Cracker

I'm like nigga, this shit is fuckin' hilarious.

Kwakov film tak prekypuje romantikou, melanchóliou a podobnými emóciami, že minimálne mesiac si nepozriem nič romantické a taktiež nič z Kórei. Yeopgijeogin geunyeo je ale predsa len nádherný príbeh, dojemný, typicky sladký, nechýba mu ani povestný suchý humor a navyše je skvele napísaný. Je to ten typ filmu, ktorý sa páči azda každému. Kórejská romantika je neodolateľná a ten kto raz ochutnal, už ju nikdy neopustí. Alebo niečo v tom zmysle...

Presne ako píše Flipper, Japonci by sa mali potiť. Lascars je totižto animák perfektný po každej jednej stránke. Veľa ľudí tu spomína že animácie sú zvláštne. Niečo, čo je iné nemusí byť okamžite zlé, mne sa napríklad veľmi páčili, na rozdiel od čoraz tupejších disneyoviek a typického anime to bola príjemná zmena. Takisto v porovnaní so západnými animákmi bol dubbing neskutočne lepší, úplne na inej úrovni. Ďalšia vec ktorá ma len utvrdzuje v tom že Lascars sú najlepším európskym animákom za posledné x-ročie je štipľavý humor. Sarkazmus, irónia, satira takto si predstavujem komédiu ktorá má gule. Postavy sú taktiež veľmi dobre napísané, každá má svoju vlastnú vtipnú individualitu a diváka určite nebudú nudiť. Príbeh a hudba taktiež +++. Naozaj tomuto snímku nemám čo vyčítať, Francúzi tentokrát príjemne prekvapili a dúfam že sa od nich dočkám ešte niečoho podobného :)

Summer of Sam je vlastne prvý snímok od Spika, ktorý mi ale vôbec nesadol. Lee tentoraz svoj film situoval medzi taliansku mafiu, punk, psychopatického zabijaka(ktorý nápadne pripomína Zodiaca) a kurevníka Leguizama. Keď už som pri tých hercoch, viac nesympatické obsadenie som teda dlho nevidel. Príbeh je taktiež doslova 'pekná nuda'. V porovnaní so Spikovými staršími snímkami, a to najmä z prostredia ghetta, táto ''krimi dráma'' prehráva na všetkých frontoch.

S basketbalom sa moc nekamarátim, raz za čas si však pozriem niečo aj z tohto prostredia. Pri tomto anime ma najmä zaujímalo ako moc sa dokáže priblížiť veľmi kvalitným americkým športovým drámam. Kuroko no Baske si však ide svojím vlastným smerom, smerom kde športovci sú v prvom rade všestranný ninjovia a až v druhom rade normálne ľudské bytosti(stredoškoláci) ktorí milujú basketbal. K ''dokonalosti'' by chýbala už len mágia... Odhliadnúc od tohto sa Kuroko... radí medzi príjemné, oddychové anime. Zápasy disponujú určitým napätím, dynamikou no a práve tými special skills ktoré mi v tomto žánri vôbec nevoňajú. Zaujímavými by sa dali nazvať charaktery, aj keď len 1% z nich je naozaj uveriteľných. V tom je však krása anime, z party stredoškolákov dokáže vytvoriť tým plný hviezd s potenciálom pre NBA. Keď už som pri tej NBA, zaujímalo by ma ako by vyzeral práve zápas z tejto ligy, na palubovke by sme pravdepodobne nevideli ani živáčka(podobne ako pri Tenka'ichi Budōkai, DB) a lopta by asi len lietala z koša do koša. To všeeeetko mi však až tak nevadí, pretože toto anime ma zaujalo! Nakoniec sú z toho ''len'' slabšie 4 hviezdy a som zvedavý na druhú sezónu BODKA

Len zriedkakedy sa pustím do Josei žánru, a len v 4 prípadoch z piatich to dopadne pozitívne. A bohužiaľ, Kuragehime nie je práve jedna z týchto výnimiek. Predsa len Josei je venovaný výhradne ženám a muži tu budú vždy stratení. Ja som sa stratil veľmi rýchlo, medzi všetkými tými mega-nezaujímavými dialógmi, skutočne otravnými a nesympatickými postavami a nudným príbehom. S kľudom by sa mi podarilo nájsť ešte pár ďalších záporov, ale skutočne vyzdvihnúť môžem len asi prvé 3-4 epizódy. Dávam slabé 3 hviezdy a to som ešte celkom zhovievavý.

Kar-wai Wong po dokonalom Chongqing senlin prišiel s ďalším fenomenálnym kúskom. Duo luo tian shi už možno nie je tak perfektný avšak s čistým svedomím mu môžem napariť plný počet. Réžia a hudba v spolupráci Wong-Chan je opäť nezabudnuteľná a výborne dopĺňa typickú, možno až príliš, melancholickú atmosféru. Skvelý pocit z filmu podtrhávajú krásne herečky a charizmatický herci. Opäť mi do oka padla prepracovaná kamera, film je po vizuálnej stránke opäť jedinečný a veľmi dobre sa naň pozerá. Už som pochválil takmer všetko, no nemôžem však zabudnúť na zábavný, tragický, depresívny, romantický...SCENÁR. Oba príbehy do seba krásne zapadajú, pozorný diváci si všimnú nejeden odkaz na Chongqing senlin a tie minimalistické, ale akurátne dialógy sú taktiež na mieste. Dúfam že som spomenul všetko a ak nie tak to vôbec nevadí, pretože či už to o ňom napíšem alebo nie, tento film bude aj tak fantastický, kultový, nezabudnuteľný...

K tomuto filmu a vôbec k Truffautovej tvorbe som sa dostal len čistou náhodou a to vďaka Haruki Murakamimu. Vo svojom románe Kafka on the Shore totiž spomína viacero slávnych a uznávaných umeleckých diel, medzi ktoré patria aj práve Traffautove filmy. A keďže ich Murakami tak detailne a pútavo opísal neostávalo mi nič iné len sa do nich pustiť. Štyristo rán je dokonalý prototyp filmu o dospievaní spolu so všetkým, čo k tomu patrí. Sledujeme príbeh mladíka Anoine Doinela, ktorý má problém zaradiť sa medzi ostatné poslušné ovečky a svojvoľne si radšej vyberie ísť cestou delikventa. Nikto mu pomocnú ruku nepodá, či už sú to rodičia, riešiaci si svoje vlastné problémy, no a tobôž nie učitelia... Je to smutné ale tento snímok je v našej dobe viac aktuálny, ako nikdy predtým. Táto sociologická dráma, so štipľavým humorom a ešte štipľavejšou pravdovravnosťou je ideálnym filmom pre celú našu zmagorenú generáciu, ktorej súčasťou som samozrejme a bohužiaľ aj ja.

Ookami kodomo no Ame to Yuki je Hosodov ďaľší perfektne namierený a hlavne vydarený útok na divákov hrudný kôš a jeho slzné kanáliky. V bezpečnej blízkosti si preto uschovajte nejaké tie smrkáče, určite sa vám zídu. S nádychom melanchólie Hosoda prezentuje v poradí už svoj tretí masterpiece. Pozitívne a negatívne emócie si v ňom neustále striedajú pozície, takže o pestrosť je naozaj postarané. Nápad za milión sú hlavne charaktery Ame a Yuki. Roztomilejšie postavy než sú tieto dve malé kawaiiiiii vľčatká by ste len ťažko hľadali. Ako časom rastú a dospievajú obaja sa stretávajú s rôznymi problémami a obaja si zvolia cesty o ktorých si myslia, že sú pre nich, ako pre vlka a človeka najlepšie. Čarovná a podmanivá atmosféra akou oplývajú Hosodove filmy je jedinečná a vždy sa veľmi teším na jeho nové dielka.

Ak sa ešte niekedy v budúcnosti stretnem, a to sa určite stane, s anime ktoré je čo i len podobne tupé, prvoplánové a kopírujúce, všetkých milión predtým natočených háremových fantasy sračiek, čaká ho ten najzaslúžilejší odpad! Naozaj už nemôžem vystáť tú tuposť, ten istý rovnaký koncept pre každé jedno ecchi a ten istý predvídateľný príbeh. Zaujímalo by ma ktoré anime to všetko odštartovalo, zaškrtil by som jeho tvorcov, a som zvedavý kedy ten boom konečne skončí!