Dado

Grandhotel Budapešť je filmom veľmi pozoruhodným. Na tom sa zhodnú všetci - diváci, ktorí si jeho humor a cit pre rozprávanie príbehu zamilujú od prvej chvíle, aj tí, ktorí bizarnosť celého diania nedokážu prehltnúť a vo výsledku zostanú sklamaní. Musím priznať, že ja som sa po prvej projekcii ocitol niekde na pomedzí. Na jednej strane som bol schopný oceniť pôsobivú originalitu a do istej miery i grotesknosť toho, čo sa odohrávalo pred mojimi očami. Na strane druhej som ale práve vplyvom podivných ideí a osobitej štylizácie miestami tápal v snahe pristúpiť na Andersonovu hru. Až druhé zhliadnutie, ktorému som sa neúmyselne vyhýbal dlhých deväť rokov, mi konečne v potrebnej miere (hoci ani tentoraz nie bezvýhradne) umožnilo akceptovať predtým problematické aspekty a snímku si patrične užiť. Záver môjho pôvodného komentára však zostáva v platnosti naďalej - Grandhotel Budapešť je, rovnako ako prevažná časť tvorby úspešného zámorského režiséra, natoľko osobitým počinom, že by som len s veľkými problémami hľadal osobu, ktorej by som ho s čistým svedomím dokázal odporučiť. (75%)

Angelina Jolie sa snaží, no režisérkou sa nestala ani na druhý pokus. Taký silný motív, akým je životný príbeh Louisa Zamperiniho, mal dostať do rúk niekto skúsenejší, niekto, kto má cit pre rozprávanie príbehu a schopnosť zapôsobiť tam, kde je to potrebné. Práve to je hlavným problémom celého projektu. Vybičovať emócie sa film snaží prostredníctvom scén, ktoré nielenže neraz nevyvolajú želaný efekt, no sú navyše úplne zbytočné a diváka skôr uvedú do rozpakov, než naňho zapôsobia (vrcholom je v tomto smere oznámenie smrti prezidenta Roosvelta). Naopak scény, ktoré mali byť najjagavejším drahokamom v mozaike celého filmu, sa k človeku dostanú, no nedokážu sa mu vryť pod kožu. Snímku napokon popri fakte, že nech už by bolo spracovanie akokoľvek nepodarené, námet je sám o sebe obrovským kladom, zachraňuje autentické prostredie zajateckých táborov, práca s kamerou a skvelá hudba Alexandra Desplata. Bohužiaľ, toto nielenže mohol, toto rozhodne mal byť lepší film. (60%)

Nightcrawler je mrazivý a dychvyrážajúci triler, ktorý nám tým najzvrátenejším spôsobom ponúka nefalšovanú výpoveď o živote ľudí, ktorých spoločnosť nenávidí, no zároveň baží po plodoch ich práce. I keď sa snímka v prvých minútach trochu hľadá, veľmi skoro naberie ten správny smer. Dan Gilroy pritom dokázal prakticky nemožné - vo svojom režisérskom debute s prehľadom zvládol tému, ktorej by sa zľakol nejeden ostrieľaný režisér. A výkon Jakea Gyllenhaala? Za ten je snáď minimálne oscarová nominácia istá (nakoniec nebola, páni akademici majú, zdá sa, v obľube skôr priemerné stvárnenia skutočných osobností, než výborné tých fiktívnych). (90%)

Dokument ako taký by si zaslúžil skôr solídne štyri hviezdy. Mne osobne trochu chýbali niektoré zábery zo zápasov, najviac absencia opisovaného nájazdu na prázdnu bránu a Demitrov posledný gól v reprezentačnom drese proti Nemecku. Avšak v tomto prípade snáď každý chápe, aj keď možno nesúhlasí, za čo si film z mojej strany vyslúžil aj piatu hviezdu. Dano Dangl divákom predstavil nezabudnuteľnú spomienku na nezabudnuteľného hokejistu a človeka, ktorého milovalo a stále miluje celé Slovensko. Dokumentu nepochybne prospelo to, že ho dostal do rúk človek, ktorý má veľmi blízko k humoru a nebol ochotný sa zaprieť ani v prípade, kde by mnohí iní radšej stavili na smútok a hranie na city aj v momentoch, kde by to bolo už nevhodné. Osobitne ďakujem aj za to, že scenár sa nesnaží ulahodiť "fanúšikom", ktorých hokejové vedomosti sú také plytké, až pod vplyvom emócii vyvolaných tragédiou zo 7. septembra 2011 neváhali Pavla Demitru označovať jediným kapitánom reprezentácie, najlepším slovenským hokejistom histórie a podobne. Slovensko totiž malo vo svojej hokejovej histórii úspešnejších kapitánov, aj hráčov, ktorí toho dosiahli viac. Žiadny z nich si však nedokázal získať také sympatie ľudí a spojiť celý národ tak, ako hráč s tridsaťosmičkou na drese. (90%)

Strážcovia Galaxie sa mohli stať počiatkom veľkolepej ságy, o ktorej sa mohlo o pár desaťročí hovoriť ako o nástupcovi Star Wars. Nestalo sa tak. Divákom sa dostalo len akejsi vesmírnej (a totálne neoriginálnej) verzie Avengerov, ktorá sa impozantnými vizuálnymi efektami a hláškujúcimi postavami snaží zakryť to, že celá dejová línia je len akýmsi zlepencom náhodných udalostí, pri ktorých možno ani samotní herci občas netušili, čo to vlastne na nich ušila dvojica scenáristov. Kým druhý Captain America zaužívanú schému filmov s komixovými superhrdinami pomocou hutnejšej akcie a väčším dôrazom na príbeh takpovediac upgradol, Strážcovia Galaxie sa vrátil späť k zaužívanému modelu, ktorý všetko stavia na komických výstupoch prepletaných dynamicky podanými tuctovými scénami a značne prepáleným záverom. (60%)

Nolan si je veľmi dobre vedomý svojho statusu jedného z najuznávanejších režisérov dnešnej doby a na tom aj stavia základný kameň svojho úspechu. Obrovské ambície Interstellaru sú totiž zrejmé už len zo stručného náčrtu príbehu, no kým iným projektom niečo podobné často zlomí väz, tomuto filmu dodávajú nebojácne myšlienky tvorcov na veľkoleposti a posúvajú ho obrazne i doslovne do výšin, o akých väčšina filmárov a divákov stále len sníva. Vôbec nemusíte rozumieť podrobným zákonom, ktorými sa riadi drsný vesmír, ani teóriám, ktoré sa hlavným hrdinom vo vypätých situáciách preháňajú mysľou. To podstatné vám prepracovaný scenár za pomoci bravúrnych hereckých výkonov všetkých zúčastnených a nezabudnuteľnej audiovizuálnej stránky prináša ako na zlatom podnose. Porovnania s Kubrickovou Vesmírnou odyseou rozhodne ignorujte, toto totiž nie je žiadna vesmírna uspávanka. Toto je fascinujúca čierna diera, ktorá vás nekompromisne pohltí a prenesie do lákavých, no až dodnes nepreskúmaných zákutí filmového plátna. (100%)

Scooby Doo a reklama na WrestleManiu. Od skvelého animovaného seriálu, ktorý mi dodnes utkvel v pamäti, to má síce ďaleko, no napriek tomu je film celkom zábavnou jednorázovou záležitosťou. (55%)

Moje obavy z toho, že som predtým nevidel žiadny z predchádzajúcich filmov série, boli zbytočné. Ani tieto znalosti by nezachránili výsledný dojem, pod ktorý sa stihli podpísať deravý scenár, hlúpe dialógy, úboho spracované miesta, v ktorých sa film má údajne odohrávať a vyslovene imbecilné chovanie postáv, ktorému veľmi nepomohli ani (ne)herecké výkony väčšiny zúčastnených. Nebyť akčných pasáží, ktoré síce nie sú svetoborné, no aspoň osviežia celé dianie, skončil by piaty ostreľovač v hlbinách odpadu. (20%)

Záver pôvodnej trilógie bol u mňa veľmi dlho na hranu medzi 4 a 5 hviezdami. Na jednej strane samotnému filmu rozhodne nechýba nič, čím si jeho predchodcovia získali také obrovské zástupy fanúšikov. Problémom je skôr to, čo pribudlo. Úvod filmu s Jabbom v hlavnej úlohe totiž scenáristi značne prestrelili a efekty remasterovanej verzie to celé doslova zaklincovali. A Ewokovia, tých si získajú srdce menšieho diváka, no kvôli nim pôsobí na dospelých značná časť celej snímky naivne, priam až detinsky. Všetky však našťastie zachraňujú scény s Darth Vaderom a najmä záverečný súboj a úplný koniec, ktorý (ospravedlňujem sa starším fanúšikom, ktorí majú v pamäti ešte pôvodnú verziu) aj zásluhou úžasnej Williamsovej skladby Victory Celebration patrí medzi tie najhrejivejšie scény, aké mi filmový priemysel doteraz ponúkol. (90%) █ O slovenskom dabingu platí to, čo som uviedol už v prípade Novej nádeje.

Kým v prvej (alebo štvrtej, to sa už rozhodnite sami) časti sa celá séria ešte tak trochu hľadá, v nasledujúcom pokračovaní s podtitulom Impérium vracia úder ju tvorcovia chytili pevne do rúk a pripravili divákom jeden z najnezabudnuteľnejších (ak nie dokonca najnezabudnuteľnejší) sci-fi dobrodružný zážitok bohatej histórie kinematografie. Skvelý príbeh, pútavá akcia, na dobu vzniku vynikajúce vizuálne efekty, z ktorých mnohé sa ani teraz, po takmer 35 rokov, nemajú za čo hanbiť. K tomu herci, ktorých výkony možno neašpirujú na zlatého "plešouna", no vynikajúco dotvárajú charaktery obľúbených postáv, geniálna hudba Johna Williamsa a samozrejme dnes už jedna z najkultovejších (a najparodovanejších scén) v rámci celého filmového umenia. Skrátka a jasne, filmový skvost, ktorý by určoval budúcnosť nejedného žánru, aj keby nepatril k jednej z najslávnejších sérií vôbec. (95%) █ O slovenskom dabingu platí to, čo som uviedol už v prípade Novej nádeje.