Dado

Prvá polovica filmu vynikajúca a prinášajúca do inak otrepaného žánru málo vídané osvieženie. Tá druhá však aj napriek snahe skvelého hereckého obsadenia na čele s Dustinom Hoffmanom, celé dianie pomaly upadá do vôd tuctovosti, ku ktorej sa navyše pridá aj scenáristická nedôslednosť najmä vo vykreslení plynutia času. Po dlhšom premýšľaní a rozhodovaní sa medzi 3 a 4 hviezdami mi napokon vyššie spomínané dôvody nedovolia ísť smerom hore a nič na tom nezmení ani skvelý záver a fantastické piesne speváckeho dua Simon & Garfunkel. (70%)

Pozrieť a zabudnúť. Veľká oriešková lúpež je jedným z tých filmov, ktorý neoplýva žiadnym aspektom dostatočne pútavým na to, aby vytiahol ostatok zo šedého priemeru. Nádeje vkladané do animácie stratíte už v prvých sekundách, za nimi príde na rad sklamanie zo sileného humoru a na konci si uvedomíte, že ani len ten príbeh nestál za to, aby ste sa k tejto snímke v budúcnosti vracali. (40%)

Vizuálna stránka samozrejme zaspala dobu o pekných pár rokov, hádzať však celý film do odpadu len kvôli tomu je prehnané. O to viac, keď v rámci rovnakého roka vyhrala Oscara za najlepší film čiernobiela, nemá snímka. Dej taktiež nepatrí medzi silné stránky pokračovania, o ktorého prípadnom vzniku premýšľal po zhliadnutí prvého dielu asi len málokto. Napriek tomu sa však nebojím ani v tomto prípade ísť s hodnotením vysoko, keďže po stránke humoru, gagov a vtipných odkazov na všetko možné i nemožné, druhý nezvyčajný príbeh Červenej Čiapočky opäť zahral presne na moju strunu a dovolím si povedať, že v tomto ohľade dokonca porazil tretie a štvrté pokračovanie omnoho populárnejšieho Shreka. (70%)

1. séria - 90%, 2. série - 75%, 3. séria - 60%, 4. séria - 95%, 5. séria - 100% (poradie sérií od najlepšej po najhoršiu = 5, 4, 1, 2, 3) ||| Priznám sa, v priebehu tretej série by som v živote nepovedal, že seriál odo mňa dostane vyššie hodnotenie, než tri hviezdy. Nezabudnuteľné a dych vyrážajúce pasáže sa striedali so scénami, ktoré ma (v tomto prípade si výnimočne dovolím používať prvú osobu namiesto tretej, keďže s prvou časťou môjho komentára sa stotožní len málokto) nedokázali chytiť a doslova som ich musel pretrpieť. Avšak smršť, ktorá sa rozpútala v priebehu štvrtej série a pokračovala až do záverečných titulkov poslednej časti celého seriálu, na mňa zaútočila takou silou, že som jej nedokázal vzdorovať a musel som sa poddať stupňujúcej atmosfére nemilosrdne pohlcujúcej všetko a všetkých naokolo. Len u máloktorého seriálu sa krivka znázorňujúca jeho kvalitu dokáže udržať aspoň na vopred danej úrovni a neklesať, ešte menej je však takých, kde dokonca dokáže stúpať. Breaking Bad je jedným z nich. Keď sa teraz navyše v myšlienkach vraciam k záveru Dextera (ktorého mám však ako celok radšej, než tento kúsok), musím sa len smutne usmievať nad tým, ako si záver príbehu Heisenberga takpovediac vytrel zadok s tým, čo nám naservírovali scenáristi v prípade Mäsiara zo zálivu.

Najnovšie spracovanie klasického príbehu, vizuálne podmanivé, ako nikdy predtým, no dejovo neuveriteľne prázdne. Scenár sa neobťažuje divákovi vysvetliť, prečo sa deje toto, ako nadväzuje na zvyšok tamto. Léa Seydoux aj Vincent Cassel sú hercami, ktorých mená už niečo vo filmovom priemysle znamenajú, no len ich herecké výkony nedokážu zvrátiť fakt, že vykreslenie vzťahu medzi Kráskou a Zvieraťom nie je ani spolovice také dôkladné, ako pri rovnomennom animovanom spracovaní, ktoré je pritom navyše kratšie o vyše pol hodinu. (45%)

Toľko neskutočných hereckých výkonov v jedinom filme sa skutočne len tak často nevidí, presnejšie sa to nevidí takmer vôbec. Dvanásť rozhnevaných mužov je filmom, ktorému k vysokým hodnoteniam bohato stačia práve skvelé výkony ľudí pred kamerou skombinované s perfektne premyslenými dialógmi. Scenár je navyše obdivuhodný aj v tom, že i napriek pomerne krátkej stopáži dokáže vykresliť všetkých 12 členov poroty tak šikovne, že po skončení filmu dokáže divák bez akýchkoľvek problémov niekoľkými vetami opísať charakterové črty každého jedného z nich. Vo výsledku tak ide nielen o nesmierne kvalitnú, ale zároveň prakticky nestarnúcu snímku, schopnú vďaka tejto prednosti zaujať i tých, ktorých mnohé svetoznáme filmové počiny, často i s neskorším rokom výroby, znechutili práve svojou technickou zastaranosťou. (95%)

Nevadilo by mi to, že dôraz sa vo filme dáva až príliš často na mene atraktívnu romantickú dejovú líniu. Rovnako by som sa dokázal preniesť cez mierne sklamanie z predvídateľného happy-endu, ktorý však má vzhľadom na ďalšie pokračovanie príbehu nespochybniteľný význam. Čo ma však dokázalo pri sledovaní Hier o život znechutiť najviac, bola katastrofálna práca s kamerou, ktorá sa prejavila najmä počas akčných scén. Kameraman, prípadne aj samotný režisér, sa zjavne nechali uniesť odvážnymi predstavami o úžasne spracovaných scénach, ktoré nemajú v tomto filmovom žánri obdobu. Jediné, čo však dosiahli, je asi len to, že divákovi bude zle a to nie z krvi, ktorá sa z času na čas objaví, ale z toho, že spomínaná práca s kamerou pripomína skôr amatérsky found footage natáčaný osobou s Parkinsonom v pokročilom štádiu. Odhliadnuc od tohto faktu a ďalších drobností, ide o rozhodne zaujímavé spracovanie námetu síce plynúceho z literárnej predlohy, ktorá je mnohými porovnávaná s brakmi typu Twilight sága, no narozdiel od nich má určite väčšiu šancu zaujať omnoho širšie publikum a to skutočnými filmovými kvalitami. Slovenský dabing spod taktovky štúdia Daniela je veľmi dobrý, vyniká najmä skvelé spojenie Kristína Svarinská - Jennifer Lawrence. (70%)

Asi to najlepšie zo Scoobyho príbehov a zároveň seriál, ktorý ma sprevádzal detstvom až v takej miere, že si ešte aj dnes dokážem bez problémov vybaviť pasáže mnohých epizód a tiež aj slová nezabudnuteľnej úvodnej piesne v slovenčine. Navyše by som len ťažko hľadal časť, ktorú nemám dodnes nahratú na niektorej zo starých videokaziet. Slovenský dabing je výborný, Marián Slovák je ako Scooby-Doo skrátka neomylnou zárukou kvality. (95%)

Netuším, či to je mnou, alebo samotnými animovanými filmami, no po Lego príbehu sa tento rok jedná o ďalšie, ešte väčšie sklamanie. Samozrejme, nájdu sa tu viaceré vydarené žarty, vtipné narážky na históriu, no dej a najmä jeho zvraty pôsobia doslova ako zúfalosť scenáristu, ktorý sa rozhodol jednu časť akéhosi 20-minútového animovaného seriálu roztiahnuť do celovečerného filmu. Ani to cestovanie časom, na ktoré som sa tešil najviac, nenaplnilo očakávania a samotný záver filmu vyzerá, akoby sa tvorcovia spoľahli na to, že divák podobným veciam aj tak absolútne nerozumie a tak postačí, keď nejakú vymyslenú hlúposť navlečú do vedeckého plášťa a to ako vysvetlenie celého šťastného konca bohato postačí. (55%)

Počiatok veľkolepej filmovej série a jej neodmysliteľná súčasť, bohužiaľ ako samotný film je na tom o niečo horšie. Nepochybne sa jedná o veľmi dobrý kúsok, z ktorého by sa v mnohých ohľadoch aj dnes mohli autori pri tvorbe sci-fi čo učiť. Dej však občas stráca tempo, niektoré scény ak nie sú zbytočné, tak minimálne príliš dlhé, občas sa votrie menšia nelogickosť (o život prídu ľudia, ktorí sa oňho odmalička starali, no Luke nad tým viac-menej len mávne rukou?). Snímke by taktiež neuškodilo pár minút akcie navyše, i bez nej sa však atmosféra ako celok zaobíde a za to môže Lucas ďakovať najmä geniálnej hudbe Johna Williamsa. Celkovo síce ide o najslabšiu časť starej trilógie, no to Novej nádeji rozhodne neberie status nezabudnuteľnej futuristickej rozprávky, či ako nás to vlastne učili v škole nazývať príbeh, v ktorom dobro vždy zvíťazí nad zlom. (85%) █ Slovenský dabing v rámci celej starej trilógie je ako celok kvalitný, čo prekvapujúco dokážu oceniť aj mnohí ľudia, ktorým by inak stačilo počuť prvú slabiku slova na "d", aby začali nadávať. Osobne však mám niekoľko výhrad. V prvom rade je to nulový súlad s kinodabingom, ktorý v prípade Epizódy I vznikol skôr, než dabing pôvodnej trilógie. Druhým je čítanie koncovky "th" ako "s", vďaka čomu máme na Slovensku "Dársa Vejdra" a planétu "Hos". A treťou je poslovenčenie označení (zámerne nepoužívam výraz mien) robotov, ktoré zastalo niekde na polceste a C-3PO je tým pádom "Sítripio". To, že osobne by som uprednostnil úplné slovenské čítanie (čiže "cétripéó" a "erdvadédva"), keďže ako bolo spomenuté, nejedná sa predsa o plnohodnotné mená, ale skôr priemyselné označenia robotov, je už vec iná. Aj napriek tomu je však dabing veľmi dobrý a najmä hlasy hlavných hrdinov sú vybrané skvele.