RigorMortis

Jasné, keď idete do kina na x-tý diel nekonečného slasheru (a ešte americkej výroby), nemôžete očakávať nič extra. Som zvyknutý na kórejské horory zamerané viac psychologicky, tu mnou však tiež párkrát trhlo. Príbeh bol ale tak prvoplánový, že som po skončení celého filmu nechápal. Kecy na konci v štýle "Michael je v podstate nesmrteľný, kým sa budeme báť, bude tu" a rasputinovský návrat a masaker po tom, čo ho zmlátilo pomaly celé mestečko už boli fakt cez čiaru. Navyše sa vraj chystá ďalší diel, už teraz vidím, aký to bude brak. Skúsenosť zaujímavá, ale zlaté juhokórejské horory. Pozitívum boli Ghosti ako hudobný doprovod záverečných titulkov.

Pre mňa osobne najslabšia časť z celej série. Repliky cringe, herci hrajúci VIP vyzerali akoby hrali prvýkrát v živote a celé to pôsobilo tak nejak podivne. Aspoň tá hra bola zaujímavá.

O level lepšie, než Alice in Borderland, hoci námet bol dosť podobný. Životom bití Kórejci topiaci sa v dlhoch ochotní ísť až na kraj svojich možností pre tučnú výhru v sérii detských hier pod taktovkou zazobaných magorov. Na seriál sa pozeralo celkom dobre. Výnimkou bol diel VIP s otrasnými replikami a "hercami", ktorí vyzerali akoby hrali prvýkrát v živote (a možno hrali).

Karloff, Lugosi, podivné rituály a panický strach z čiernych mačiek. Zaujímavý exkurz do 30. rokov, bolo zaujímavé vidieť, čoho sa vtedy ľudia báli. V dobe svojho vzniku horor, dnes skôr ľahko naivná úsmevná komédia. Aj tak to ale malo atmosféru.

Nebolo to zlé, nebolo to však ale ani úplne ono. Vzťahová línia mi prišla celkom pekne prepracovaná, či už v rámci vzťahu Kenjiho k Natsuki alebo vzťahov v jej rodine vedenej železnou rukou jej babičky. Línia o vplyve sociálnych sietí na život už trocha pokulhávala, pôsobila na mňa akosi prekombinovane.

Bláznivá a chaotická jazda plná sexu, drog a rock 'n' rollu a rovnako tvrdé pády na hubu a okamihy bezmoci pred niečím, s čím nemôžete pohnúť. Hudobný doprovod bol super. Celý film by ale mohol byť o level lepší, keby ho nerežíroval človek, ktorého zoznam režírovaných filmov tvorí Jackass na x spôsobov.

Pri prvých záberoch som čakal pseudofilozofický nezmysel, ktorý sa bude hrať na niečo, čím nie je. Bol som však milo prekvapený. Film nenútene hovoril o samote dvoch ľudí uprostred gigantického veľkomesta. Samote, ktorá ich spojila a o láske, ktorá mohla zostať tak akurát platonickou. Všetko bez prehnanej romantickosti. Atmosféru tomu dodával Bill Murray s tým svojim večne utrápeným výrazom.

Nenáročná feel good romantická komédia s pár klišé a piesňami od Beatles v hlavnej úlohe. Ideálne na lenivý večer.

Film s dobrou myšlienkou a dobrým rozjazdom, ktorý však stroskotáva na prílišnom "amerikanizme".  V priebehu filmu to na mňa čoraz častejšie pôsobilo ako mlátenie dávno mŕtveho koňa a snaha vydojiť z udalosti z 11. septembra čo najviac. Nemám rád americkú mentalitu, "americký sen" považujem za dávno mŕtvy a skôr, než svetovú veľmoc ich vnímam ako dobre maskovanú krajinu tretieho sveta s idiotmi v prevahe (áno, Idiocracy bol dokument). Toto bola ale snaha zobraziť danú udalosť z iného uhla,

Kombinácia The Social Network a Breaking Bad s niekoľkymi fourth wall vtipmi a rozumnou stopážou. Nemeckú seriálovú tvorbu nemám bohvieako napozeranú, toto príjemne prekvapilo.