Biopler

Snímka ponúka ženský pohľad na zaobchádzanie s telom, na to, ako ho nežnejšie pohlavie vníma a ako o ňom rozhoduje. Taktiež skúma hranice kam až človek môže zájsť. To všetko na podklade života Andrey Absolonovej (1976 - 2004), vrcholovej športovkyne v skokoch do vody, ktorá po vážnom zranení medzistavcovej platničky so športom sekla a neskôr sa začala živiť ako pornoherečka. Keď sa s pornom rozhodla kvôli partnerskému vzťahu skoncovať, opäť sa ozvalo telo, tentokrát ešte vážnejšie, cez príšerné bolesti hlavy, ktorých spúšťačom bol agresívny nádor na mozgu. Ako správna športovkyňa bojovala až do úplného konca.

Dokument zobrazujúci rutinu kaskadérok Virginie, Petry a Estelly, žien, ktoré vystupujú skôr v rolách obetí ako odvážnych hrdiniek ako tomu býva pri rolách, v ktorých žiari opačné pohlavie. Ich úlohou je násilie a extrém znášať a na pľaci aj opakovane. Poháňa ich však sláva i túžba posúvať svoje telo na hranice možností. Koľko násilia je však schopné zniesť ich telo i myseľ?

Príbeh o tranzícii ženy na muža. Príbeh o to zložitejší, že s manželom majú dve deti. Film sníma osud dvojice, ktorá sa musí postupne vyrovnať s novým nastavením. Aby bol transmuž spokojný a šťastný, potrebuje zbúrať históriu a budúcnosť začať stavať od nuly.

Julie Messinger (Dyan Cannon) žije v spokojnom manželstve s Richardom (Laurence Luckinbill), sebastredným umeleckým riaditeľom časopisu a autorom bestselleru pre deti. Keď Richard počas malého chirurgického zákroku, počas ktorého došlo k pochybeniam lekárov, upadá do kómy a postupne mu v rýchlom slede začnú zlyhávať životne dôležité orgány, je to začiatok problémov manželky. Tá postupne od rodinného priateľa zistí, že jej manžel jej bol neverný a rovno viackrát. Manželovi v bezvedomí prisahá, že sa s ním nerozvedie, ale že zničí jeho povesť. Zdrvená si tiež užije mimomanželský románik. Život ju nebaví, no pri zomieraní Richarda precitne a predsa si želá, aby žil. Keď jej personál nemocnice oznámi správu o úmrtí, berie svojich synov na prechádzku do Central Parku, aby premýšľali o ich budúcnosti.

Budapešť, rok 2123. Rok, kedy zemský povrch prestane byť pre človeka úrodným. Na počiatku katastrofy však výskumníci vyvinú vzácnu výživnú rastlinu, ktorá však dokáže fungovať len v ľudskom tele. Ľudia sa teda logicky delia na tých, v ktorých sa jedlo vypestuje a na tých, ktorí jedlo konzumujú. Každý je implantovaný zárodkom, keď dovŕši 50. rok veku života, no dobrovoľne môže aj skôr. Psychológ Stefan (Tamás Keresztes) vidí v takomto nastavení jediné východisko ako ľudstvo môže prežiť. Problém nastáva, keď sa jeho mladá žena Nora (Zsófia Szamosi) rozhodne dobrovoľne implantovať. Stefan má len pár dní, aby ju zachránil, než vzácna rastlina nezvratne ovládne jej telo. Aby s ňou podnikol nebezpečnú cestu do Vysokých Tatier, ktoré skrývajú jediné miesto, kde ju môžu operovať. Film je odkazom, že i v katastrofách nehynie nádej a túžba po novátorstve a že hýbateľom zmien je láska. Témou snímky je tiež upriamenie pozornosti na limity planéty.

Film predstavujúci dilemy moci v spoločnosti. V príbehu ministra Bergera (Jan Kačer) ašpirujúceho na vysoký medzinárodný post sa objaví trhlina počas nešťastnej udalosti na poľovačke, pri ktorej zomrie mladý muž. Tajný agent Steiner (Szabolcs Hajdu) má túto nepríjemnosť ututlať, avšak pri skúmaní začína čeliť dilemám, ktorú prináša moc verejným činiteľom. Sám hľadá pravdu vo verejnom živote, skúma charakter politika a masku, ktorú nosí na verejnosti. Je pravda skrytá v udalostiach alebo v ich následkoch?

Príbeh tichého údržbára Laca Hundera (Gregor Hološka) z nesmrteľných 90. rokov 20. storočia, ktorý sám sebe nastaví zrkadlo. Jedného dňa sa stane obeťou podvodu, po ktorom navyše zostane trvalo invalidom na vozíčku. Musí sa spoliehať na pomoc zvonku, lebo ináč si neporadí. Denne naráža na cigánov, ktorých dovtedy nenávidel. Verí však, že sa dovolá spravodlivosti, no skoro z toho vytriezvie. Preto sa rozhodne zobrať právo do vlastných rúk. Začína sa pomsta, ktorá do jeho života prinesie nejeden paradox.

Dojímavý príbeh o zomieraní, rodovej identite a sile pokrvných zväzkov. Mladá žena Monica (Trace Lysette) na začiatku odchádza z Los Angeles do malého mestečka v štáte Ohio, kde sa má starať o smrteľne chorú starú ženu. Po rokoch sa vracia k svojej matke (Patricia Clarkson), ktorá ju dávno vyhnala so slovami, že ju už nikdy nechce vidieť. Nevedela prijať, že sa cíti ženou v mužskom tele. Dôjde na smrteľnej posteli k zmiereniu? Bude mať matka dosť síl priznať si pravdu, nedajbože vysloviť?

Dokument venujúci sa rodovým a transrodovým otázkam, v ktorom Matt Walsh hľadá odpoveď, či ako sám vraví pravdu, na otázku: Kto je žena? Hľadá ju naprieč USA skrz rozhovory s bežnými ľuďmi na ulici, no aj s odborníkmi z pediatrie, psychiatrie, psychológie či ľuďmi, ktorí podstúpili zmenu pohlavia, taktiež s terapeutom potvrdzujúcim pohlavie či nakoniec s chirurgom, ktorý operácie zmeny pohlaví vykonáva. Pri hľadaní odpovede neváha a vycestuje za kmeňom Maasaiov v Keni. Snímka sonduje fenomén, ktorý sa objavuje v USA a to, že stále viac a viac mladistvých rozhoduje o zmene svojho pohlavia, často neuvedomujúc si, aké následky zmena môže priniesť. Matt Walsh si berie na paškál aj ošemetnú stránku fenoménu trans - vysporiadanie sa s oslovovaním, nároky týkajúce sa návštev sociálnych priestorov ako šatne či WC či nevyriešenú otázku hodnotenia športových výkonov.

Prvá filmová adaptácia svetoznámeho románu "Poštár zvoní vždy dvakrát" z pera Jamesa M. Caina. Svoje sily spojili režisér Pierre Chenal a kritikmi uznávaný scenárista Charles Spaak, aby dali vzniknúť dielu o vášni a zrade s prvkami poetického realizmu. Frank, tulák, prijíma pracovnú ponuku v motoreste Nicka Marina, hoci po tvrdej práci netúžil. Samozrejme, nie kvôli Nickovi sa mladý muž stane jeho pomocníkom, ale pre lásku ku Nickovej žene Core, ktorej šarmu okamžite podľahol. Netrvá dlho a Cora, pohŕdajúca svojím manželom, požiada Franka, aby jej pomohol zbaviť sa ho. Frank sa najprv zdráha, ale...

Adaptácia prvého románu Léa Maleta, v ktorom vystupuje súkromný detektív Nestor Burma. Film je príkladom zľahčenia kriminálnych filmov ako výsledku vojnovej okupácie. Film začína v zajateckom tábore, v ktorom je Nestor Burma väznený. Príbeh je postavený na sprisahaní o dedičstve zahalenom do množstva hádaniek. René Dary ako Nestor Burma a Sophie Desmarets ako jeho sekretárka Helene nakoniec záhadu kuriózne rozlúsknu vďaka bábike.

Ďalšia z adaptácií románov o komisárovi Maigretovi ho tentokrát stavia do stretu s pochybnými dedinčanmi. Maigret (Pierre Renoir) dosýta nasáva atmosféru ošarpanej garáže či chátrajúceho sídla, aby popri nedostatku vyšetrovacích metód vyriešil kauzu pomocou empatie. Táto ranná adaptácia Simenona poukazuje na nevšednú črtu, že divácke potešenie pramení skôr zo sociálneho voyerizmu ako zo sledovania procesu pátrania.

Druhá filmová spolupráca Salceho a Morriconeho je komédiou o starnúcom šesťdesiatnikovi, ktorý sa zamiluje do osemnásťročnej dievčiny.

Film, ktorý pozýva objavovať abstraktné stvárnenia, taktiež pozýva k všeobecnému zamysleniu sa nad možnosťami animácie. Režisér Robert Breer využil rotoskopiu pri natáčaní. Zameral sa v prvej časti na tvary odvodené z interiéru vlaku. V druhej, dlhšej časti, zachytáva exteriér, ktorého dominantou je hora Fuji.

Experimentálny film sochára Richarda Serru stavia do popredia otočný železničný most sledujúc jeho pohyb. Pomocou pevne ukotvenej kamery na moste ponúka obrazy krajiny, ktorá sa mohutne otáča. Režisér Serra zobrazuje most ako geometrickú sochu a vyzýva publikum na sledovanie pozvoľna sa meniacich tvarov, línií a pohybov, no zároveň symetrickej konštrukcie mostu.

Experimentálny film zložený zo 60 záberov z domácich videí, ktoré sú viacnásobne kopírované natoľko, že strácajú kvalitu do takej miery, až sa stanú nerozpoznateľnými. Film prechádza od najviac abstraktných k najviac zreteľným obrazom. Potom sa proces otáča a obrazy sa postupne vracajú k abstrakcii. Režisér experimentoval so zvukom presne opačne voči obrazu, teda pre abstraktné obrazy volil najzrozumiteľnejší zvukový motív, ako sa však obraz ujasňoval, zvuk sa zhoršoval. Snímka pozýva k pátraniu po formálnom vzorci diela.

Dokumentárny film obsahujúci rozhovory s 26 homosexuálnymi mužmi a ženami.  Tí hovoria o svojich skúsenostiach, opisujú boje proti predsudkom, stereotypom a diskriminačným zákonom. Dotazovaní boli vo veku od 18 do 77 rokov, medzi opýtanými nechýbajú spisovateľka Elsa Gidlow, profesorka Sally Gearhart, vynálezca John Burnside, vodca občianskych práv Harry Hay, herečka Pat Bond či avantgardný filmár Nathaniel Dorsky.

Dokument natočený pre vládnu organizáciu Farm Security Administration. V centre je Tennessee Valley Authority, ktorý bol zriadený za účelom vyriešenia problémov s povodňami, úpadkom ekonomiky a nedostatočným pokrytím elektrifikácie v miestnych oblastiach. Jedná sa o dielo propagujúce politiku prezidenta Roosevelta, ktorého vláda vytvorila verejné pracovné programy, ktoré mali odstraňovať nezamestnanosť po hospodárskej kríze zo začiatku 30. rokov 20. storočia a zároveň vyriešiť spoločenské problémy.

Krátkometrážna dráma, ktorý nakrútil Mitchell Block počas štúdia na New York University. Film, snažiaci sa zotrieť hranicu medzi fikčným a dokumentárnym filmom, pojednáva o žene, ktorá bola znásilnená a ktorej filmár kladie otázky na objasnenie podrobností. Záverečný titulok odhalí, že film bol natočený podľa predom dohodnutého scenára a že žena bola v skutočnosti herečkou.

Dokument zložený z rozhovorov so ženami, ktoré majú medzeru medzi zubami, skúma postoje spoločnosti k takýmto ženám. Dielo sa taktiež sústredí na prienik „tohto problému“ naprieč kultúrami, kde poukazuje, že väčšina ho nechápe ako vadu, skôr zaznievajú hlasy o znaku krásy. Les Blank chce vyjadriť jednoduchú pointu – ľudia zväčša veľmi úzko vnímajú to, čo je krásne. V úvode filmu sa medzera medzi zubami javí ako nepríjemnosť, na jeho konci už je však vykreslená skôr atraktívne, či dokonca agilne.