Sancty

Vravel tu niekto konzumná spoločnosť? Scéna po záverečných titulkoch je nadbytočná, inak ma ale táto bizarná žranica pobavila. Po Soukopovi ešte hodím očkom.

Neočakával som, že ma môže zombie žáner ešte akokoľvek prekvapiť. Naposledy u mňa zabodoval Zack Snyder so svojím pohľadom na Úsvit mŕtvych (Dawn of the Dead), keď pridal nemŕtvym rýchlosť. Otvoril nové možnosti ale akosi sa ich nik nevedel správne chopiť. Lenže potom prišla firma Valve. Left 4 Dead využil všetko čo ponúkol "bežecký mód" a bolo jasné, že Romerovým meravcom odzvonilo. A teraz, pod taktovkou Marca Forstera dostali Zetká tretí dych. Napodiv im vôbec neuškodil. Práve naopak, vďaka nemu disponujú ešte neuveriteľnejšou výdržou. Akrobatické kúsky, ktoré predvádzajú, dopujú atmosféru konskou dávkou steroidov. Prevracajú autobusy, vrhajú sa strmhlav zo striech, rozbíjajú okná vlastnými hlavami, skáču, stavajú premostenia z vlastných tiel a to všetko s odhodlanosťou tých najextrémnejších športovcov. Sú ako valiaca masa vody, nezastaviteľný. Úteky postáv sú v istých momentoch neskutočne napínavé a pár krát som sa pristihol ako mi v sede trhá nohami. Celému tomu šialenstvu veríte každým kúskom tela. WWZ ma doslova zaskočil nepripraveného. Blockbuster ako sviňa. Smrdí na sto honov ale vyvrhnuté vnútornosti skrývajú prekvapivo kvalitnú žranicu. Veľmi oceňujem ťah tvorcov natočiť zombie film bez klasického gore festu alebo ak chcete "žrania čriev." Vďaka tomu sa so mnou mohla na žáner, ktorý tak veľmi obľubujem, pozrieť aj moja manželka. A to sa sakramentsky počíta. 9/10

Jazda, ktorej chýba šťava. Poloprázdna nádrž, obmedzovač pod plynovým pedálom a vyprahnutá krajina. Jediné, na čo si po tejto ceste spomeniem.

Po ôsmych rokoch od svojho debutu završuje Cerdà svoju Trilógiu smrti (La Trilogie de la Mort). Opäť za podpory klasickej hudby, opäť bez jediného dialógu a opäť inak. Pikantnú mäsiareň spred štyroch rokov vystriedala obrazová poézia. Tragický príbeh sochára, ktorý svoje posledné dielo privedie k životu za cenu straty toho vlastného ma neuveriteľne strhol. Režisér aj v tomto filme potvrdzuje, že nie je žiadny rutinér a pod jeho rukami vznikol vybrúsený klenot, pri ktorom som miestami zabúdal dýchať. Preniesť všetok ten smútok na filmový pás a podať ho ďalej spôsobom, akoby som sám stratil blízku osobu, chce kurevský cit a vycibrené oko. Filmu nemám vôbec čo vytknúť. Niekomu možno príde pridlhý a to aj napriek tomu, že trvá iba pol hodinu. To je asi tak jeho jediná chybička na kráse.

Návrat vo veľkom štýle. Štyri roky trvalo než Cerdà natočil svoj druhý film a hneď na začiatok musím povedať, že čakanie sa vyplatilo. Je očividné, ktorá fáza ľudského života tohoto talentovaného tvorcu fascinuje. Miesto, kam nás zavedie tentokrát je pre smrť letoviskom. Húfy mŕtvol, ktoré sem putujú sú odbavované na počkanie. Lenže stačí naraziť na pracovníka s až príliš veľkou chuťou do práce a dotyčný, ležiaci na stole, sa zdrží o čosi dlhšie. Len čo miestnosť osirie začnú sa teda diať veci. Musím pochváliť technickú stránku, pretože s jemným prižmúrením oka ju možno označiť za prvotriednu. Ďalej ozvučenie. Všetko to praskanie kostí a hlavne tých mimo záber, čvachtanie orgánov či už v tele alebo skĺznutých na zem, preverí predstavivosť každého, kto sa odhodlal nazrieť. Všetky prívlastky označujúce film ako nechutný, šokujúci alebo zvrátený mu právom patria. Ak mal byť toto cieľ, bol splnený na jednotku. Ja verím, že nie a film mi pri ďalšej projekcii ponúkne viac ako len parádny výhľad.

Cerda ma so svojim debutom zaujal a aj keď nejde o originálny nápad, nedá sa mu odoprieť osobitý pohľad na tému smrť. The Awakening, prvý zo série krátkometrážnych filmov Trilógia smrti (La Trilogie de la Mort), je komplet čiernobiely a vôbec si neviem predstaviť vhodnejšie zvolený formát. Bez jediného slova, iba za sprievodu ťaživej hudby dosahuje méty, o ktorých sa väčšine jemu podobných filmov ani len nezdá.

Emóciami nabité dobrodružstvo, ktoré trvá príliš dlho. A to myslím z pohľadu dospeláka. Prvá noc osirelej lienky dostala moju šesťročnú dcéru do takej depresie, že už ju nedokázalo nakopnúť vôbec nič a film poväčšine prefňukala. A to je, podotýkam, veľký fanúšik tejto roztomilej hávede. Krátke epizódky svedčia chrobáčikom predsa len viac. Mimochodom, paralelu z Pána prsteňov neuvidia okrem detí naozaj len neznabohovia.

So synovcom sme sa bavili, hlavne teda ja na ňom, ako sa každú chvíľu z chuti rehoce. Lenže potom zaspal a ja som mal čo robiť nenasledovať ho. Toto je presne ten film, ktorý dopláca na to, že vznikol pod taktovkou niekoho od koho automaticky očakávate vrchovate využitý potenciál ale on vás miesto toho oserie tým ako mu škodí.

A tak prečo nie. Seriem na to, že si to uťahuje z môjho obľúbeného žánru, že nefunguje ani hororová ani komediálna línia, má to tri dôležité N a to stačí. Na Nemcov slušný štart, na Nemcov zo päť zábavných momentov a na Nemcov nie najhoršie masky. No a peknú gotičku Collien Fernandes. Len škoda toho, že film potápa snaha podobať sa americkej teen fekál komédii. Aspoň ja som mal pri sledovaní zväčša taký pocit. 5/10

Nezabudnem, aký nadšený som vtedy z kina odchádzal. Lenže ani nezabudnem ako som naposledy pretrpel poslednú opakovanú projekciu v TV. Pár dobrých momentov ostalo v pamäti. Celý úvod až do rybačky na móle v New Yorku a naháňačka s čerstvo vyliahnutými mláďatami. Inak nič.