Biopler

Bez minimalisticky hrajúceho Chudíka by ten film nestál ani za mak. Jeho rola je zaujímavá, lebo je nám predstavený sklamaný muž, ktorý tvrdí, že bez lásky sa nedá žiť... vojnovým ideálom už viac neverí, prichytí ženu pri nevere, nemá chuť žiť, opája sa alkoholom a jeho epizódy by sa dali nazvať samotárskym westernom. Film ako taký bohužiaľ pôsobí nesúdržne, minimálne na začiatku sa v ňom ťažko orientuje keď sa veľa premelie ohľadom Dabača až sa zakotví pri udalostiach SNP. Vlastenectvo pekne dýcha na diváka, len konanie postáv je miestami nevysvetliteľné. Ak chcem neskôr spojke posunúť pilulky proti fašizmu, tak ich nenechám len tak na stole a zatiaľ rozdýchavam pusu. Oslavovaná scéna Dabača v krčme je síce frajerská, na tú dobu a miesto veľmi efektná, ale tiež drhne logika, že keď chcem odbachnúť Nemcov a kolaborantov, tak si s nimi predtým nebudem pripíjať slivovicou. A na záver filmu sa školácky nechám odbachnúť. Dabač hovorí o smrti, že si prišiel po ňu, no jeho padnutie mohol režisér ináč vymyslieť.

Starý zákon, príbeh Kaina a Ábela, Nový zákon, Ježišove slová ľudu, Očistec, Peklo... smrť a na záver bájny Fénix. Aronofsky má rád mixéry a pomixuje si čo chce... aj klince s hruškami. Biblické metafory si vytrháva ako chce a lepí kam chce. Psychologicky slušne budovaná prvá polovica snímky, kde si ma Jennifer Lawrence získala a rozumel som jej pocitom, jej túžbam, je v druhej polovici premenená na maniakálne besnenie, ktoré ma unavovalo sledovať a fakt som pritom vypol. Film pojednávajúci o neľahkom údele matky, o tom, že je tak vymyslená, že musí prijať, aby mohla dávať, dávať, dávať, i keď vždy nie je dosť, je niečo čo je holá pravda. Tak to bolo a tak to bude. Načo o tom musíme natáčať metafyzickú fantazmagóriu?

Veľmi príjemná konverzačka so slovenskou hereckou elitou, medzi ktorou hviezdi Haverl, pokojný Valach, no najviac na seba upozornil mladý Marek Ťapák. Veľmi vhodne je do filmu vložená hudba, nevhodne zase zábery exteriérov, ktoré príbehu nepomáhajú a javia sa ako zbytočné. Výborne na mňa zapôsobili temné farby zimy a to, že sa príbeh odohráva večer a počas noci.

Zaujímavý námet, ktorý sa postupom času nerozmieňa na drobné, ktoré by sa blyšťali. Pozoruhodný experiment a hrátky s virtuálnou realitou, ktorá má zodpovedajúcu úroveň doby vzniku. Brosnanovi dlhšie vlasy svedčia, náušnička v uchu má tiež niečo do seba. Jeho úporné snahy o vypilovanie projektu i boje s nadriadenými sú uveriteľné, zahral to fakt dobre. Miestny truľko v podaní Faheyho bol tiež dobrý výber, no jeho románik s miestnou slečnou bol čudný a hlavne čudne napísaný, mám na mysli mäkkosť a tvrdosť istých častí tela. Toto dielo má isté prvky béčka, citeľné aj v scenári, ale all in all sa jedná o originálny výtvor.

Deliverance je film, ktorý má miestami kolísavé napätie, vzhľadom na to, že je to zástupca survival. Na mňa nepôsobil ohurujúco, cením si na ňom autentickosť. Štyroch chlapov z mesta zasadil na nepokojnú rieku a do miest, kde stretnú čudných a divokých osadníkov. Boorman skvele vybral do role vodcu Reynoldsa, ktorý sa povahovo na to výborne hodil. Jeho tvrdosť a namyslenosť je však neskôr potrestaná vývojom príbehu a je to fajn zápletka ďalej sledovať oklieštenú zostavu ako dorazi do cieľa. Ďalší chytrák zo štvorice Voight dostal part, ktorý z neho robí rozporuplného človeka, nakoľko jeho skutok nie je čo sa týka spravodlivosti vyriešený. Záver s nevyriešenou situáciou, ktorú schytal šerif, je to čo sa mi najviac páči - chlapi si mysleli, že zažijú pohodičkové dobrodružstvo a v nedeľu poobede v teple domova vychutnajú pivko pri futbale. Ich sny sa premenili v nočnú moru na konci aj s mŕtvolami a im to zobralo natrvalo pokoj z duše. Pred svetom však všetko zostane skryté, lebo dielo priehrady zakryje ich staré hriechy i hriechy horalov - dokonalá metafora.

Milý film o láske, za ktorú poriadne nezabojoval Jakub v podaní Nvotu, ktorý hrá nemastného-neslaného chlapčiska. Vzťah dvoch mladých je i vďaka výkonom hereckých juniorov správne neohrabaný, no scenárista im mohol do úst vložiť lepšie repliky. Úroveň hlášok ako, že rastú ti krídla, no to mu milá šahá na lopatky na chrbte, je chabá. Filmu na autenticite pridáva zobrazenie života v osade bez príkras, kde degoši hovoria cigánsky a nám divákom je len cez obraz jasné čo asi myslia.

Andrew Niccol vie témou zaujať, na to má akosi predispozíciu, že si vyberá výborné námety. Vie navodiť atmosféru bez ťažkých trikov, vo svojom debute sa zameriava skôr na charaktery a na vykreslenie túžby po splnení sna, na nezlomnú vôľu v priestore kde "in-valid" jedinec nemá šancu. Kvôli námetu sa jedná o nadčasový film. No ako aj pri Lord of War, aj tu mi chýba k plnému hodnoteniu dotiahnutie pár vecí. Prostredník medzi Jeromeom a Vincentom sa zjaví na scéne ako Alladin z čarovnej lampy. Vincentova rodina ide po vstupe do Gattacy do úzadia, dostávame sa k nej v závere pri stretnutí sa s bratom, no akosi som tejto okľuke málo veril. Brat pôsobí v komande, no podobnosť Jeromea s Vincentom mu neudrie do očí. Neudrie mu ani znalosť Vincentovho sna a túžby byť kozmonautom čo sám videl keď vyrastali. A potom už len detail, že plávať vládzeme ako dlho chceme, nešetríme sily na obrátku, no behať až tak nevládzeme. Dielo má tak či tak veľa krásnych myšlienok a aj vďaka brilantnému triu Hawke-Thurman-Law si zaslúži obdiv.

Naivné, nezáživné a nesympatickým Bridgesom naplnené dielo, ktoré si slepo razí cestu nazad do vesmíru. Sledovať cestu z bodu A do bodu B, kde hlavným hrdinom všetko vychádza ako treba, kde sa im na scéne objaví často nelogicky nejaká pomôcka, je lacné a keby to aspoň pobavilo... no ani to. Za zmienku stojí snový synťák Nitzscheho, jeden z tvorcov, ktorý to neodflákol.

Podiel hriechu na poľudštení diabla - nevídaný námet na sfilmovanie sa Uhrovi a spol. podarilo preniesť na plátno ozaj znamenite. Partia čertov na čele s výstredným Ladižinským a chudákom Polónyim bola stvárnená výborne, ich expresívnosť ma pri prvom zhliadnutí iritovala, najmä ich miestami hurónsky smiech, no pri druhom už ani tak nie. Mrzí detinskosť zobrazenia čertov s rožkami a chvostom, no napríklad čert v podaní Augustína Kubána nemá rohy, lebo je holohlavý... trochu fail jeho zaradenie v tomto diele. Páčilo sa mi však, že žiadne peklo a kotle nebolo zobrazené, kresby či maľby, ktoré lemovali pozadie pri rozhovore čertov, resp. snímanie reaktivácie kolégia v rozpadnutom chráme boli výborné nápady. Výborný bol aj výber dvojice hercov - ľudí hriešnikov, presné typy, pri ktorých to Vladovi Müllerovi veríte a nebojácnosť Vlasty Fialovej v závere tiež. Nesúrodé vsuvky iných minipríbehov, ako predajného sudcu či dvoch maliarov čo znehodnotia svoje socialistické plagáty reklám, nepridávajú filmu nejakú extra hodnotu či neozrejmujú konanie kolégia, a tak mi prišli zbytočné. Ale ako kričí Müller na ulici, nedajte sa obmedzovať, nikým a ničím, ani týmto komentárom :)

No čo ja viem... mám směknout nad tým, že mi Jarmusch ponúkol kultúrnu všehochuť v postave černocha, ktorému zachránil život beloch a on ctí samurajský kódex? Žongluje s mečom na streche, na ulici s pištoľou. Je invisible keď treba, kŕmi holubov, číta Rashomona a kamaráti sa s francúzskym zmrzlinárom, to všetko v multi-kulti city NY. Mafiáni na dôchodku sledujú animáky a sú natoľko slabí v reči i organizácii, že pôsobia veľmi trápne. Ghost Dog ich vystrieľa bez mihnutia oka, aspoň toto sa mi páčilo, žiadne dlhé naťahovanie pred finálnym výstrelom, iba číra chladnokrvnosť. Film má pomalé tempo a vsuviek zo samurajského kódexu bolo priveľa na tak málo obsažný kúsok. Kdesi v úzadí mysle však mám sympatiu voči tomuto dielku a nezatracujem ho.