Dado

Na druhý pokus v krátkom časovom úseku to so snímkou nesúcou vo svojom názve prívlastok "american" tentokrát dopadlo lepšie. Tom Cruise našťastie nestarne po vzore Neesona či Cagea a stále má dobrý nos na zaujímavé projekty. Tentoraz sa pustil do filmu podľa skutočných udalostí, ktorý v dobe, kedy snáď každý druhý človek fičí na seriáli Narcos, jednoducho musí zaujať. Namiesto osvedčeného pohľadu na boj s Medellínskym kartelom nám však American Made predostiera túto tému prostredníctvom osudu jedného zdanlivo bežného pilota, z ktorého sa súhrou (ne)šťastných okolností stáva úspešný pašerák drog. Príbeh, pripomínajúci štýlom rozprávania Scorseseho Vlka z Wall Street, je pritom šikovne zabalený do poriadne svižnej jazdy (alebo v tomto prípade letu?), ktorá sa možno trochu prekvapujúco takmer v žiadnom okamihu diania neberie príliš vážne a po jasne vytýčenej trase smeruje až do úplného konca. Kandidátom na prestížne ocenenia sa film síce stane len sotva, avšak ako letný blockbuster funguje viac než dobre. (75%)

Myslím, že nebudem ďaleko od pravdy, keď prehlásim, že väčšine z nás utkvie na dlhší čas v pamäti len úvodná scéna na pláži. To, čo totiž príde po nej, sa dá pomerne dobre opísať prirovnaním k školskej jedálni, v ktorej zmorená kuchárka poobede zhrnie všetky nedojedené chody do jednej veľkej, nesúrodej masy. Hoci by sa v nej nepochybne našlo aj niečo, čo by samo osebe mohlo byť zaujímavé, výsledkom je napokon iba nezáživný magľajz, na ktorom si bez ohľadu na to, či už práve narážam na jedlo, alebo tento film, môže skutočne pochutnať len niekto, kto si zvykne mimovoľne cvrknúť pri stožiari s vlajkou USA. Výslednému dojmu z Amerického zabijaka navyše príliš nepomáha ani jeden z najdôležitejších faktorov každého filmu - hlavný hrdina. Dylan O'Brien je možno sympaťák a herecky sa tiež nestratí, no v takejto úlohe by ktokoľvek s podobnou telesnou konštrukciou pôsobil prinajmenšom komickým dojmom. (40%)

Je zaujímavé, ako sa zmenil postoj filmárov k romantickým komédiám. V súčasnosti tento mix žánrov až na minimum výnimiek potvrdzujúcich pravidlo neprináša do sveta kinematografie nič svetoborné a kým pre diváka sú tieto počiny obyčajne ľahko stráviteľnými jednohubkami, kritikom slúžia ako ľahké ciele ich mimoriadnej zručnosti narábať s jazykom pri vyjadrovaní negatívnych pocitov. Aj preto je príjemnou zmenou občas si zájsť na prechádzku do niekoľko desaťročí vzdialenej histórie a pokochať sa tvorbou, akú predstavuje práve Byt. Prostredníctvom neho nám totiž Billy Wilder priniesol na začiatku 60. rokov príbeh, ktorý nielen svojou originalitou, skvelými dialógmi, nesmierne sympatickou ústrednou dvojicou či nenúteným humorom, ale aj po vyše polstoročí stále aktuálnym vykreslením niektorých vážnejších tém veľmi zreteľne dokazuje, že žiadny filmový žáner by nemal byť vopred podceňovaný. Mimochodom, ak by som si mal vybrať jeden film, ktorý by som si mal pozrieť v posledný deň roka, tak som práve našiel jednoznačného favorita. (90%)

1. séria - 75%, 2. séria - 75% █ V istom bode sledovania Vice Principals mi napadla jedna vec. Koľko priemerných komédií z posledných rokov mohlo aj za cenu menšieho diváckeho záujmu dosiahnuť vyšších kvalít, pokiaľ by sa ich tvorcovia rozhodli pre seriálový a nie filmový formát? Nový projekt Jodyho Hilla a Dannyho McBridea nie je totiž na prvý pohľad ničím iným, než povrchnou vulgárnou zábavou s tuctovým príbehom, akú predstavovali aj mnohé filmové komédie poslednej doby, pričom v nejednej z nich figuroval aj samotný McBride. Avšak po roztiahnutí z nejakej hodiny a pol na celých 300 minút (pokiaľ prirovnávame každú zo sérii k jednému filmu) sú ploché a vopred jasne dané postavičky razom plnohodnotnými charaktermi, ku ktorým si divák dokáže vytvoriť vzťah a v priebehu sledovania dokonca zmeniť svoj pohľad na ne. A dokonca aj ten vulgárny humor, často neisto balansujúci na hrane prehnanej trápnosti, odrazu nepôsobí až tak prvoplánovo a dokonca prirodzene vychádza zo situácií, ktoré spoločne s niekoľkými podarenými, hoci trochu predvídateľnými zvratmi prináša tvrdý boj o miesto riaditeľa strednej školy. V časoch, kedy seriálová tvorba vo všeobecnosti nabrala druhý dych (a to poriadny), sa tento počin síce nedá zaradiť medzi absolútnu špičku, ktorú nám televízne obrazovky momentálne ponúkajú, no rozhodne si nezaslúži, aby bol možno aj vplyvom predsudkov voči žánru prehliadaný.

Vo svojom jadre sú Bociany v podstate len priemernou animovanou jazdou s otrepanou pointou, akých sme mali a určite ešte aj budeme mať možnosť vidieť mnoho. Avšak to, čo toto jadro v tomto prípade obaľuje - trefné gagy, chémia ústrednej dvojice (trojice, ak rátame i nemluvňa), výstupy vlčej svorky či holuba - to všetko z tohto filmu robí skvelú zábavu, ktorá zaujme menších a dospelých taktiež určite nudiť nebude. (75%) █ Slovenský dabing sa ako v prípade väčšiny animákov vydaril, (ne)prekvapivo mu kraľuje Pavol Topoľský v role holuba Toadyho.

Po dlhšej úvahe sa napokon prikláňam “len“ k štyrom hviezdam. Wilderova snaha ukázať to, aké dôsledky môže mať vrtkavosť a pominuteľnosť slávy, a taktiež podať svedectvo zo zákulisia mnohými idealizovanej továrne na sny, si nepochybne právom vyslúžila chválu a uznanie z radov bežných divákov i kritikov. V tomto smere Sunset Boulevard zároveň skvele vystihuje toľko omieľaný prívlastok nadčasový, avšak v rámci komplexného hodnotenia by som s týmto slovíčkom narábal opatrnejšie. Pri pohľade na film z niektorých špecifických aspektov totiž predsa len vidno, že si zub času už stihol pochutnať; rušivo dnes môže pôsobiť využívanie pompéznych hudobných prvkov či teatrálne herecké výstupy (prehrávanie Glorie Swanson, ktoré pritom v istej miere k jej postave nepochybne patrilo, ma v niektorých scénach skôr iritovalo, než ohurovalo). Napriek tomu však tento legendárny noir patrí medzi povinné zárezy na pažbe každého, kto sa považuje za fanúšika filmového umenia. (85%)

Nečakané, no bez diskusie veľmi príjemné prekvapenie. Z mladého Leviho Millera nám pomaly rastie výnimočná herecká osobnosť a meno Chrisa Peckovera by tiež mohlo získať cveng, pokiaľ tento mladý režisér/scenárista v blízkej budúcnosti dokáže, že v tomto prípade nešlo len o povestnú jednu lastovičku. Better Watch Out si svojou originalitou totiž rozhodne zaslúži pozornosť divákov, a to nielen tých, ktorý vyslovene holdujú thrillerom (v tomto prípade aj s nádychom komédie a prvkami nie príliš strašidelného hororu). Len škoda, že sa kamera úmyselne vyhýba priamym záberom v priebehu tých pár brutálnych pasáží, ktoré film ponúkne. Síce nepatrím medzi osoby, ktoré by podobné scény úmyselne vyhľadávali, no v tomto prípade si to dianie rozhodne pýtalo. (75%)

Punc klasiky Casablance prischol rozhodne právom a dovolím si tvrdiť, že tak, ako oň neprišla doteraz, sa ho nezbaví ani v ďalekej budúcnosti. Áno, je pravda, že na dnešného diváka môže milostný trojuholník a dianie, ktoré okolo seba nutne ovplyvňuje, pôsobiť značne naivným a sentimentálnym dojmom. Pokiaľ však túto zvláštnu pachuť, ktorú so sebou nesú mnohé legendárne filmové počiny minulých generácií, spoločne s niekoľkými ďalšími drobnosťami dokážete prehltnúť, odmenou vám bude pôsobivá atmosféra doby, skvelé herecké výkony nielen v podaní predstaviteľov hlavných hrdinov a predovšetkým vynikajúce dialógy, v ktorých scenáristi dokázali pozoruhodne skombinovať prvky romantiky, drámy i komédie. (90%)

Jediným vážnejším problémom snímky Wind River je to, že je dejovo až príliš prostá. Ambiciózny film s hlbokým námetom potrebuje veľký príbeh a scény, ktoré sa istým spôsobom zapíšu do pamätí ľudí ako nezabudnuteľné. Toto tu proste chýba a mrazivá atmosféra či herecké umenie Jeremyho Rennera to úplne nahradiť nedokážu. Režisérsky však rozhodne ide o poctivú prácu a Sheridan dokázal pri využití rozvláčneho tempa skvele balansovať na tenkej hrane, pád z ktorej by ľahko dokázal premeniť ťaživé napätie na nezáživnú nudu. To je veľmi vzácna schopnosť a divák ju nepochybne dokáže oceniť, pokiaľ sa samozrejme nejedná o povýšeneckého všeznalca odchovaného na kečupe nahrádzajúcom krv v lacných akčných brakoch. (80%)

Keď takémuto kúsku dáte šancu a konečne tak oceníte jeho nesporné kvality až v čase, kedy najskalnejší fanúšikovia práve finišujú s desiatou reprízou, je veľmi ťažké napísať niečo obsiahle a pritom neopakovať to, čo už odznelo mnohokrát. Preto poviem len to, že som si HIMYM nesmierne užil, a to aj napriek tomu, že: 1. som sa už dávno predtým nedokázal vyhnúť oboznámeniu s divácky rozporuplným záverom, 2. som prvé a tie menej vydarené neskoršie série (ktoré sú stále vtipnejšie, než drvivá väčšina filmových i seriálových komédií) videl v krátkom časovom rozpätí a mohol tak ten údajne prudký kvalitatívny pád spozorovať ľahšie, 3. som väčšinu epizód zhliadol s tým "katastrofálnym" českým dabingom, ktorý je v skutočnosti po všetkých stránkach (áno, vrátane prekladu) úplne skvelý a jeho jedinou smolou je to, že samotný seriál neprišiel na televízne obrazovky o dekádu skôr, čo by partičke okolo režiséra Filipa Jančíka zaručilo neotrasiteľnú pozíciu medzi všeobecne uznávanými a legen-počkaj si-dárnymi českými zneniami Priateľov či Simpsonovcov. (95%)