Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Komedie
  • Drama
  • Akční
  • Animovaný
  • Reality-TV

Recenze (962)

plakát

Jak básníci přicházejí o iluze (1984) 

Ešte o chlp lepšie, než predošlý diel. Pri sledovaní som si spomenul na svoje roky na VŠ - medicínu som síce neštudoval, no internáty aj po tých desaťročiach od uvedenia filmu vyzerajú stále rovnako smutne komunisticky. Svěrákova prednáška o usporiadaní vecí na pracovnom stole nemala chybu a Masařík mi pripomínal jedného nepríjemného kolegu z práce.

plakát

Jak svět přichází o básníky (1982) 

Tínedžerská komédia z minulého režimu. Aj napriek tomu však omnoho kvalitnejšia a príjemnejšia, než tie dnešné. Herecké výkony fajn, hudobný doprovod tiež, k tomu zvláštny pocit nostalgie z niečoho, čo som nikdy nemohol zažiť (vraj na to existuje názov). Postava prehnane snaživého Nádeníčka iritovala, zahral ju však dobre.

plakát

Soumrak mrtvých (2004) 

Zombíci, suchý britský humor a niekoľko mojich obľúbených hercov. Kombinácia trocha nezvyklá, pre mňa ale bola zárukou kvality. Film spočiatku vyzerá celkom nevinne - hlavný hrdina si žije svoj jednotvárny život akoby sa nič nestalo a zombíci sa len tak mimochodom začínajú objavovať v pozadí. Postupne to však vyústi v celkom solídny masaker. Akurát škoda toho utnutého záveru a Dylana Morana, ktorého k smrti nudná postava ma fakt iritovala (a to ho mám ako herca rád).

plakát

Jak básníci čekají na zázrak (2016) 

Oproti prvým dielom Básnikov (spojeným s akousi zvláštnou nostalgiou za niečím, čo som nikdy nezažil) na mňa toto pôsobilo síce príjemne, ale unavene. Hlavný hrdina už má dieťa, hľadá lásku a spolu s kamarátmi rieši krízu stredného veku (námet v českých komédiách x-krát omieľaný). Film na víkendový večer, ktorý nenadchne, ale ani neurazí.

plakát

Tore tančí (2013) 

K sledovaniu Toreho som sa kvôli tunajším recenziám odhodlával dosť dlho a musím povedať, že tak silný psychologický film som už dlho nevidel. Hoci je pravda, že po recenziách som očakával niečo omnoho brutálnejšie, po čom sa mi zdvihne žalúdok (to by ale na MFF asi premietať nemohli). K samotnému filmu: Tore tanzt je znepokojujúci a (pomaly ale isto) nervy drásajúci príbeh chlapca natoľko oddaného Ježišovi a svojej viere, že namiesto toho, aby bojoval potichu a poslušne znáša narastajúce psychické a fyzické týranie zo strany svojho "hostiteľa". Príbeh začína nevinne a idylicky, náznaky postupne pribúdajú a divák zisťuje, že navonok ukážková rodina je ukážkovo dysfunkčná. Slniečko, dúhu a úsmevy vystrieda manipulácia, psychické a fyzické týranie, alkoholizmus a sexuálne zneužívanie. Viackrát som bol na postavu Toreho a na jeho zjavnú natvrdlosť naštvaný. Potom som si ale uvedomil, že členovia siekt, ľudia zmanipulovaní náboženskou vierou a obete domáceho násilia sa takto správajú aj v skutočnosti.

plakát

Drak přichází (1973) 

Boards don't hit back. Bruce Lee vo svojom živle s hromadou"áááá!", a pôsobivou ukážkou jeho znalostí bojového umenia (a filozofie, ktorá sa odrazila v jeet kune do). Aj pre mňa bol primárne majster bojových umení, až potom herec. Námet profláklý - hromada bojovníkov sa snaží prebojovať k víťazstvu na nelegálnom turnaji organizovanom bohatým šialencom. Inak je desivé a pôsobivé zároveň, že Bolo Yeung bol už vtedy hora svalov.

plakát

Devadesátky (2022) (seriál) 

Kriminálka s konskou dávkou nostalgie, divným discosoundtrackom a (až na pár výnimiek) nesympatickými hercami. Arménci s ruským prízvukom a dobové prípady. Nebolo to zlé, no akosi som čakal niečo viac.

plakát

Sbohem ústa (2019) 

Celkom príjemný road movie mapujúci históriu, rozpad a (naznačený) nový začiatok hudobného dua a milostný trojuholník. Napriek stopáži ubehol film rýchlo. Akurát škoda, že práve tie vzťahy neboli viac prepracované. Film videný v rámci festivalu Eiga-sai 2022.

plakát

Tantra (2010) 

"Jsem zažila u porodu multiorgasmus." Spomínam si, ako som sa pred pár rokmi priplietol na ezofest. Vošiel som do hlavnej prednáškovej sály práve v momente, kedy  na pódiu manželský pár, z ktorého smrdelo ezo na sto honov oduševnene rozprával o tom, ako im tantra zmenila život (rozumej chlap mal sexuálnu výkonnosť ako králik Duracell a obaja našli spôsob ako si poriadne zajebať). K dokumentu som teda pristupoval ako k možnosti dozvedieť sa niečo o tom, ako vyzerajú kurzy "tantry" v praxi. K samotnému dokumentu - jeho sledovanie ma bolelo. Kým regulérna tantra je buddhistická / hinduistická prax s mnohými aspektmi, tu dostávame iba aspekt sexuálny vybičovaný do absurdna okorenený konskou dávkou ezoteriky pod taktovkou úchylného tlusťocha so skazeným chrupom. Už pri prvých záberoch s dotazovaním na erotickom veľtrhu som mal pocit, že mi postupne klesá IQ. Ani jeden z účastníkov dokumentu nepôsobil sympaticky a ak som sa nechytal za hlavu, len som neveriacky pozeral. Nie som puritán, to v žiadnom prípade. Ale pohľad na skupinku dospelých, ktorí po sebe škriekajú a vrieskajú akoby ich práve pustili z uzavretého oddelenia pôsobí až komicky absurdne a zábery zo seminárov plné chlpatých rozkrokov, chlpatých prdelí, spotených ľudí a plieskania po nahých zadkoch vyzerajú ako jedna veľká béčková swingers party. Jednu hviezdu za (nechutný) vhľad do "tantrických" seminárov.

plakát

Krvavý sport (1988) 

Žán Klód, béčkový akčný film, a nostalgický soundtrack. Jedna veľká prehliadka bojových umení a športov (alebo niečoho, čo ich aspoň pripomínalo), na ktorú sa pozeralo dobre a moje srdce bojového umelca zaplesalo. Po chvíľke googlenia a zistení, že slávna "legenda" Frank Dux je nechutný klamár, ktorý si mnohé svoje úspechy vymyslel alebo prikrášlil, nemôžem však dať filmu viac, než 3*. V USA je možné všetko.