PEZ

Ďaľšia ukážka, že v Iráne sa žije podobne ako u nás a zároveň, že ich kinematografia má čo povedať. "Bez dátumu, bez podpisu" je kvalitná dráma o pocite viny v situácii, v ktorej sme možno nevinne a možno by sme žiadnu vinu pociťovať nemali. Režisér Vahid Jalilvand natočil iba druhý film, no má silu, aj odkaz, aj super hercov (hrali tak prirodzene, že by som až povedal, že to ani herci neboli!). Stojí za to vidieť. Cena FIPRESCI a cena pre Najlepšieho herca na IFF Bratislava, Zlatý Hugo v Chicagu, cena za najlepší Scenár v Stockholme a dve ocenenia v Benátkach za Réžiu a Herca. Plus cena FIPRESCI a špeciálne ocenenie poroty v Thessalonikách. (IFF Bratislava 2017)

François Ozon išiel na to odvážne. Totiž toto je všetko len nie masovka. Pre niekoho samoúčelné, pre iného účinné. Všetko začína tak explicitným záberom, že taký bežne ani v porne nevidíte (ok, v japonskom áno). Takže sánka dole od začiatku. Následne sa formálne hýbeme v štandardnom režime, no obsahovo prechádzame od romanci, cez horror (!) až po psychodrámu. Výborná Marine Vacth a dvojrolový Jérémie Renier hrajú herecký koncert a režisér sa hraje s divákom. Ale dobrým spôsobom, zanechalo stopu - sladkokyslú. Nominácia na Zlatú Palmu v Cannes. (IFF Bratislava 2017)

Klasika od Hitchcocka, ktorá je na prvé pozretie dnes už príliš zostarnutá. Nápad má vynikajúci (predlohou filmu bola kniha), avšak súčasného diváka nemá čím prekvapiť. Navyše tempo je pomalé a vtedy špičková, na Oscar nominovaná kamera je dnes už "len" dobrá. Pár záberov bolo parádnych, to áno (ako napr. akt samotnej vraždy), avšak dnes film najviac drží nad vodou dokonalý výkon Roberta Walkera, ktorý zahral psychopata na jednotku. Iba 8 mesiacov na to zomrel ako 32-ročný pri tragickom podaní amobarbitalu jeho psychiatrom pro emočne vypätej situácii - buhužiaľ predtým vypitý alkohol v kombinácii s podaným liekom viedol k fatálnemu záveru. Toto bol jeho posledný film. A to film, ktorý je celkovo fajn, ale nezanechal na mne žiadný silnejší dojem a miestami som sa pristihol, že sa nudím. Preto keď Hitchcocka, tak odporúčam radšej iné jeho fláky. 6/10

Tento rok prvýkrát sklamal Nolan a teraz už aj Vaughn. Raz to prísť muselo. Tak ako bola jednotka sviežim závanom v špiónskom žánri (resp. paródiou naň), tak je dvojka presným opakom - zúfalo nevtipné, neskutočne natiahnuté, bohužiaľ trápne a setsakra únavne pokračovanie. Nerozumiem tomu, zišli sa tu v podstate rovnakí ľudia ako pri prvom dieli. Asi štúdio tlačilo kvôli predošlému úspechu na to, aby bola dvojka čím skôr natočená a tým pádom veškeré nadšenie a orginalita vyprchali. Dokonca aj tie triky nestáli za veľa. Nehovoriac o zbytočnosti všetkej tej plejády hollywoodskych hviezd. Veľké sklamanie a zívanie v kinosále, takže pre mňa nie zlatý, ale skôr začarovaný kruh. Má byť aj trojka, už teraz sa NEteším.

Možno by bolo zaujímavejšie vidieť 2x tak dlhú "dokumentárnu" verziu, ktorú nenahovoril Brad Pitt, ale Cate Blanchett. Keby bola aspoň táto IMAX verzia v 3D, tak by to mohol byť v IMAXe dobrý vizuálny zážitok. Pár záberov bolo síce pekných (aj v 2D), ale celkovo mi to prišlo ako prázdne filozofovanie nad našou existenciou a jej zmyslom. Bez dobrého vstupu a nejakej pointy to skoro vyznelo ako prázdne gesto. Na to, že sa jedná o film Terrenca Malicka a navyše film, ktorý pripravoval 30 rokov, ide o značné sklamanie. Priemer a dobré iba pre extrémne kontemplatívne typy.

Prvá show Jimmy Carr natáčaná pre Netflix. Mal som to šťastie vidieť Jimmy Carra aj osobne na jeho vystúpení v Bratislave a aj vtedy a aj teraz na Netflixe ukázal, že vie a že má hlavne odvahu (alebo že nemá zábrany? :)). Nekorektné, drzé vtipy, plné sexu a hry so slovíčkami. A samozrejme kopec hacklovania (dokonca naň občas vyzve) a samozrejme Carrova neskutočná schopnosť každý hackling tromfnúť svojou reakciou naň. Tí, čo nie sú úzkocitni, sa budú baviť tak ako som sa bavil ja.

Najlepší blockbuster tohto roku. S Villeneuveom pri kormidle a spolu s Fancherom (scenárista pôvodného Blade Runnera), Fordom a Goslingom na palube som dúfal v prinajmenšom slušné pokračovanie filmovej klasiky a som nesmierne rád, že som dúfal správne. V podstate sa podaril malý zázrak - za veľké štúdiové peniaze sa natočil neziskový veľkofilm, ktorý rozhodne nie je určený pre masy. Témou, ani spracovaním, ani dĺžkou. Nechcem byť elitársky, ale zisky v kinách to potvrdzujú (už teraz je jasné, že sa film čisto kinoprojekciami nezaplatí). Krásna (aj doslova) pocta originálu, zároveň podarené rozšírenie príbehu do budúcna. Kamera Rogera Deakinsa ako vždy unikátna, hudba Zimmera a Wallfischa ohúrujúca (v IMAXe to fakt burácalo), herci prvotriední (Gosling to zas svojím minimalistickým hraním dal na jednotku), ukážka možnej budúcnosti nemilo odstrašujúca. Vôbec mi nevadila dĺžka - ani pri druhej projekcii. Skvelý film, ktorý bol správne namixovaný, jediné čo mu chýba je málinko silnejší záver. Inak topka. 9/10

Druhý Blade Runner-ovský kraťas Luka Scotta, tretí celkovo. Tentokrát nám predstavuje postavu Sappera Mortona, ktorý zohrá krátku, no dôležitú úlohu v dvojke. Tak ako pri predošlom kraťasi aj tento nie je nutné pred dvojkou vidieť, ale fanúšikom dotvára príbeh a vizuálne a atmosférou úplne zapadá do daného sveta. Knihu, ktorú Sapper odovzdá dievčati je The Power and the Glory od Grahama Greena.

Syn Ridleyho Scotta, Luke Scott, natočil po kraťase k Alienovi aj dva kraťasy k novému Blade Runnerovi. A vydarené. Tento prvý nám prvýkrát odhaľuje postavu tajomného Niander-a Wallace-a. Nie je úplne nutné vidieť pred pozretím dvojky, ale dotvára nám to príbeh a to ako Wallace vstúpil na scénu, ako aj ukážku novej verzie Replikantov.

Shinichirô Watanabe je známy vďaka Animatrixu a Cowboy Bebop. Tu napísal a nakreslil na popud Dennisa Villeneuvea pokračovanie pôvodného Blade Runnera a zároveň preklenul pôvodný film s jeho celovečerným pokračovaním. Pojednáva o Blackoute, ktorý značne ovplyvnil výrobu replikantov. Odporúčam pred pozretím dvojky.