Cracker

Romantika? Podľa mňa teda rozhodne nie! Na prvý dojem to tak možno pôsobí, ale v skutočnosti tu len tvorcovia držia diváka v šachu všetkými možnými prostriedkami a nakoniec sa všetko končí jedným nemastným, neslaným happyendom. Ak hovoríme o originalite, nájde sa tu pár postáv, ktoré stoja za spomenutie ako napríklad sensei, hentai jiji no žiadna z hlavných postáv sem nepatrí. Myslím si že hlavným defektom tohto OVA je skutočnosť, že v dĺžke sa nemôže vyrovnať žiadnemu plnohodnotnému seriálu a preto je celý tento komplikovaný príbeh natlačený do úbohých 6 dielov. Táto jednohubka pôsobí až príliš normálne, na druhej strane je však aj veľmi milá a vtipná. Bohužiaľ, len to k výbornému anime nestačí..

Arakawa Under the Bridge je anime ktoré všetky svoje nádeje a potenciál vkladá do jedného, jediného faktoru. Humor. Všetko ostatné ide v tomto prípade bokom, takže ako ja, nečakajte žiadnu presladenú romantiku alebo napínavú drámu. Osobne si cením kvalitne spracované a humorne zamerané anime, je ich predsa len málo a človek len výnimočne narazí na nejaké podarené. S Arakawou je to však trochu zložitejšie. Na jednej strane sa mi páčili všetky tie šialené šialenosti, hory vtipov, samozrejme aj charaktery a to do jedného! No ak sa na to pozriem z iného uhla, všetky tieto pozitívne stránky sa, po nie veľkom počte zhliadnutých dielov, zmenili na práve opačné. Takže ak vás nedokáže rozosmiať anime, ktorého je to vlastne hlavnou úlohou, niečo nieje v poriadku. Len výnimočne ma zaujmú anime ako sú Arakawa, naposledy Danshi Koukousei... takže si z toho moc veľkú hlavu nerobím. Nemôžem mať tvorcom za zlé, že pozerám to, čo vlastne ani nemám rád, ale pred zhliadnutím som o tomto anime takmer nič netušil. Pozrel som si rovno aj druhú sériu, pretože ma zaujímalo finále, ktorého som sa nakoniec nedočkal... Nevzdám to však tak ľahko a pokúsim sa aspoň o doramu :)

Nankakoo... niečo mi tu chýbalo. Určite to nebol humor, takisto ani prekypujúca melanchólia a už vôbec nie rajčiny. S Nakamurom si spájam dlhé, komplikované dialógy, dramatický až mysteriózny príbeh a nejaký ten vtip na odľahčenie. Jaji no futari splnilo moje očakávania, ktoré pravdepodobne neboli na mieste, len z jednej tretiny. Film mi teda moc nesadol, ale zabavil som sa aj napriek tomu. Postavy a situácie v ktorých sa ocitali, boli veľmi dobre ušité pre túto typickú japonskú komédiu a jej typicky suchý humor. Rezignácia zdravého rozumu bola pomerne vysoká, preto sa aj dosť ťažko hľadala nejaká myšlienka za týmto snímkom. Teplákové súpravy z okolitých základných škôl, ktoré zbierala naša babička to majú za 3*

Viac než romantická, je Go skôr psychologická dráma. Vzťah Japoncov k takzvaným Zainichi, hlavne ak sa jedná o kórejských prisťahovalcov, je vždy vyhrotený a konflikty sú na dennom poriadku. O tomto sa na vlastné oči presvedčí aj mladík Sugihara, ktorý je pôvodom dokonca zo Severnej Kórey. No a ako na začiatku trefne podotkne, jedná sa o jeho love-story aj keď tu a tam sa o romantike hovoriť nedá. Dve hodiny prešli nečakane rýchlo a s filmom som bol maximálne spokojný. Scénka kde proti sebe boxujú Sugihara a jeho opitý otec bola perfektná, až lietali zuby a to nie po prvý raz :)

Nobuta wo Produce je seriál plný metrosexuálov, ktorí sa sústavne potkýňajú o každý jeden roh, naozaj čudných čudákov a to s veľkým Č, no a v neposlednom rade sa tu mihne nejeden psychopat, zlomí sa nejedno srdce, samozrejme že prídu aj duchovia a množstvo iných potvoriek. Znie to teda dosť extravagantne, ale veď čo iné by jeden čakal od japonskej doramy. Napriek nie príliš pútavému príbehu si Nobuta drží dobré tempo až do polovice, čiže do piatej epizódy. Po spomínanej piatej epizóde je divák uvedený do stavu limba a všetko, čo bolo dovtedy zaujímavé sa zmení na priemernú až nudnú rutinu. Za svet som si nemohol zvyknúť na postavu Nobuty a myslím že tieto typy charakterov fungujú len a len v anime. A ten uliaty koniec... Pochváliť môžem vtipných scenáristov a veľmi individualistické herecké výkony. Na zabavenie sa a zabitie pár hodín denne je to ideálny seriál.

Summer Wars, film od režiséra, ktorý ma už raz kompletne dostal jedným svojim dielom a zdá sa, že tomuto anime som taktiež nedokázal odolať. Mamoru Hosoda natočil nádherný príbeh o asi tej najzábavnejšej a najlepšej rodine, ktorá v dobrom i zlom nestráca nádej. Jej členovia sa nevzdávajú a aj keď všetko na vôkol vyzerá beznádejne, vzbúria sa a pokúsia sa zachrániť svet. Potomkovia starých samurajských klanov sú asi už raz taký a s pomocou matfyzáka Kenjiho sa im podarí niečo nečakané. Nádherný snímok s plynulými a farebnými animáciami, výnimočným príbehom a lahodiacou hudbou. Moje očakávania boli vysoké, no takýto výsledok ma naozaj prekvapil a milo potešil. Už teraz sa teším na ďalšie Hosodove filmy.

Nunui yeowang je seriál tak prepchatý romantikou, osudovými stretnutiami, intrigami, dejovými zvratmi až by som povedal, že neodbytne pripomína typickú mexickú telenovelu. Chvíľu mi trvalo kým sa mi usadili myšlienky a prišiel som s hodnotením, nie moc pozitívnym. Začnem najskôr vecami, ktoré sa mi páčili. Prvý taký výrazný klad bola jednoznačne hudba. Tú si skladatelia naozaj vyšperkovali a vytvárala silne príjemnú alebo na druhej strane melancholickú atmosféru. Ďalší faktor, ktorý spravil dobré meno boli herecké výkony a postavy. Samozrejme, nejedná sa len o ústrednú dvojicu, ale aj o návštevníkov telocvične, pána profesora(ktorý nápadne pripomínal Einsteina) a mnoho ďalších. Snežná kráľovná, Lapland boli záležitosti dodávajúce na jednej strane rozprávkové pozadie, no a na druhej zas zúfalstvo a beznádej. Divák od začiatku tuší, vie ako sa celý seriál skončí a príbeh postupne začína byť viac a viac predvídateľný. Tvorcovia sa diváka tesne pred koncom pokúsia oklamať, ale aspoň v mojom prípade to nezabralo a zanechalo negatívny dojem. Nevedel som sa zmieriť ani s tým že všetky problémy Han Deuk-Gu sa vyriešili v podstate za jeho chrbtom aj keď sa o to nesnažil. Tento fakt ma začal po chvíli veľmi iritovať a asi v polovici seriálu som stratil všetko to nadšenie z prvých dielov. Thus tieto nekonečné naťahovačky ma donútili ísť s hodnotením rapídne dolu, až sa zastavilo na silných troch hviezdach.

Jednoduchá, bezmyšlienkovitá komédia s atraktívnymi autami, z ktorých by som však ja nepoužil ani jedno. Naozaj tu ani nieje čo komentovať, všetko je maximálne priemerné a niekedy ani to nie. Lemon Party si zabil.

Giant Killing je moje vlastne asi prvé čistokrvné športové anime. Čo je aj celkom zarážajúce, vzhľadom na to, že športové filmy hltám jeden za druhým. Zároveň som však zistil, že aj moje očakávania budú dosť vysoké. GK začína s openingom na mieru ušitým, nevedel by som si predstaviť nič iné, čo by sa viac hodilo k tomuto anime. Tatsumi sa po dlhej dobe a s úspechmi dosiahnutými až v Anglickom FA Cupe vracia do ETU, už však na miesto trénera. Hráči, predstavenstvo aj fanúšici si myslia, že to v hlave nemá v poriadku. Všetko je však inak ako sa zdá a charizmatický, nepredvídateľný, neortodoxný a geniálny Tatsumi obráti celý klub naruby. Okrem spomínaného kouča sa divák zoznámi s množstvom iných postáv, či už s domácim týmom, protivníkmi a ich trénermi alebo oddanými supporters. K ničomu z tohto som nemal výhrady, tie ešte len prídu. Prvou vecou, ktorá mi vadila boli ''myšlienkové pochody'' hráčov pri zápase. Na to, že hráč prebehol 10 metrov, s kľudom by si pri tom šprinte dokázal premyslieť čo si dá na večeru a filozofovať o nesmrteľnosti chrústa aj niekoľko minút. Keďže sa jedná o futbalové anime, čakal by som viac aktívnych záberov, viac akcii, prihrávok, striel, gólov, brankárskych zákrokov... tu sa však nesie všetko v pasívnom duchu buď sa pozeráte na prekvapenú tvár hráča, ktorý práve stratil loptu alebo na loptu poskakujúcu v bráne. Animácie sú jednoduché, nič zložitejšie a komplikovanejšie som nečakal. Zvláštne mi však bolo aké mali všetci špicaté nosiská. Všímal som si naozaj divné veci, ale pri zápase, ktorý sa ťahá minimálne cez 4 epizódy nebolo moc kam pozerať. Giant Killing ma donútil uvedomiť si, aký veľký vlastne majú tréneri a celý realizačný tým podiel na tom, že tým úspešne napreduje. Tatsumiho taktiky boli naozaj zaujímavé, perfektne premyslené a hlavne fungovali. 26 dielov mi ušlo naozaj rýchlo a myslím že sa pustím aj do mangy. Lepšie 3*.

Necelých 10 minút mi stačilo nato, aby som Freezing vypol a poslal do večného zabudnutia. Prvá scéna vraví sama za seba: x lolít, ktorým s každým záberom trčia gaťky a poskakujú im kozy sa navzájom začne vyvraždovať... Ďakujem. Neprosím. Dovidenia..