Dado

Rozhodne to nie je úplne zaslúžených 5 hviezd. Na to je inak vynikajúca akcia v druhej polovici snímky predsa len občas prehnaná (našťastie nie až v takej miere, aby v priamom prenose padla popolom celá metropola), niektoré zásadné momenty deja a jeho zvraty sú až príliš čitateľné a ani Winter Soldier nie je tak výrazným stelesnením záporného hrdinu, akoby sa na postavu, ktorej meno svieti v titule filmu, patrilo. Avšak aj napriek tomuto všetkému sa jedná o najlepšiu Marvelovku s jedným hlavným hrdinom, ktorej narozdiel od predchodcov nechýba dostatok akcie a tempo aj napriek siahodlhej stopáži nepoľavuje a nie je brzdené kostrbatými dialógmi postáv. Navyše scenár posúva dej konečne dopredu, divák stráca donedávna dôverne známu istotu, že všetko sa na konci vráti do starých koľají a postavy si opäť budú užívať svoj (ne)normálny život až do momentu, kedy príde ďalší z mnohých zloduchov ohrozujúcich prinajmenšom blízku budúcnosť našej matičky Zeme. Už to ani zďaleka nie je len typický produkt inšpirovaný komiksom a upravený do podoby nenáročného blockbusteru, pri ktorom stačí vypnúť a nechať sa unášať vtipnými replikami prepletenými občasnou deštrukciou okolia. A to je len dobre. (85%)

Sympatické trio hlavných hrdinov, niekoľko podarených gagov a atmosféra Britských ostrovov, to všetko je fajn, no snímka inak nič svetoborné neprináša a z mysle nejedného diváka sa hlbšie spomienky na ňu vytratia skôr, než stihnú skončiť záverečné titulky. Slovenský dabing je vcelku vydarený, výraznejšie ho v negatívnom zmysle slova nepoznačila ani absencia Adriána Gulu, dvorného dabéra Ruperta "Rona" Grinta, hlas mu tentoraz prepožičal Roman Ferienčík a s touto úlohou si poradil slušne. (65%)

Z príživníkov série (čiže tretieho, štvrtého a tohto dielu) asi najlepšia časť, minimálne s najzaujímavejším a najmenej otrepaným nápadom. Avšak to k lepšiemu hodnotenie nestačí. (40%)

Robert Rodriguez musel pravdepodobne prehrať akúsi krutú stávku, keď sa dal na pokračovanie série, na ktorej predchádzajúce tri časti mám osobne z detských čias pomerne príjemné spomienky, no akýkoľvek opakovaný kontakt s nimi už pre stálosť ich hodnotenia radšej nevyhľadávam. Avšak vďaka filmu Bláznivý tábor som už bol naladený na uprdenú nôtu a tak som skrátka neodolal ďalšej ponuke slovenských televízií, ktoré zvyknú podobnými kravinami vypĺňať čas medzi reklamami. A že to nebol práve najlepší nápad a tých 120 minút (reklamy, reklamy, reklamy) som mohol radšej venovať trebárs aj svedkom Jehovovým dotieravo búchajúcim na dvere, ste už vďaka výslednému hodnoteniu určite pochopili. Hviezda za ukecaného čokla a momenty, v ktorých nemal potrebu vypúšťať... no však veď viete čo. (20%)

Naša úžasná televízia Markíza sa zjavne rozhodla z tohtoročného Veľkého piatku urobiť sviatok nevkusných a trápnych gagov o prdiacich a grcajúcich deckách pretĺkajúcich sa totálne gýčovým scenárom, ktorého tvorcovia síce majú medzi svojimi projektami z minulosti zaznačený aj druhý diel Shreka, no po dnešku sa začínam domnievať, že ich mená tam boli dopísané akýmsi nevysvetliteľným nedopatrením. A Cuba Gooding Jr., herec, ktorý kedysi získal Oscara a pokojne mu mohli udeliť aj ďalšieho za jeho nezabudnuteľnú ďakovnú reč pri jeho preberaní, prešiel od prelomu tisícročí už nejedným prúserom, ale že klesne až tak hlboko a siahne po filme, ktorému by to v tejto databáze omnoho viac pristalo v čiernych farbách, tak to už je skutočne smutné. (20%)

Občas je dobré nazrieť do najsvetlejších momentov produkcie spoločnosti Disney a tento film je nepochybne jedným z najlepších strojov času na to určených. Kvalita ide občas trochu dole, najmä kvôli nevýraznému zápornému hrdinovi, no potopiť kvôli tomu túto výnimočnú snímku ako celok by bolo hlúpe. A aby som nezabudol, Alan Menken je jedným slovom génius. (90%)

Očakávať od zatiaľ posledného spojenia mafiánskej tematiky s menom Roberta de Nira nového Krstného otca alebo Mafiánov by bolo asi zbytočné, no nejaké divácke nároky z toho predsa len automaticky plynú a tie Luc Besson nedokázal celkom splniť. Film je nemastný neslaný, nie je to ani komédia, pretože až na pár úsmevných scén som vyslovene vtipnú pasáž nezaznamenal, nesvedčí mu ani prívlastok krimi, keďže ten zastupuje len pár náznakov, pričom najvýraznejším sú výstupy postavy Tommy Lee Jonesa a jeho dvoch priblbých poskokov (nech odpočívajú v pokoji) a zachrániť to napokon musí až očakávaná akcia s predvídateľným vyvrcholením nakoniec. Ale nedá sa povedať, že by film nudil, veď najlepšie to asi vystihne obľúbené slovo jednohubka. Nie príliš výdatná, ale pomerne chutná. (55%)

Na Podfukárov sa dá pozerať dvojako. Ako samostatné pasáže sú triky (a nielen tie) originálne, premyslené a efektné, nečudo, veď na nich pracovalo až 5 scenáristov. Ako z celku však zo scenára často sála nesúlad, akoby každý z pätice jeho tvorcov občas nevedel, čo robí jeho kolega pri vedľajšom stole a výsledkom je nakoniec mätúci viac, ako to bolo pôvodne plánované. Možno to však nakoniec ani nie je vina scenáristov, ale len Leterrierova neschopnosť využiť pomerne veľký potenciál, ktorým všetky jeho doterajšie projekty (možno až na pokračovanie Kuriéra) nepochybne oplývali. Slovenský dabing je priemerný, viac, než preklad a iné neduhy typické pre niektoré staršie dabingy, kazí dojmy z neho opäť nepodarené dabingové obsadenie (aj keď oživenie spojenia Marián Slovák - Michael Caine je rozhodne plus), najmä Woody Harrelson by si už konečne zaslúžil slovenský hlas, ktorý by sa k jeho hereckému prejavu skutočne hodil. (65%)

V momente, keď vás film nadväzujúci na seriál, ktorý ste pred niekoľkými rokmi sledovali, no nikdy si nezískal miesto medzi tými najobľúbenejšími, dokáže strhnúť tak, že si ani neuvedomíte ako a odrazu je 1 hodina po polnoci a pred vami bežia záverečné titulky, si uvedomíte, že tomuto kúsku nemôžete dať nízke hodnotenie. Filmová Veronica Marsová neoplýva možno nejakým premyslenejším príbehom, ten by sa pri šikovnosti scenáristu dal spracovať ako hodinový pilot k prípadnému reštartu seriálu, no charizma sršiaca z hercov, ktorí si opätovné stretnutie na pľaci viditeľne užívajú a scenár nabitý pasážami, ktoré dokážu veľmi dobre udržiavať tempo celého príbehu a zároveň zabávať diváka, sú tými najväčšími zbraňami tvorcov. Pokiaľ ste sa v živote nestretli s rovnomenným seriálom, ani sa neunúvajte pozerať film. Je tu totiž príliš veľa odkazov na predchádzajúce dianie, ktoré nedokážete pochopiť a výsledkom je značne okresaný zážitok. Ak ste však seriál sledovali a aj nepatril medzi tie veci, kvôli ktorým by ste si každý deň s napätím sadali pred televízne obrazovky, nebojte sa a choďte do toho. Pre fanúšikov seriálu je to samozrejme povinnosť, ktorá ich rozhodne nesklame. (75%)

Druhá svetová vojna, nacizmus, holokaust. Veľká téma, veľký potenciál, veľké očakávania. A po vyše dvoch hodinách filmu napokon sklamanie. Nie síce také veľké, ako by sa mohlo vzhľadom na náväznosť k úvodu hodnotenia zdať, ale predpoklady na výsledný dojem z filmu, utvorené doterajšími pozitívnymi odozvami kritikov i obyčajných divákov, zostali nenaplnené. Netuším, ako to bolo v knihe, no vo filme je to, čo malo byť už len podľa názvu jeho hlavnou témou, len akýmsi nevýrazným doplnkom celého scenára, ktorý po zasadení do pútavého obdobia a prostredia vyznieva nepochybne lákavo, no vo výsledku nemá na príbeh výrazný dopad a neposúva ho dopredu takým tempom, ako by sa dalo očakávať. Útočenie tvorcov na city sa dalo taktiež očakávať, ale aj napriek tomu to v niektorých pasážach človeku príde predsa len prehnané a očividné, že snímka opiera svoj potenciálny úspech viac na podobné scény, než poriadny dej. Ani tie však nemajú v tomto prípade až takú prirodzenú silu, podobne, ako v prípade Hansa Zimmera a jeho soundtracku k filmu 12 rokov otrokom, sa aj v prípade málo výraznej hudby k tomuto filmu dostavilo u mňa sklamanie. To by však možno ani nebolo také výrazné, keby sa o ňu postaral nejaký menej známy a úspešný skladateľ, no pri takých génioch filmovej hudby, medzi akých John Williams nepochybne patrí, je to neodpustiteľné a výsledná nominácia na Oscara preto z môjho pohľadu o to nepochopiteľnejšia. Aj napriek zdanlivo zdrvujúcej kritike však má Zlodejka kníh aj nemalé klady v podobe spomínaného prostredia a samozrejme aj doby, v ktorej sa odohráva (pričom zimné pasáže dodávajú snímke neobyčajne čaro) a chvála určite patrí aj hercom a to nielen skúsenej dvojici Geoffrey Rush a Emily Watson. To je však stále málo na to, aby mohlo byť výsledné hodnotenie čo i len o percento vyššie. (65%)