej džungli mali ešte chuť na nejaké improvizované kabarety. Film tradične rasistický. Z Japoncov, ktorí ovládli juhovýchodnú Áziu robí neschopných hlupákov, zatiaľ čo kolaborujúci plukovník (inak vynikajúco zahraný Alecom Guinnessom) tu slúži, ako model vojenských a ľudských cností. Ešte aj japonský inžinier, ktorý sa po zlyhaní chystá spáchať harakiri je kladnejšia postava. A do úloh nosičiek tiež nemuseli nahnať účastníčky súťaže Miss Thai. Nemôžem a nechcem dať tomuto filmu päť hviezdičiek, a to bez ohľadu na jeho slávu a Oscarov.

Nielen chlapci a muži túžia ohmatať hranice svojich možností, ale aj Hollywood. A tak zozbierali neuveriteľné množstvo dolárikov a nakrútili Kleopatru. Ambície tvorcov siahali skôr k zápisu do Guinessovej knihy rekordov, než k Oscarom a priazni historikov a filmových kritikov. Ak na tento film hľadím pod týmto zorným uhlom a som ochotný obdivovať všetku tú veľkoleposť a pompéznosť, nemám problém dať filmu štyri hviezdičky. Bol prelomový, i keď v oblastiach, ktoré s históriu a umením príliš nesúvisia. Ale dokáže zaujať aj bez počítačom generovaných štatistov a iných zázrakov techniky. Ktovie, či rovnaký osud o päťdesiat rokov postihne Titaniky, Avatary a iné hity z nedávnej doby.