Sancty

Bavil som sa kráľovsky. Tie pocity, aké som kedysi zažíval v kine pri Jurskom parku boli späť a to AJ vďaka našim deckám, ktoré boli z tej dvojhodinovej atrakcie totálne unesené (ako kedysi ja). Jurský svet samozrejme obstojí aj samostatne, má totižto vychytané sympatické postavy a to rovnako ako kladné tak aj záporné, hoci, na Neillovho Granta, Dernovej Ellie a Goldblumovho matematika Malcolma sa len tak nechytajú. Po pieskovom road movie druhý naspeedovaný blockbuster, ktorý sa na nič nehrá a dá sa parádne užiť. To, čím ma tvorcovia ale najviac potešili a za čo som im nesmierne vďačný, je previazanosť s pôvodným Parkom a odkazmi naň. V tých chvíľach som chrochtal blahom.

Vysokooktánová jazda, ktorá ma prikovala do sedačky a nenechala ani na chvíľu vydýchnuť. Ešte stále si po nej vytriasam piesok z ponožiek. Dobývanie pojazdného Minas Tirith aké som (snáď) ešte ani nevidel. Millerova vízia postapokalyptického sveta je jedným slovom úchvatná a aj keď vlastne okrem rozpáleného povrchu z nej nič poriadne neukáže, pôsobí pestro a čo je dôležité, predovšetkým funkčne. Motivácie postáv medzi všetkým tým tuningom a vôňou spáleného benzínu fungujú. Na dôvažok úvod, pri ktorom musí každému fanúšikovi Fallout univerza srdce zaplesať. Budúcnosť ešte nikdy nebola tak zábavná.

Ejha, tu sa niekto nakazil Troškamenciou.

Už v dobe VéHáEsiek s jednohlasným dabingom ma Komando minulo. V súčastnosti sa nezmenilo nič, ak teda nerátam miestami naozaj dialógové perly, čím u mňa film získal na atraktivite. Cindy: "Čo sa stalo so Sallym?" Matrix po tom, čo nechá Sallyho spadnúť dolu útesom: "Pustil som ho."

Pár dobrých vtipov, hromada klišé a dobrý pocit po filme, nič viac, nič menej. Keďže až toľko komédií ročne zas nevidím, a verím, že tejto podobných obsahom je neúrekom, celkom som sa bavil.

Jedna z tých lepších mršín zo Segalovej filmografie. Samozrejme obsahom je nezaujímavý dej, predvídateľný, s nefungujúcimi hláškami a opuchnutou tvárou samotného Stevieho, tonami klišé a záverom až s prehnaným množstvom bullet time. Prekvapivo však vôbec nie nepozerateľné.

Podobný problém ako pri celovečernom South Parku (South Park: Bigger Longer & Uncut), jednoducho som sa miestami nudil. Zaujímavý fakt, ktorý si ani sám neviem uspokojivo vysvetliť, pretože 83 minút naozaj nie je veľa. Radšej si fakt pozriem štyri epizódy seriálu ako znova tento film (nie, že by som ho ale nevidel už aspoň štyrikrát). Mám pocit, že koreň môjho problému tkvie asi niekde v deji, je ho na tú krátku stopáž predsa len až moc primálo.

Rambo. Druhá nezabudnuteľná rola pána Stalloneho a jedna z najlegendárnejších ikôn akčného filmu vôbec. Prvej krvi táto nálepka pri spätnom pohľade ale skôr ubližuje, pretože Johnov bodycount ešte nenaskakuje do dvojciferných čísiel a jeho rukou vlastne priamo neumrie žiadna z postáv. Aj to sychravé počasie, lesy a zaspaté vysokohorské mestečko môže niekoho otráviť pri sledovaní, mne sú však tieto kulisy bližšie ako sparná džungľa alebo kamenistá púšť. Keď v nich navyše rozohrá partizánsky boj na život a na smrť vojnový vyslúžilec, ktorého spomienky na vietnamské peklo rozožierajú ako rakovina, o napínavú drámu a môj močový mechúr je postarané. Predlohu som žiaľ doteraz stále nečítal ale schvaľujem Slyove rozhodnutie vyškrtať, okrem spomínanej výnimky, všetky ostatné úmrtia z nej. Príbeh Johna Ramba tým pádom pôsobí hneď uveriteľnejšie a civilnejšie. V pokračovaniach sa navyše vytratila akákoľvek snaha o presah a stalo sa z nich to, čo túto sériu zaškatuľkovalo. Aj preto mám Prvú krv najradšej. Nič na tom nezmenila ani čistokrvná mäsiareň z Barmy a úctyhodný Rambov trip Do pekla a naspäť.

Jednoduchý a nádherný. Taký je príbeh Slya Rockyho. Čakal som, že po rokoch nastúpi čosi podobné ťažkej nostalgii, ale nič také, keďže ma v detstve, teda okrem záverečného duelu, moc nechytal. Tentokrát to však bolo iné, nebojím sa povedať, priam až magické stretnutie. Začiatok veľkého príbehu, v ktorom hrá prím rozvíjajúci sa vzťah dvoch rozdielnych pováh, boxerského outsidera a v podstate dobráka Rockyho a plachej Adrian. Postmutnelé rozprávanie o šanciach a ich správnom uchopení. Dráma odohrávajúca sa v dvoch ringoch. V tom skutočnom, kde rany v podobe emócií rozdáva život a tom medzi lanami, kde cítiť každý dopadnutý úder súpera z mäsa a kostí. Obzvlášť musím vyzdvihnúť hudbu Billa Contiho, ktorej je síce pomenej ale o to viac zaujme. Rád sa k nej už roky vraciam a vždy ma dokonale odzbrojí. Navyše, čuch na tie správne piesne má táto séria skutočne vycibrený. A čo sa týka samotného finále? Tak to je pre mňa jeden z najsilnejších momentov aký kedy bol na filmový pás zaznamenaný. Opakovane pri ňom rumádzgam ako malý chlapec.

Nestarnúca klasika? Nejaké tie šediny sa na prvom Terminátorovi predsa už len objavili ale žeby mu to ubralo na kráse, tak to ani náhodou. Vždy som mal radšej tento film ako jeho o sedem rokov neskôr narodeného, testosterónom napumpovaného bračeka. Okrem statusu kultový, ktorý mu patrí rovným dielom ako pokračovaniu, je pre mňa toto Téčko hlavne hororom, v ktorom IBA načrtnutá love story funguje lepšie ako v kdejakom romantickom filme. Sarah Lindy Hamiltonovej je tu ešte nevinným žieňaťom a zakaždým mi je smutno, keď vidím, kam to do príchodu T-1000 musela dotiahnuť. Kyle Reese je v Biehnovom podaní (ten chlap sa pre role vojakov narodil) ochranca ako sa patrí. Aj napriek svojej nevedomosti - až do smrti nezistí tú najdôležitejšiu informáciu - ide o odhodlaného človeka, ktorému by som do rúk pokojne zveril vlastný život. Posledný z trojice má obrovskú zásluhu práve na tom horore. Arnie je buldozér, preráža hrudníky, vyrezáva oči a s kamennou tvárou triedi ľudskú populáciu ako deratizér šváby. Zakaždým, keď sa objaví na scéne nie je núdza o obhryzené nechty a nefalšovaný strach. Predsa len, človek vs stroj pobáda k väčšiemu rešpektu a dolovaniu emócií ako mela dvoch plecháčov. Jednoducho sa o tú mladú dvojicu neustále bojíte. Príbeh ponúka pár emocionálnych bômb, najintenzívnejšie sú však tie, ktoré pretrvajú aj po skončení filmu. Cameron to urobil naozaj šikovne, pretože aj keď už poznám odpovede, stále ma zožierajú otázky na ne.