SarumanKo

Skvostnou réžiou a skvostnými hereckými výkonmi zveľadený scenár, ktorý je pravdepodobne jedným z najlepších scenárov, aké v Hollywoode boli napísané. Má komplikovaný, vrstevnatý a napínavý dej, ktorý graduje do pointy natoľko famóznej, že mi skoro - podobne ako agentovi Kujanovi - vypadla šálka z ruky. Kriminálka par excellence. “The greatest trick the Devil ever pulled was convincing the world he didn't exist. And like that... he's gone.“ (10/10)

Najstrašidelnejší film všetkých čias, ktorý by s lepším príbehom mohol byť aj najlepším hororom všetkých čias. (8/10)

Formálny a obsahový mix obrovského množstva žánrov, postupov a invencií, ktorý tak hrubo prekračuje hranice môjho vkusu, že sa mi znovu začína páčiť. Hrôzostrašný gýč, ale pútavý a zábavný jak sviňa! (7/10)

Výborná historická fantasy jednohubka. Scenár je síce úplne konvenčný a má niekoľko trhlín (logických aj historických), avšak je to čistokrvné béčkové dobrodružstvo, ktorému vlastne nechcem vyčítať vôbec nič. Senovu hru na pochmúrnu a atmosférickú náboženskú púť ústiacu do nadupaného akčného finále plného digitálnych efektov (mimochodom celkom obstojných) som si skutočne užil. Výprava a atmosféra na jednotku, herci takiež. Cage a Perlman sú perfektná dvojka (Nick po príšernom Čarodejovom učňovi znovu podáva sympatický výkon) a k zvyšnému obsadeniu taktiež nemám výhrad. Páčilo sa mi to dokonca natoľko, že zvažujem ďalšiu projekciu. (7/10)

Moje úplne prvé stretnutie s príbehom o Draculovi a verte či nie, až táto na došťanie vtipná paródia ma pred mnohými rokmi primäla prečítať si Stokerov román. Primárne paroduje verziu s Bélom Lugosim, teda niektoré postavy a príbehové línie zjednodušuje, iné úplne vynecháva, ale svoj účel – zosmiešniť a pobaviť – spĺňa dokonale. Leslie Nielsen bol vždy mojim obľúbencom a nerobí mi problém titulovať ho kráľom paródií. Na Drakulovinách som sa smial často a fakt z chuti, i dnes, mnoho rokov po prvom zhliadnutí, keď už môj rozum všetku tú trápnosť akceptoval úmyselne. Snáď zo mňa nehovorí nostalgia... (80%)

Veľkolepé! Coppola známy Stokerov príbeh poňal úplne originálne a jedinečne a dodal mu niečo ako tretí rozmer. Jeho réžia kolíše medzi napínavým a podmanivým eposom a teatrálnym majstrovským dielom s výbornými hereckými výkonmi, maskami, kostýmami a celkovo parádnym vizuálom. Chvíľu som mal pocit, že sledujem film natočený omnoho dávnejšie, než v roku 1992, staromilsky a precízne, vzápätí ma Coppola ohromil trikovými a estetickými hrátkami presahujúcimi dobu svojho vzniku. Kým Stokerova predloha pôsobila trochu asexuálne, necitlivo a šedo, i keď v roku vzniku to muselo byť samozrejme nekresťansky rúhačské dielo, skutočným korením tohto filmu je jej dramatizácia prostredníctvom veľmi dráždivého erotického vyjadrenia lásky, pričom príbehový základ je krásne zachovaný. Nielenže je to najlepšie poňatie príbehu o grófovi Draculovi, ale aj jeden z najoriginálnejšie natočených filmov, aké som kedy videl. (100%)

Možno ste nemali čakať akčný meganámrd, ufňukanci, a teraz by ste na Faster menej nadávali... Nie je to ambiciózny, originálny ani výborný film, ale príjemný rozhodne. Priamočiary, pochmúrny, rýchly a napriek absencii veľkolepejších akčných scén napínavý. Tillmanova klipová réžia šlape perfektne a niektoré pasáže sú vážne cool, Mansell muziku robiť vie a sympaťák na pohľadanie The Rock je pravý Arnie 21. storočia. Scenáru sa dá vyčítať skutočne mnoho (snaha o niečo hlbšie troskotá v základoch a keďže akcie je málo, bije to do očí, záverečné vymäknutie hlavnej postavy taktiež nepočítam medzi najoriginálnejšie javy, o jeho neustálom "ožívaní" nehovoriac), ale Faster pre mňa natoľko zapadá do škatuľky guilty pleasure, že nemám výraznešiu potrebu to robiť. Línia mlčanlivého pomstiteľa je výborná, línia narkomanského poliša v podaní skvelého Throntona ešte lepšia, no postava nájomného zabijaka a jeho ženušky je totálne zbytočná a veľmi rušivá. Záverečný zvrat trochu sa snažiaci vybočiť z klišé je fajn, škoda, že jeho dodatok tú snahu absolútne pochováva. Nadpriemer je to učite, ale na plné 4* celkom nie. (65%)

Perfektne napísaný a ešte lepšie zrežírovaný útek z väzenia neprávom obvinenej väzenkyne. V časoch, kedy som si myslel, že táto zápletka je vyčerpaná až na samé dno, sa objaví Paul Haggis a je to moja sánka, ktorá klesá ku dnu. Neveril som, že toto sa ešte dá napísať originálne, nepredvídateľne a skutočne prekvapivo. Ale ide to. A dá sa to zrežírovať tak, aby ma napätie a skvostná gradácia tlačili do kresla silou trojtonového slona. Crowe síce starne a tučnie, ale charizmy mu neubúda a status hereckého boha si v mojich očiach zachováva naďalej - krásny a precízny výkon. Banksovej viac sedí komediálna poloha a mohla radšej točiť porno (fanúšikovia Kevina Smitha vedia), ale nejde o to, že by nebola sympatická či ma otravovala, no vedľa herca Russellovho formátu to majú ostatní herci ťažké. Tri dni k slobode je remeselne dokonalá takmer-žánrovka, ktorej nedávam piatu hviezdičku jedine kvôli pomalšiemu rozjazdu a zbytočne jednoznačnému epilógu. Inak je to kráľovská zábava. (8/10)

Ukrutná pecka a moja nová filmová láska! Keď sa Michael Douglas naserie alebo mu rupne v bedni (ideálne oboje), dokáže byť ozajstný Diabol, ktorého by som vážne nechcel stretnúť – toto už vieme z iných filmov. A tento neskutočne originálny, hovadsky napínavý a pekelne dramatický a vygradovaný psychothriller Joela Schumachera je toho krásnou demonštráciou. Najúžasnejšie na celom je, že sa s hlavnou, tvrdo protispoločenskou myšlienkou tohto ľahko nadneseného a predsa veľmi ťaživého snímku dokážem dokonale stotožniť. Ale absolútne dokonale. Príde mi to až zvrátené, že som skutočne oveľa viac sympatizoval so psychopatom v hlavnej úlohe, než s jeho policajným protipólom v podaní výborného Duvalla. Ale je to tak. Svet je skazený a ľudia sú svine... "I'm the bad guy?" (100%)

Mucha je perfektný osemdesiatkový sci-fi horor, s nezabudnuteľnou atmosférou, ktorý prekvapivo a obdivuhodne graduje v každom aspekte. Herecký výkon Jeffa Goldbluma je spočiatku rozpačitý (tj. asi 30minút), ale „premenou na muchu“ dochádza k obratu, keď Jeff začne predvádzať skutočné herectvo (a premena psychická sa tým stáva omnoho zaujímavejšou než premena fyzická) a dokazuje, že aj to čím bol na začiatku, bolo len súčasťou úlohy. Príjemne mu sekundujú Geena Davis a John Getz. Takisto scenár, z ktorého som bol chvíľu v rozpakoch, predovšetkým kvôli značnej skratkovitosti a neuveriteľnému vývoju vzťahu hlavných postáv, sa po prvej polhodine výborne rozbieha a finišuje nie celkom originálne, ale desivo a dojímavo. A hudba Howarda Shorea z osemdesiatkového cvrlikania akoby zázrakom plynulo prechádza do skvelého, napätie stupňujúceho burácania. Tie mimoriadne nechutné masky a efekty a intenzívne zobrazené násilné scény diváka vtiahnu do deja tak silno, že proste nedokáže odtrhnúť oči od obrazovky. David Cronenberg si film od filmu získava moju priazeň netradičným, silným rozprávaním a jeho Mucha, i keď mierne zastaralá, nie je žiadnou výnimkou. (85%)