Dado

Človek sa niekedy nestačí čudovať nad tým, ako sa ľudia dokážu stavať k určitým produktom a ich hodnoteniu. Zdá sa, že dnešok je už neodvolateľne dobou, kedy sa komediálne kvality filmu považujú za niečo podradnejšie a ľudia by sa cítili nepríjemne, ba až trápne, keby sa im odvážili adresovať rovnaké slová chvály, ako rovnako kvalitnej dráme. Pokojne by som sa stavil, že pri dnešnej logike hodnotiacich, ktorí by si radšej o nohu priviazali betónový kváder a hodili sa z mosta do rieky, než by sa mali zasmiať na vtipe, ktorý akýsi "odborník" predtým označil trápnym, by dnes hlboko v modrých číslach skončili aj také kultové komédie, ako Horúce strely a ich pokračovanie. Tieto filmy však mali to šťastie, že vznikli ešte v dobe, kedy sa filmy posudzovali najmä na základe ich kvalít, nie podľa žánru. Aj v prípade tohto filmu by hodnotenie bolo nepochybne iné, keby bol aspoň takou kvalitnou drámou, akou dobrou je komédiou. Samozrejme, MacFarlane si nedokázal odpustiť vtipy, ktoré často hraničili s tým, čo normálny divák dokáže zobrať ako srandu a nie ako nechutnú úchylnosť. A samozrejme tým najlepším sa popýšil už v traileroch. No a čo. Stále je to skvelá zábava, ktorú si človek skrátka musí užiť, pokiaľ ešte pred samotným zhliadnutím filmu nerozmýšľa, ako ho vo svojom komentári na ČSFD roznesie na kopytách. Bohužiaľ, presne takto mnohí užívatelia premýšľajú a potom to tak aj vyzerá. (80%)

Chcieť zhliadnuť tento film aj napriek tomu, že hranica vami akceptovaného humoru končí u vtipov o Američanovi, Rusovi a Slovákovi, by bol absolútny nezmysel a zbytočne spláchnutých XY minút (závisí od toho, kedy by ste snímku definitívne vypli) vášho života. Pre divákov, ktorí však nemajú potrebu zdieľať svoje znechutenie potom, čo sa na obrazovke objavia mužské genitálie visiace z krku či kreslený kocúr masturbujúci nad fotkami svojho pána, v každej diskusii, na ktorú natrafia, to však bude oddychové a občas aj vtipné posedenie pred televíznou obrazovkou. Prvé tri príbehy sú asi vrcholom celého filmu, potom už kvalita i kadencia humoru idú nadol, čoraz viac scén postupne vyznie totálne trápne a potešiť v tých prípadoch dokážu už len známe herecké hviezdy, ktoré nemali žiadny problém urobiť si srandu aj samé zo seba (týmto pozdravujem Halle Berry, s ktorou by som teda vadí nevadí hrať rozhodne nechcel). (45%)

V konečnom zúčtovaní je Lego príbeh jednou obrovskou reklamou na produkt figurujúci už v samotnom názve, ktorý keď už neťahá samotný príbeh (hraná rola Willa Ferrella a samotný záver je jedno veľké WTF), tak aspoň kanonáda vydarených gagov a odkazov na slávne filmové a aj iné projekty, ktoré neraz dokážu diváka veľmi dobre pobaviť. A samozrejme netreba zabudnúť ani na neuveriteľne chytľavú, priam nákazlivú ústrednú pieseň. (65%)

Liam Neeson opäť ťahajúci ďalší zaujímavý počin, ktorý vďaka svojmu neutíchajúcemu tempu nedovolí divákovi ani len na chvíľu odlepiť pohľad z obrazovky. V konečnom dôsledku celý projekt mohol dopadnúť lepšie, nebyť scenára, ktorý najprv dokázal perfektne zamotať hlavy divákom a potom asi aj samotným scenáristom, pričom to v závere vyzerá, akoby sa tí jednoducho vykašľali na akékoľvek premyslenejšie vyvrcholenie deja a režisérovi hodili na stôl prvé zakončenie príbehu, ktoré im napadlo. (65%)

Odmyslite si pútavé akčné scény a perfektné vizuálne efekty, na ktorých skutočne vidno, že stáli poriadny balík, a zostane vám prakticky len tuctová dejová línia, ktorá sa narozdiel od prvého dielu síce snaží tváriť, že prináša niečo serióznejšie a hlbšie, no existenciálne problémy Spider-Mana v skutočnosti omnoho zaujímavejšie a v prvom rade skôr spracoval už Sam Raimi v druhej časti jeho trilógie o pavúčom hrdinovi. Keď sa k tomu pridajú zbytočne naťahované romantické pasáže, nevýrazný záporní hrdinovia a Andrew Garfield s jeho ťažkopádnym herectvom, film až na spomínané vizuálne orgie a skvelú Zimmerovu hudbu vlastne ani nemá čo výraznejšie ponúknuť. Ako oddychový blockbuster to však nesklame. (60%)

Zarytí fanúšikovia pôvodných Singerových filmov nemusia súhlasiť (a asi ani nebudú), no absencia Vaughnovej réžie je tu veľmi citeľná a to v zápornom zmysle slova. Ak v tomto prípade napokon po dlhšom premýšľaní dávam štyri hviezdy (a aj to najmä za audiovizuálnu stránku filmu a cestovanie v čase, pre ktoré mám skrátka slabosť), pri Prvej triede mám chuť prehodnotiť svoje pôvodné hodnotenie a napáliť tam rovno plný počet. Singer oproti spomínanému kolegovi totiž nedokáže dostatočne vykresliť jednotlivé postavy, čo sa odzrkadľuje na tom, že aj taký Magneto v podaní Michaela Fassbendera je na scéne asi len kvôli tomu, aby frustrovaní fanúšikovia nezahádzali drahému Bryanovi dom pokazenými vajciami. S dynamikou deja je to tiež občas ako na hojdačke, niekedy si divák praje, aby scéna trvala večnosť, inokedy vydrží dianie neprerušene sledovať najmä kvôli tomu, že v kine nemá možnosť zastaviť film a na chvíľu si odskočiť, kým sa mu opäť vráti chuť k sledovaniu najnovšieho prírastku do série, ktorú má inak veľmi rád. Navyše keď si s nástupom záverečných titulkov uvedomí, že najnezabudnuteľnejšou scénou bola one man show postavy, ktorú na plátne videl len pár minút (inými slovami Quicksilverovo vyriešenie zdanlivo bezvýchodiskovej situácie v Pentagone), filmu skrátka niečo musí chýbať. Avšak ako už bolo uvedené vyššie, Budúca minulosť je po audiovizuálnej stránke skvelou zábavou, ktorá s nástupom starých i nových obľúbených mutantov (z ktorých mnohí by si zaslúžili určite väčší priestor) dokáže každého fanúšika strhnúť a aspoň dočasne ho donútiť zabudnúť na všetky nedostatky, ktoré mu pred očami prebiehajú. (75%)

Príjemný a nenáročný film, ktorý ťahá skvelá Mia Wasikowska. Dlhšie hodnotenia nemajú v tomto konkrétnom prípade širšie opodstatnenie, nakoľko snímka ničím neurazí, no zároveň neprinesie nič, čo by divákovi utkvelo v pamäti na dlhšiu dobu a tak ak si ten aj neskôr spomenie na púť po stopách Robyn Davidsonovej, skôr než jej zážitky si vybaví v mysli okúzľujúce prostredia austrálskej púšte. (60%)

Aj keď hodnotenie z mojej strany by k tomu mohlo navádzať, Posledná pevnosť určite nie je ten typ filmu, pri ktorom sa nudíte od začiatku až do samého konca a jedinou motiváciou pre dopozeranie je len dobrý pocit sprevádzajúci hodnotenie snímky v tu prítomnej databáze. Prvá polovica filmu je totiž viac než dobrá a hodnotiť celok len podľa nej by znamenalo navýšiť počet hviezd minimálne o dve. Avšak postupným vyhrocovaním celého deja a približovaním k veľkolepému finále (ktoré si po konečnom zúčtovaní takéto označenie nezaslúži ani náhodou) ide celý dobrý dojem "do kytek". Dôvody na to sú dva. Prvým z nich je príčina vzbury. Nech sa na mňa scenárista ani väzni, ktorí sa cítili tak ukrivdene, no postava veliteľa väznice je trebárs v porovnaní s jeho kolegom Nortonom zo Shawshanku len jeho slabým odvarom a celé povstanie bývalých šíriteľov demokracie v krajinách s nadmerným výskytom ropných ložísk tak nie je postavené na pevnejších základoch, čím pôsobí skrátka umelo. Ani to by však nevadilo, keby bola vzbura aspoň kvalitne spracovaná. Ale kdeže! Pán scenárista si najskôr asi povedal, načo sa snažiť objasniť aspoň prípravy vzbury, nech nevznikajú zbytočne nelogické pasáže (väzni spoza rohu odrazu vytiahnu obrí katapult, to ako vážne?), veď je to absolútne nepodstatné, hlavne že bude divák pri sledovaní úprimne hrdý na oddaných amerických vojakov salutujúcich aj počas vykonávania veľkej potreby. A tak na každom mieste, kde asi došli akékoľvek inteligentné nápady, bol scenár zaplátaný doslova smiešne vyznievajúcim americkým patriotizmom, ktorému korunu na záver dodáva dychberúci výkon Roberta Redforda, ktorý s rozstrieľaným hrudníkom z posledných síl vztýči americký zástavu (ospravedlňujem sa všetkým, ktorí ešte nemali tú česť uprieť zrak na toto dielo a môj komentár ich pripravil o prekvapenie na záver). Takže na záver už len trikrát hurá statočným americkým vojakom a neznámemu režisérovi (týmto sa chcem "veľmi" "pekne" "poďakovať" slovenským televíziám za strihanie záverečných titulkov za účelom obohatenia ich už beztak pestrej ponuky reklám) slovenského dabingu, ktorý sa nesnažil o žiadne absurdné kreácie a pri Redfordovi a Gandolfinim zachoval ich dvorných dabérov. (40%)

Človek pri hodnotení filmov inšpirovaných skutočnosťou občas zabúda, že sa nehodnotia udalosti, ktorými sa filmári inšpirovali, ale v prvom rade ich spracovanie. A tu, nech už je skutočný príbeh Michaela Ohera akokoľvek zaujímavý a nepochybne aj nabitý emóciami, jeho filmové prevedenie si vyššie hodnotenie skutočné nezaslúži. John Lee Hancock sa postaral o produkt, ktorý je možno radený do žánru drámy, no nič dramatické sa počas celých dvoch hodín neudeje. Naopak scén, ktoré by sa hodili skôr do tuctovej produkcie filmára topiaceho sa vo vodách tvorivej krízy, tu divák nájde viac, než je mu milé, pokiaľ sa samozrejme nejedná o absolútneho obdivovateľa nechutného amerického pátosu. Pod vplyvom scenára plného scén umelo sa snažiacich hrať na ľudské city trpia zároveň aj herecké výkony, ktoré by sa inak dali hodnotiť kladne, no za takýchto okolností sa akékoľvek slová chvály tlačia na jazyk len veľmi často a soška Oscara pre nevýraznú a často prehrávajúcu Sandru Bullock sa tak javí ako veľmi nemiestny vtip od akademikov (aj keď v posledných rokoch podobné žarty z ich strany už ani nie sú veľkým prekvapením). Ako film zo športového prostredia celkom dobré, avšak v rukách lepšieho režiséra (a v tomto prípade zároveň scenáristu), ktorý by sa zameral najmä na dej, možno aj na úkor výchyliek pri presnom životopisnom spracovaní (aj keď ani toto sa asi udalostí, ktoré sa skutočne stali, veľmi nedržalo), namiesto tvorby niečoho, čo v niektorých momentoch pripomína skôr lacný televízny film a reklamu na úžasný americký sen, dopadlo by to pravdepodobne lepšie a určite by sa to viac priblížilo k mojej predstavu snímky, ktorej priemerné hodnotenie sa dokázalo vyšplhať nad číslo osemdesiat. Slovenský dabing sa pomerne vydaril, postavy boli obsadené kvalitnými a priliehavým hlasmi, občas však ťahá za uši preklad, alebo skôr frázy, pri ktorých si divák neznalý pôvodného znenia ani nemôže byť istý, či je to výsledok snahy o nadmernú originalitu niektorého z členov dabingového štábu, alebo samotného scenáristu filmu. (45%)

Málokedy si podobne vysoké priemerné hodnotenie vyslúži film za také kvality, ako práve Prvá trieda. Nie je to kúsok, ktorý by si ho získal tými najrozmanitejšími prvkami, ktorým často nerozumejú ani samotní kritici, nieto ešte bežný divák. Nie, Vaughn neprináša rozhodne nič nové, nič prelomové ani zásadné pre celý filmový priemysel. Dokázal však využiť všetky klady predchádzajúcich komiksových adaptácii a skĺbiť ich do skutočne kvalitného produktu, ktorý by rozhodne nemal ujsť vašej pozornosti bez ohľadu, či máte X-Men sériu preštudovanú dopodrobna, alebo o nej neviete takmer nič. (85%) █ Rozhodne však neodporúčam sledovanie v slovenskom dabingu, ktorý je bohužiaľ katastrofálny. Jeho preklad by sa ľuďom neznalým originálneho znenia ešte nemusel zdať zlý, avšak výber absolútne nevhodných hlasov, ktorým kraľujú Michal Hallon dabujúci Michaela Fassbendera a Michaela Drínová ako hlas January Jones, dokázal prehliadnuť zrejme iba málokto. Ako jediné by v tomto smere spĺňalo prísnejšie kritériá len spojenie Ivan Šandor - James McAvoy.