RigorMortis

Cca prvá polhodina vyzerala ako typická komédia z americkej strednej školy. Aj nápad bol zaujímavý - stredoškoláčka sa po 20 rokoch preberie z kómy a je konfrontovaná s obrovskými zmenami všade okolo nej. Postupom času to ale skĺzlo na priemernú komédiu s niekoľkými klišé a niečím, pri čom som si nebol istý, či ide o výsmech chorobnej korektnosti (to by bola neskutočná sebareflexia tvorcov) alebo si Netflix sám  ukážkovo nasral do huby. Nenadchla ale ani neurazila. Klobúk dolu pred Rebel Wilson, takto schudnúť sa len tak nevidí.

Príbeh o priateľstve excentrickej dôchodkyne a pesimistického dvadsiatnika vyžívajúceho sa v inscenovaní vlastných samovrážd. Milý a predsa nie prehnane presladený. Soundtrack mi naozaj sadol a z prostredia priam dýchala Amerika 70. rokov.

Pri severských filmoch si nikdy nie som istý, či vlastne pozerám komédiu, drámu alebo horor. Taktiež som si už zvykol na to, že severský humor je skrátka iný, než ten náš (ale zase tie tak primitívny a prvoplánový ako vo filmoch z Júesej). Skôr, než akčný film je pre mňa Cesta za smířením skvelá čierna komédia s pár zvratmi.

Nečakal som nejaký nárast kvality, zvlášť, keď ide už o tretie pokračovanie za jediný rok. Ako reprezentatívna vzorka stačilo ktorékoľvek video z YouTube k tejto veci. Ani jedného z protagonistov nepoznám (nie som cieľovka). Hromada hlúpučkých afektovaných pipiniek, ktoré majú na sebe viac plastu, než v celom Tichom oceáne a make-up, ktorý by im mohla závidieť aj šlapka z Perlovky. K tomu pár šampónov, ktorým rozum kompenzujú svaly a/alebo výzor. Títo ľudia, ktorí nikdy nič nedokázali a nedokážu ešte dostávajú priestor v TV. Slovami priateľky "ak je na tebe zaujímavé len to, že máš TikTok, ofinu a si vodnár".

Moja prvá myšlienka po dopozeraní filmu bola "čo som to doprdele videl" a chvíľu mi trvalo, kým som film spracoval. Vnímal som ho ako oprávnenú kritiku podnikavej cirkvi profitujúcej z utrpenia iných; hľadanie zmyslu uprostred smrti a beznádeje a zbytočného dovolávania sa pomoci mlčiaceho boha vo vopred prehratom boji.

Nebolo to úplne zlé. Marcina mám zafixovaného z humoristických relácií alebo seriálov typu Susedia. Vidieť ho v "serióznejšej" úlohe moderátora talk show bolo teda celkom zaujímavé. Svoje tu ale určite robí a kvalitu určuje aj výber hostí - nájdeme tu úplne bezvýznamné "celebrity" ale aj ľudí, ktorí niečo dokázali a majú čo ponúknuť.

Mikkelsenov anger management a hľadanie zmyslu (nielen) života. Akurát mi tam nejak nesedel ten záver a ani žáner "komédia". Bolo tam však pár vtipných momentov.

Nie je to až taký odpad ako slovenská Zámena, kde sa často ide do vyhranených situácií. Aj tak je zaujímavé sledovať, čo sú účastníci schopní urobiť pre peniaze. Škoda celebritných epizód a "nenápadnej" reklamy. Viem, treba zvýšiť sledovanosť, ale tu to skôr bolo na škodu. Zoberú nejakú Jiřinu z Hornej Dolnej, strčia ju do rodiny ideálne bezdetnej celebrity a ona odrazu úplne "prekvapene" "jé, to je XY". Celebrita prípadne môže mať partnera rovnakého pohlavia (nič proti LGBTQ) alebo deti, ktoré nadovšetko miluje a s partnerom sú prototypom bio eko ezo slniečkovej cukrkandlovej rodinky, ktorá bez seba neurobí ani krok.

Od reality shows neočakávam žiadnu kvalitu, od tých od TV Prima už vôbec. Po tom, čo som dostal odporúčanie na tento skvost som si však povedal, že mu dám šancu. Neviem, v čom je formát "jedinečný". Narvať hromadu podivných indivíduí do jedného objektu a nechať ich, nech sa navzájom pozabíjajú (keby mohli) a ukážu absolútne dno svojej inteligencie tu už bolo miliónkrát. Z účinkujúcich poznám tak maximálne Bendiga, zvyšok ide mimo mňa. Zbytočné existencie, ktorí by však zrejme bez svojich followerov nedokázali nič. Banda arogantných pozornostichtivých narcisov. Sú pre spoločnosť absolútne neužitoční a chcel by som vidieť ako sa budú živiť, až budú mať napríklad 60. Ako a koho chcú títo ľudia "influencovať"? Keď si zoberieme do úvahy, že vekový priemer fanúšikov týchto sebestredných tupých hovád môže byť tak 10-13 rokov, mám obavy o ďalšiu generáciu.

Aj napriek istým zmenám oproti knihe (chýbajúce či neexistujúce postavy a scény) a príliš rýchlym skokom v deji ide o výborný psychologický film popisujúci pomalú a postupnú premenu zamestnanca krematória na ideológiou sfanatizovaného vraha. Hrušínskeho postavu som neznášal už od prvého momentu. Len by ma zaujímalo, ktorý vtipkár film zaradil do žánru "komédia" (hoci je pravda, že "dramatické" prestrihy pôsobili skôr vtipne, než desivo).