Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Horor
  • Krátkometrážní
  • Drama
  • Akční
  • Thriller

Recenze (2 798)

plakát

Still/Born (2017) 

Očividne prepnutá matka s depresiami, ktorá si myslí, že jej decko chce ukradnúť démon, s ním ostáva sama doma, pretože jej mužíček lieta po služobných cestách. A my si máme klásť akože otázku, či tam nejaký démon je. To myslia vážne? Mne sa stačilo pozrieť na ksicht tej kravy, keď vypleštila oči a tvárila sa vydesene, a stačilo mi. Dosť slabý horor, ktorý sa asi dvakrát pokúsil vyľakať nečakanou hlasnou hudbou či nejakým trepnutím dverí. Tvorcovia ináč s ničím zaujímavým neprišli, takže ako vždy som sa na to tešil zbytočne.

plakát

Headgame (2018) 

Scény ako rozleptanie tváre kyselinou, letiaca hlava či mačeta do krku potešia, takže za celkom snaživé gore tú biednu dvojku dám. Lenže to bolo jediné, čo bolo na tomto horore dobré. Mňa už proste omrzelo sledovať skupinku imbecilov, ktorí sú zatvorení v nejakom skladisku, sledovaní kamerami, a majú sa navzájom vraždiť. Samozrejme, len jeden víťaz, to ostatné musí bezpodmienečne otrčiť kopytá. Koľkokrát to tu už bolo? To by musel mať takýto horor kurva dobrý scenár a zvraty, aby ma to chytilo. Ináč je to zbytočné vôbec vydávať na svetlo. Ako v tomto prípade.

plakát

Compulsion (2016) 

Nebolo to tam. Mohol to byť skvelý horor, potenciál som vycítil v okamihu, keď sa chýlilo k erotickým orgiám v maskách na zámku. Tam sa to mohlo zmeniť na taký krvavý, zvrátený masaker… Škoda. Tvorcovia sa nebáli odvážnych erotických scén, atmosféru vytvorili rovnako slušnú, aj keď skôr mysterióznu ako vyložene strašidelnú. Vďačiť sa dá najmä skvelej hudbe. Lenže ja som fanda hororov, a nie soft porna. Akurát som si pri tom spomenul na Eyes Wide Shut, čo sa dá vlastne brať ako pochvala. Dve podrezania mi žiaľ k šťastiu nestačia. Dokonca ani tie povrchné vízie hlavnej hrdinky ma nestrhli. Iné som tam nenašiel nič, takže cezo mňa by to žiaľ ako horor neprešlo.

plakát

Bad Apples (2018) odpad!

Horor o dvoch šľapkách v maskách, ktoré sa rozhodnú, že na Halloween zmasakrujú polovicu malomesta. Ich motívy nie sú známe, no zanechávajú za sebou hromadu mŕtvol. Čeliť im bude učiteľka, ktorá sa tam nasťahovala. V tomto prípade veľmi na výber nemám. Všetky vraždy mimo záber. Takže nie je čo hodnotiť. Scenár to vlastne ani nemalo. V druhej polovici sa to iba zmenilo na nudný home invasion. Čo sa týka záverečných minút, čakal som aspoň nejaký final battle. No dopadlo to asi tak, že nič hlúpejšie som v horore už pekne dlho nevidel. Čistý a nefalšovaný odpad, takže odporúčam.

plakát

Curse of the Witch's Doll (2018) 

Matka s dcérou sa počas vojny ukryjú v obrovskom sídle, kde však straší duch čarodejnice prevtelený do bábiky. Lacný, nekvalitný horor s tragickým hereckým výkonom nesympatickej hlavnej predstaviteľky a mizernými maskami. Režisér sa síce snažil v priebehu deja prekvapiť nejakým zvratom, lenže ten mi bol jasný ešte počas prvej 20-minútovky, takže má jediné šťastie, že si to nenechával na koniec. Čo sa týka samotnej bábiky, jej ksicht bol síce odpudivý, čo by sa dalo brať za malé plus, ale okrem toho, že pár krát vstala alebo otočila hlavou, neurobila vôbec nič. Dialógy hlúpe a naivné, takže celkovo bol pre mňa film len veľmi ťažko sledovateľný. Briti by si mohli konečne dať od týchto nízkorozpočtových duchárskych nezmyslov pauzu. Na hranici odpadu.

plakát

The Ballerina (2017) 

Horor, na ktorý sa celkom dobre pozeralo, aj keď tam toho veľa nebolo. Teda aspoň na to, ako dlho trval. Postupom času žiaľ unavoval viac a viac. Zdĺhavé konverzačky mi totiž veľa nehovoria. Otec s malou dcérou sa motkajú po lese, ona vidí duchov mŕtvych detí, ktorí sa ju snažia zobrať medzi seba. Masky neboli práve pôsobivé a sotva dnes niekoho vydesia, ďalšia škoda je to, že sa horor odohráva v noci v lese a v bažinách, no atmosféra je len minimálna. Režisér všetko stavil na pointu, ktorá je síce zdanlivo zaujímavá, ale prekvapivá ani omylom. Všetko tu už bolo. A film v konečnom dôsledku nemá ani hlavu ani pätu. Takže nie práve podarený pokus režiséra, ktorý je v hororoch úplný začiatočník, takže sa mu odpustiť dá. Nejaký malý potenciál do budúcna som totiž vycítil.

plakát

Poignant (2016) 

Ďalší prírastok do duchárskeho žánru, no nie veľmi vydarený. Slečinka má nočné mory, v ktorých sa jej zjavuje duch znásilneného a zavraždeného dievčaťa, takže opäť treba odhaliť minulosť a nájsť vinníkov, aby bol pokoj. Sem tam sa to snaží vydesiť nejakým zvukom alebo chabou maskou, ale pri tom lacnom spracovaní to veľmi nefunguje. Na samotnom príbehu som taktiež nenašiel nič, čo by za niečo stálo- tuctové a nezaujímavé. Vlastne len kvôli hlavnej hrdinke som to dopozeral bez problémov. Laura Mitchell, pre mňa úplne neznáma herečka (chýba aj v databáze), no dobre sa mi na ňu pozeralo, aj keď veľkým hereckým talentom zrovna neoplýva. Na film ale tak či tak zabudnem do rána.

plakát

Puen Tee Raluek (2017) 

Tento thajský režisér síce nenakrúca veľmi originálne filmy (nakoľko sa koncentruje na duchársky žáner a nakrútiť thajský duchársky horor, ktorý by niečím prekvapil, je takmer nereálne). Na druhej strane je celkom schopný remeselník, a jeho horory našťastie rýchlo odsýpajú, takže tú prehnanú stopáž som ani veľmi neregistroval. Je to horor o dvoch najlepších kamarátkach s ťažkým životom, čo ich dovedie k rozhodnutiu spáchať samovraždu. Jedna to urobí, no tá druhá, čiže hlavná hrdinka, sa zľakne a utečie. Po 20 rokoch začne duch mŕtvej prenasledovať jej dcéru, aby spáchala samovraždu pod jej vplyvom. Pekná kamera aj hudba, dobré herecké výkony, sledovateľný príbeh. Ducha však žiaľ neukážu ani raz, typických ázijských šokov je taktiež dosť málo a záver mi nesadol. Po prvé bol až príliš melodramatický, po druhé zbytočne naťahovaný, po tretie som mal pocit, že ani režisér nevedel, či to má ukončiť dobre alebo zle. Ale... čakal som lepší priemer, dostal som lepší priemer.

plakát

Hellraiser: Judgment (2018) 

Od tejto série už vlastne nič nečakám a každú časť viac-menej vopred pokladám za blbosť, no napriek tomu sa na to vždy teším, lebo viem, že sklamať ma to nemôže. Iba prekvapiť. Toto neprekvapilo. Nápad o spovedi a poslednom súde sa mi zdal celkom zaujímavý, no žiaľ nevyužitý, pretože väčšinu stopáže tak či tak zaberali iba nezmyselné detektívne drísty a nekonečné pátranie. Námet to trochu čerpá najskôr z piateho dielu Inferno, ten mal však pestrejší scenár a lepšiu atmosféru, tuto to nefunguje. Je zbytočné čakať nejaké poriadne gore, bolo toho naozaj minimum. Na rozdiel od predchádzajúcej toxickej „deviatky“ sa tvorcovia posnažili aspoň na maskách, a Pinhead konečne nevyzeral ako smiešna karikatúra. Priestor však dostal až v záverečných minútach. Na Cenobitov sa tvorcovia vykašľali úplne, boli tam len ako pozadie. Najlepšia je úvodná 10-minútovka, ktorá vyzerá naozaj nádejne, potom to už išlo z kopca. Čakal som, kedy sa kocka otvorí a celé sa to rozbehne, k čomu síce napokon dôjde, no žiadne výrazné zlepšenie sa nekoná. Celkovo sa mi to nepáčilo, vyložene odpad to síce nie je, ale je to nuda. Ak to porovnám s ostatnými časťami, tak asi 2-3 boli horšie, čo nie je veľmi povzbudivé.

plakát

Psychopaths (2017) 

Ja to rozhodne do čiernych čísel nepošlem, práve naopak. A je veľká škoda, že sa režisér poriadne nevyšantil v gore, lebo keby áno, hodnotil by som ešte vyššie. Výstižnejší názov ani nemohol zvoliť. Vlastne je to antológia zložená z nesúvisiacich príbehov, v ktorých vystupujú sérioví vrahovia. Vôbec nepoznáme ich motívy (tie ani nie sú dôležité) a keďže je to podané skôr experimentálnou formou, hľadá sa v tom veľmi ťažko nejaký ucelený dej. Mne to pripadalo, ako keby bolo cieľom filmu vybrať z postáv toho najväčšieho magora. U mňa by to zrejme vyhral policajt, ale nech si favorita určí každý sám. Na hlavu boli totiž úplne všetci, takže všetky postavy sú naozaj hrozné a sympatie k nim nebude cítiť nikto. Vrážd je ale našťastie dostatok. Ťažko stráviteľný film, ale vôbec nie zlý. Mickey Keating však týmto svoj výborný Carnage Park neprekonal.