RigorMortis

Potter nám trocha potemnel, hlavní hrdinovia vyrástli, CGI pôsobí na dnešné pomery miestami úsmevne a zjemňovanie "desivých" scén robí z celej veci fantasy rodinný film. K tomu Dracov tato, ktorý s blond parochňou vyzerá ako spevák nejakej lacnej gothic metalovej kapely. Akurát som si až pri pozeraní doma uvedomil, že film trvá skoro dve a trištvrte hodiny.

Po vyše 20 rokoch som si povedal, že si celú potterovskú ságu pozriem znova. Bolo zaujímavé vidieť Raddclifa ešte ako malého špunta a uvedomiť si, že scény, ktoré na 10-ročné dieťa pôsobili "desivo", teraz vyvolajú iba úsmev na tvári. O tej konskej dávke nostalgie, ktorú som dostal ani nehovorím. Samozrejme, knižná predloha bola niekde úplne inde a CGI miestami vyzeralo ako zlý vtip. Aj tak to stálo za to.

Cca prvá polhodina vyzerala ako typická komédia z americkej strednej školy. Aj nápad bol zaujímavý - stredoškoláčka sa po 20 rokoch preberie z kómy a je konfrontovaná s obrovskými zmenami všade okolo nej. Postupom času to ale skĺzlo na priemernú komédiu s niekoľkými klišé a niečím, pri čom som si nebol istý, či ide o výsmech chorobnej korektnosti (to by bola neskutočná sebareflexia tvorcov) alebo si Netflix sám  ukážkovo nasral do huby. Nenadchla ale ani neurazila. Klobúk dolu pred Rebel Wilson, takto schudnúť sa len tak nevidí.

Príbeh o priateľstve excentrickej dôchodkyne a pesimistického dvadsiatnika vyžívajúceho sa v inscenovaní vlastných samovrážd. Milý a predsa nie prehnane presladený. Soundtrack mi naozaj sadol a z prostredia priam dýchala Amerika 70. rokov.

Pri severských filmoch si nikdy nie som istý, či vlastne pozerám komédiu, drámu alebo horor. Taktiež som si už zvykol na to, že severský humor je skrátka iný, než ten náš (ale zase tie tak primitívny a prvoplánový ako vo filmoch z Júesej). Skôr, než akčný film je pre mňa Cesta za smířením skvelá čierna komédia s pár zvratmi.

Nečakal som nejaký nárast kvality, zvlášť, keď ide už o tretie pokračovanie za jediný rok. Ako reprezentatívna vzorka stačilo ktorékoľvek video z YouTube k tejto veci. Ani jedného z protagonistov nepoznám (nie som cieľovka). Hromada hlúpučkých afektovaných pipiniek, ktoré majú na sebe viac plastu, než v celom Tichom oceáne a make-up, ktorý by im mohla závidieť aj šlapka z Perlovky. K tomu pár šampónov, ktorým rozum kompenzujú svaly a/alebo výzor. Títo ľudia, ktorí nikdy nič nedokázali a nedokážu ešte dostávajú priestor v TV. Slovami priateľky "ak je na tebe zaujímavé len to, že máš TikTok, ofinu a si vodnár".

Moja prvá myšlienka po dopozeraní filmu bola "čo som to doprdele videl" a chvíľu mi trvalo, kým som film spracoval. Vnímal som ho ako oprávnenú kritiku podnikavej cirkvi profitujúcej z utrpenia iných; hľadanie zmyslu uprostred smrti a beznádeje a zbytočného dovolávania sa pomoci mlčiaceho boha vo vopred prehratom boji.

Nebolo to úplne zlé. Marcina mám zafixovaného z humoristických relácií alebo seriálov typu Susedia. Vidieť ho v "serióznejšej" úlohe moderátora talk show bolo teda celkom zaujímavé. Svoje tu ale určite robí a kvalitu určuje aj výber hostí - nájdeme tu úplne bezvýznamné "celebrity" ale aj ľudí, ktorí niečo dokázali a majú čo ponúknuť.

Mikkelsenov anger management a hľadanie zmyslu (nielen) života. Akurát mi tam nejak nesedel ten záver a ani žáner "komédia". Bolo tam však pár vtipných momentov.

Nie je to až taký odpad ako slovenská Zámena, kde sa často ide do vyhranených situácií. Aj tak je zaujímavé sledovať, čo sú účastníci schopní urobiť pre peniaze. Škoda celebritných epizód a "nenápadnej" reklamy. Viem, treba zvýšiť sledovanosť, ale tu to skôr bolo na škodu. Zoberú nejakú Jiřinu z Hornej Dolnej, strčia ju do rodiny ideálne bezdetnej celebrity a ona odrazu úplne "prekvapene" "jé, to je XY". Celebrita prípadne môže mať partnera rovnakého pohlavia (nič proti LGBTQ) alebo deti, ktoré nadovšetko miluje a s partnerom sú prototypom bio eko ezo slniečkovej cukrkandlovej rodinky, ktorá bez seba neurobí ani krok.