Cracker

Ako sa má divák vžiť do kože hlavného hrdinu keď je to nepredstaviteľne zbabelý a paranoidný hikkikomori, ktorého jedinými záujmami sú sledovať nejaké treťotriedne anime a hrať online hry? Odhliadajúc od tohto faktu Chaos;Head nám ešte predstaví poltucet slečien, ktorým práve tento ''hrdina'' padne do oka. Nuž, Japonci žijú v svete rozprávok a na tom sa nič nezmení, takisto ani na tom že sú to podivíni najväčšieho kalibru. Anime je tak mysteriózne, že do 10 alebo 11 dielu divák doslova netuší, čo sa vlastne deje. Mysteriózny žáner osobne milujem, ale čo je moc, to je moc. Dôvod pre ktorý som to dopozeral až dokonca bola vlastne len moja číra zvedavosť. Predstavy ktoré môžte previesť do skutočnosti, to je celkom slušný námet, slušný potenciál. Spracovanie by som si však vedel predstaviť asi o kuuuuuus lepšie. Ak sa chystáte vstúpiť do tohto Chaosu, neberte to moc vážne.

Po všetkých tých ''úspešných'' filmoch o upíroch je tu novinka, vlčia romantika! A osobne dúfam, že práve týmto vlna vlkolačích filmov začala a zároveň aj skončila, nezniesol by som ďalšie pseudo-fantasy ala Twilight. Keďže sa však jedná o Kóreu, krajinu večných romantikov, mal som pocit, že aspoň oni jediní dokážu natočiť film plný emócii, vyhrotených situácii a spomínaných romantických momentov. No však ako minutáž pomaly plynula, emócie sa vytratili, vlastne tam ani žiadne neboli. Niekde sa stala chyba a tipoval by som, že to bolo u pánov, ktorí mali na starosti scenár. Bol totižto príliš ľahko predvídateľný a keď človek dopredu dokáže odhadnúť, čo sa kde a kedy stane, film už nieje veľmi zábavný. Našiel som aj nejaké svetlé stránky, humor v celku ušiel a záporák bol nenávidený(ľutovaný) ako sa len dalo. Hudba bola biedna, tým pádom sa o atmosfére nedá hovoriť a koniec bol už úplne odfláknutý, autori pravdepodobne vyvesili bielu vlajku. Nakoniec sa ľady neprelomili a je mi jasné že ďalší film spojený s vĺčikmi ktorý uvidím bude, buď nový Underworld alebo rozprávkové anime Wolf's Rain.

Obsah ma navnadil na dramatické sci-fi a vôbec moje očakávania boli úplne odlišné než čo King of Thorn prezentuje. Napriek relatívne zaujímavému príbehu, som si od prvých minúť, len ťažko hľadal cestu k tomuto filmu. Nemal som sa s kým stotožniť, atmosféra bola až príliš komorná a celý film som preletel, akoby nič. Autori vymysleli výborný dejový obrat, k nemu však viedol rad nie príliš pútavých udalostí, takže ako divák som si ho nedokázal naplno vychutnať. Každopádne táto adaptácia Šípkovej Ruženky bola v celku vkusná.

Yoshihiro Nakamura ma svojimi filmami neprestáva prekvapovať a čoraz viac sa mi páči jeho štýl. Kačička domáca, kačička sťahovavá a Bob Dylan zavretý v skrinke. Atraktívnejší názov by som si asi predstaviť nevedel, no a dokonca nieje ani tak moc abstraktný ako si človek môže myslieť, pretože film do bodky vystihuje. Príbeh hlavných hrdinov je interpretovaný veľmi poeticky a filozoficky. Shiina sa chce dozvedieť čo sa prihodilo jeho novému susedovi z Bhutánu a tak sa pýta všade kde sa dá. Celkom jednoduché. Opak je však pravdou, príbeh bhutánčana Dorjiho, jeho priateľky Kotomi a ich spoločného známeho Kawasakiho sa zamotá ako klbko vlny, pretože od začiatku mu nikto nepovie pravdu. Teda aspoň nie, celú pravdu... Na pomalé a dramatické filmy s ne-prihlúplym zvratom, ktoré odhaľujú nejaké obrovské tajomstvo tým najpútavejším spôsobom sa oplatí pozrieť aj keď si myslím že Ahiru to kamo no koinrokkâ je jedinečný a na niečo podobné tak skoro opäť nenarazím.

Po všetkých tých nadpriemerných anime, ktoré som v poslednej dobe videl, som musel zhliadnuť aspoň jedno vyložene zlé. Voľba padla práve na To Love-Ru a musím priznať, že všetkých 26 dielov bola len zbytočná strata času. Prepáčte mi ak budem spoilerovať, lenže toto anime je do bodky rovnaké ako každá jedna typická fanservice háremovka. Ritovi sa podarí nakloniť si geniálnu mimozemšťanku, dedičku galaktického impéria... som unavený, už len z toho ako o tom píšem. Anime neponúka nič pozitívne, nič atraktívne, nič čo by ste už nevideli niekde inde!

Masou Shoujo, zombie, crossdresser a hentai. Kyuketsuki ninja. Necromancer a ďalších X potvoriek. Tieto postavy vravia samy za seba. "Kore wa Zombie desu ka?" je geniálne šialená podívaná, ktorá paroduje všetky zombie, upírske a magica girl, chýba naozaj už len mecha žáner, SRAČKY :) A to takým spôsobom, že sa budete smiať, rehotať a niektorí možno aj krochkať...

S odstupom jedného mesiaca som sa vráti k seriálu Kore wa Zombie... aby som konečne dopozeral aj druhú sériu. Na moje prekvapenie, druhá séria sa mi oproti prvej pozdávala oveľa viac. Of the Dead ponúka desať dielov nabitých sarkazmom, humorom ktorý diváka zaručene rozosmeje a celé to opäť má nádych jemnej paródie, keďže sa vrátia všetky postavy a pár ďalších aj pribudne. Anime som skukol doslova na posedenie a určite by som rád videl aj sériu s číslom 3.

Keďže flákam školu, mám tým pádom veľa volného času :) A ako lepšie by som s ním mohol naložiť, než pozretím si anime ktoré má pre mňa nostalgickú hodnotu. Naruta som už videl minimálne 4-krát, takže ho poznám odpredu aj odzadu naspamäť a práve preto, tentoraz prišiel rad konečne aj na Bleach. Príbeh oranžového shinigamiho Ichiga Kurosakiho odhodlaného za každú cenu ochrániť ľudí na ktorých mu záleží, pozná snáď každý kto i len náhodou zavadil o anime. Ja som sa tiež nechal nachytať a odvtedy sú pre mňa tieto japonské animáky takmer každodennou záležitosťou. Dosť o mne, teraz poďme k veci. Začnem tím, čím začína každé anime. Opening. Bleach má obrovské množstvo veľmi kvalitných openingov, samozrejme aj endingov, ktoré si púšťam aj pri písaní tohto komentára a za tie roky sa ich stále nemôžem nabažiť. Obzvlášť songy ako Change a Rolling Star sú nezabudnuteľné. Ak mám porovnávať Bleach s Narutom tak len v tejto kategórii, no a práve tu o kúsok stráca. Ďalšou vecou na zozname, ktorú však pre zmenu musím skritizovať sú Animácie. S nimi som nebol spokojný počas celého vývoju seriálu. Od začiatku až do konca sa mohli autori venovať trochu viac detailom. Kresby sa stále menili a výzor postáv tak isto. Ak si porovnáte Inou z prvej série s Inoue z nejakej, dajme tomu siedmej, série rozdiel je markantný. A musím povedať že v prvej sérii teda vyzerala lepšie. V tomto aspekte u mňa Bleach preháva na plnej čiare. Fillery. Nuda alebo skôr nuuuda? Nie, určite je to NUUUUDAAAA! Jediný solídny bol arc s Nozomi. A preto som ich pri druhom sledovaní rovno vypustil. Hudba. Skúsený fanúšik už dopredu vedel v ktorom momente akú melódiu zahrajú. Nemôžem povedať že boli zlé, ale trochu viac variácii by určite neuškodilo. Príbeh. Bleach nebol prvý a ani posledný seriál, s tématikou shinigami ktorý som videl ale bol z nich však jednoznačne najpestrejší. To sa však dalo čakať pretože organizácie ako Gotei 13, Espada, Vizards, Quincy a obrovské množstvo iných postáv pridávajú na mystickosti a rozmanitosti. Za najlepší arc považujem s veľkým prehľadom, práve ten úvodný. Koncept tohto partizánskeho boja bol aplikovaný aj do Hueco Munda, takže tam som sa moc nebavil. Rovnováha síl bola celý seriál dosť rozhodená, proti slabým boli hrdinovia slabý, proti silným boli takisto slabý, ale nakoniec aj tak vyhrali... Postavy. Z veľkého množstva a rôznych typov postáv je veľké percento takých, ktoré vás po pár dieloch začnú neskutočne otravovať, nudiť ale autori ich využívajú aj napriek tomu. Ja som mal najradšej Grimmjow-a, Uraharu a bez Orihime by to nešlo ;) No a konečne som sa dostal k záveru. Vzhľadom nato že Bleach je čistokrvný shounen, často pôsobil, často si požičal niečo aj z iných žánrov. Najviac zo všetkého sa mi však aj tak páčili tie momenty, keď sa na scéne ukázal hrdina, vždy neskoro, vždy s grimasou na tvári a vždy všetkých vyklepal. Nakoniec som hodnotenie musel stiahnuť zo 4 len na 3 hviezdy. Tie tri sú však poctivo zaslúžené a Bleach si budem aj tak pamätať ako skvelé anime.

Tragicky priemerné anime. Charakterizovať sa dá veľmi jednoducho, nevadí ale na druhej strane nenadchne. Neviem čo viac by som napísal, pretože idea už je toľkokrát znásilnená a nemá cenu sa nad niečím takým pozastavovať. Po pár týždňoch človek aj zabudne že niekedy nejaké Myself; Yourself vôbec videl. Aby som len nekritizoval, 3 hviezdy vravia sami za seba, takže anime nebolo až také hrozné..

Po tom ako sa naša planéta premenila na obrovskú púšť a z ľudí sa stali zvieratá, ktorím ide len o seba, sa na scéne objavil Kan-chan. Nejde však o nejakého hrdinu, snažiaceho sa nastoliť mier. Práve naopak. Kanta alebo handyman Sunabouzu je v podstate najväčšie zviera zo všetkých. Aj napriek tomu že je vo veku stredoškoláka, Kan-chan je žijúcim obrazom všetkých 7 hlavných hriechov. Je chamtivý, pyšný, závistlivý, lenivý, no zo všetkého najviac je nadržaný. Zatiaľ som nevidel anime kde by bol hlavný hrdina totálny kretén, ale aj napriek tomu som mu vždy držal palce. Aj keď si Kantu obľúbite, stále ho budete považovať za totálneho hentaia, čudáka a áno aj kreténa. K postavám je to asi tak všetko pozitívne, čo anime ponúka. Zvyšok charakterov nestojí moc za spomenutie. Seriál je plný rôznych dobrodružstiev, v ktorých sa vždy niekto pokúša odstrániť hlavných hrdinov všetkými možnými spôsobmi stále dookola. To však nevadí, nedostatok originality výborne nahrádza humor, humor, kozy, humor a občas pekne premyslené bojové operácie. Z mixu žánrov action, comedy, sci-fi, ecchi ide určite o to najlepšie, čo tu zatiaľ bolo. Rád by som pridal viac hviezd a pochválil viac vecí, ako napríklad hudbu, animácie, celistvý príbeh. Nanešťastie rezerva je už prázdna a osobne neuspokojivý koniec to všetko len viac podkopal. Ostalo to teda pri veľmi dobrých 3*