Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Komedie
  • Akční
  • Drama
  • Animovaný
  • Dobrodružný

Recenze (605)

plakát

Můj přítel Monk (2002) (seriál) 

V časoch, kedy sa prípady v zdanlivo podobných seriáloch riešia na základe maličkých dôkazov vyčítaných pravidelne zo 100x zoomovaných a pritom kvalitu nestrácajúcich amatérskych záberov bezpečnostných kamier v samoobsluhe mi príde Monk ako zázrak, ktorý sa tu zjavil z čista jasna. Detektíva, ktorý si v každej časti seriálu dokáže na prvý pohľad zbytočné a nesúvisiace veci spojiť a vytvoriť z nich geniálnu odpoveď na to, kto je vrahom, si človek jednoducho musí zamilovať, najmä keď ten istý detektív nie je žiadny arogantný frajer so slnečnými okuliarmi na nose a bavorákom v garáži, ale len vdovec s miliónom fóbií a sympatickou opatrovateľkou (alebo asistentkou až chcete). Nezabudnuteľné prípady vždy končiace riešením v podobe čiernobieleho vizuálneho spracovania vraždy, ktorý sprevádza hlas génia štítiaceho sa dokonca aj mlieka sú jasným argumentom pre maximálne možné ohodnotenie v červených hviezdach a to i napriek tomu, že s poslednými sériami už seriál mierne strácal tempo a nápaditosť. To všetko však bolo divákom vynahradené veľkolepým finále záverečnej série, po ktorom nezostáva nič iné, len Adrianovi Monkovi zatlieskať. Slovenský dabing je vynikajúci, občas sa však nevyhol drobným chybičkám krásy či nezrovnalostiam (konkrétne mám na mysli fakt, že Sharona Monkovi vždy tykala, avšak pri jej epizódnom návrate v 8. sérii mu nepochopiteľne vyká). (95%)

plakát

Princ a já 2 (2006) 

Prvý diel bol i napriek presladenému a deravému scenáru miestami nápaditý, nenásilne vtipný a so sympatickou ústrednou dvojicou. Jeho pokračovanie mu však až na zmienku o presladenom a deravom scenári, ku ktorému by sa mohli pridať prívlastky ako hlúpy, tuctový a podobne, nemôže v žiadnom prípade konkurovať. Vtip, na ktorom by ste sa úprimne zasmiali tu tentokrát nenájdete, scén, nad ktorých trápnosťou budete prevracať očami sa nájde omnoho viac, nehovoriac o tom, že v úlohe Paige Morganovej bola príjemná a aspoň nejakým hereckým talentom obdarená Julia Stiles nahradená herečkou, ktorá si minimálne za výkon v tomto filme takéto označenie ani nezaslúži. Od pádu na úplné dno zachraňuje film len to, že som mal tú česť stretnúť sa s ešte o niečo horšími filmami, ktoré si zaradenie do odpadu zaslúžia ešte viac a návrat aspoň jedného herca z prvého dielu. (20%)

plakát

Cesta na tajuplný ostrov 2 (2012) 

Slabšie pokračovanie celkom vydarenej Cesty do stredu Zeme. Na vine nie je ani tak absencia Brendana Frasera, ktorý z hereckej enklávy jednotky jednoznačne vyčnieval, veď The Rock ho so svojou pumpou lásky dokáže v príbehu dokonale nahradiť(áno, hľadajte za tým kúsok irónie), ako skôr slabý scenár, ktorý sa spolieha len na osvedčený postup v štýle problém->bizarný, no účinný nápad jednej postavy, ďalší problém->bizarný a opäť fungujúci nápad druhej postavy a tak dokola až do americky ideálneho happyendu. Hlavným kladom filmu tak zostávajú vizuálne efekty, ani tie si však neužijete v prípade, že na nose budete mať 3D okuliare. Takto nám nakoniec zostáva len film, ktorý môže získať vyššie percentuálne hodnotenie, ako je to moje, len od ľudí, dávno snívali o tom, že uvidia The Rocka hrajúceho na ukulele a do toho spievajúceho vlastnú verziu What a Wonderful World. Podobne ako film, ani slovenský dabing nie je v konečnom hodnotení žiadna sláva. Roman Ferienčík ako hlas Josha Hutchersona bola skutočne nevydarená voľba, lepšie sa dalo vybrať aj pri niektorých ďalších dabéroch a ani preklad neohúril, skôr naopak (k prekladateľovi sa zjavne nedostala informácia, že verneovka From the Earth to the Moon sa do slovenčiny prekladá ako Cesta na Mesiac a nie Zo Zeme na Mesiac). (45%)

plakát

Srážka s mimozemšťanem (2011) 

Ľahostajný, vulgárny, hláškujúci, samotnému Stevenovi Spielbergovi napomáhajúci, no jednoducho cool a k tomu všetkému navyše mimozemšťan? Veď z toho musí vzniknúť úplná bomba, poviete si. No bohužiaľ tomu tak nie je. Príbeh viac, ako samotného Paula, zachytáva skôr v minulosti osvedčenú dvojicu Pegg & Frost, ktorí nech sa však v tomto prípade akokoľvek snažia, nemajú šancu ani len sekundovať postave, ktorej meno nesie aj samotný film. A to je dosť veľká škoda, pretože v prípade, že by Paul dostal ešte viac priestoru a naopak ľudská ústredná dvojica by bola s jej suchým humorom vytlačená do úzadia, by mohlo ísť o najlepšiu komédiu roku. (65%)

plakát

Pianista (2002) 

Jediný titul Romana Polanskeho situovaný do Poľska je zároveň jedným z najsilnejších, ak nie dokonca najsilnejším filmovým príbehom venujúcim sa osudom židov počas 2. svetovej vojny. Spojenie všetkých dôležitých aspektov filmu dopadlo v tomto prípade tak vynikajúco, že je asi zbytočné každý z nich chváliť osobitne. Spomeniem aspoň herecký koncert Adriena Brodyho, ktorý sa svojej životnej roly zhostil famózne a suverénne zatienil zvyšok hereckého obsadenia. Jediné, čo sa z môjho pohľadu dá filmu vytknúť, je možno veľmi malý priestor pre postavu nacistického kapitána v podaní Thomasa Kretschmanna. Dá sa to síce pochopiť vzhľadom na to, že film sa snaží byť autentickým zobrazením skutočného príbehu Wladyslawa Szpilmana, no úplne ospravedlniť nie, pretože druhá najdôležitejšie postava príbehu by si predsa len zaslúžila niečo viac ako len pár krátkych výstupov, po ktorých divákovi zostane ešte veľmi dlho v hlave otázka, či to kapitán robil skutočne z nezištnosti alebo len pre vlastný prospech do budúcna. (95%)

plakát

Nedotknutelní (2011) 

Podobne ako v prípade Warriora ide o obrovské prekvapenie roku 2011. Nedotknuteľní sú silným a emóciami nabitým filmom, čo je však najlepšie, dejová línia nestavia úspech len výlučne na dojímavosti priateľstva dvoch úplne odlišných ľudí hraničiacej až s citovým vydieraním divákov, ale na príbeh sa zároveň pozerá aj z odľahčenej strany plnej vtipu a energie a práve to dodáva celému snímku to, vďaka čomu sa odliepa od ostatných podobných filmov, z ktorých väčšina veľmi rýchlo zapadla prachom, a na vlne optimizmu si suverénne ide po zaslúženú odmenu v podobe zaradenia sa k tým najlepším filmom, aké malo ľudské oko možnosť vidieť. Slovenský dabing je po každej stránke vynikajúci. (95%)

plakát

Věčný svit neposkvrněné mysli (2004) 

Jim Carrey mal podobne ako sedem rokov dozadu veľké šťastie na originálny scenár, ktorý je dnes takmer nemožné nájsť. Pri Truman Show sa mu z vynikajúceho filmu podarilo svojim hereckým koncertom spraviť nezabudnuteľný zážitok, pri Večný svit nepoškvrnenej mysle by sa mu podarilo určite to isté, jeho herecký výkon je opäť tou najsilnejšou stránkou filmu, nebyť toho, že scenár je okrem spomínanej originality spracovaný pomerne chaoticky a na docenenie filmu jedna projekcia skutočne nestačí. U mnohých opakované zhliadnutie dopomohlo filmu k najvyššiemu hodnoteniu, u mňa "len" k presvedčeniu, že film si zaslúži oveľa viac hodnotenie silné 4 hviezdy namiesto slabších 5. (80%)

plakát

Přátelé (1994) (seriál) 

Je zvykom niektoré filmy nazývať kultmi a pokiaľ by som mal týmto slovom označiť aj nejaký sitcom, tak by to boli jednoznačne Priatelia. (95%)Slovenský dabing je skvelý, čo dokážu oceniť aj mnohí internetoví "odborníci", ktorí si za iných okolností nikdy nenechajú ujsť príležitosť osočiť dabovanie ako také. Pri jeho porovnaní s českým znením sa však z objektívneho hľadiska musím prikloniť na stranu našich západných susedov, ktorých dabing je o niečo kvalitnejší po stránke prekladu a značne lepší čo sa týka epizódnych výstupov hereckých hviezd.

plakát

Prci, prci, prcičky: Školní sraz (2012) 

Stará dobrá partia, staré dobré časy. Konečne sme sa po rokoch dočkali niečoho viac, ako len tupých video filmov využívajúcich na svoje zviditeľnenie len názov "American Pie" a tých najrozmanitejších Stiflerových príbuzných, o ktorých sa samotný Stifmeister nikdy nezmienil (asi vedel prečo). Nič iné ako školský zraz starých známych smoliara Jima, jeho milovanej (v poslednom čase skôr nemilovanej) Michelle, hláškujúceho a najnovšie aj pomstu si vychutnávajúceho Stiflera a ostatných, nemohlo tejto pomaly do odpadu smerujúcej sérií pomôcť viac. Dejová línia je síce postavená na jednom veľkom klišé, no s poriadnou kadenciou humoru, ktorý si dovolí zájsť ešte ďalej ako kedykoľvek predtým, no zároveň pozná hranicu únosnosti a samozrejme nostalgickými spomienkami na prvé tri filmy série, to divákovi až tak nevadí. (75%)

plakát

Memento (2000) 

Ako inak vynikajúci film Chrisa Nolana, pri ktorom treba vyzdvihnúť najmä originálny nápad a jeho ešte originálnejšie retrospektívne vyrozprávanie. Mementu však rozhodne neprospieva až príliš pomalé tempo, ktoré minimálne tých netrpezlivých odradí nielen od opätovného zhliadnutia, ale dokonca aj od dopozerania snímku až do samého konca. Slovenský dabing nie je žiadna sláva, najmä spojenie Dušan Szabó - Guy Pearce je úplne nevhodné. (80%)