SeanLSD

Horor desivý a chladný ako zamrznutá krv. Upíri a polárna noc, že na to nikto neprišiel skôr ! Keď ráno nevyjde slnko, kto ich zastaví ? Kruté a depresívne, miestami šokujúce, väčšinou stiesňujúce. V záplave brakov vydávaných posledné roky za horory, všetkých tých debilných vyvražďovačiek pre dementné decká, je to niečo ako svieži závan klasiky v novom šate, čo ako paradoxne to znie ! Pritom sa nedeje nič prevratného, zachovaná je tá najklasickejšia schéma hororu - mestečko odrezané od sveta zoči voči nepredstaviteľnej hrôze, postavy ubúdajúce rýchlosťou svetla ( alebo žeby tmy ? ), ľakačky, skrývačky aj chvíľka triumfu, zdesenie z nakazenia a sebaobetovanie, zvestovateľ temných správ aj hrdinstvo obyčajných ľudí atď, atď.. Logické nezrovnalosti vo filmoch veľmi riešiť nezvyknem, a v tomto žánri už tobôž nie, inak by som sa musel napr. opýtať, kde tvorcovia prišli na to, že polárna noc na severe Aljašky trvá 30 dní ( keď trvá v skutočnosti viac ako 2 mesiace . . :D ) ? Na SILENT HILL sa 30 DNÍ NOCI nechytá, ale je to jeho príbuzný, ktorému priaznivci hororu nebudú mať veľmi čo vyčítať. Nie je to horor revolučný, ale musím povedať, že som na plátne už dávno nevidel tak desivú beznádej. A málokedy bol východ slnka smutnejší . . http://www.nekultura.cz/film-recenze/30-dni-dlouha-noc.html

http://www.nekultura.cz/film-recenze/kauza-cia-the-good-shepherd.html

Myslím, že v takejto situácií sa môže Rambo vrátiť na plátna úplne bez obáv. Tak čistú politickú agitku v prevleku hraného filmu som dávno nevidel. Už len v tom absurdnú, že ako legendárny prenasledovaný Rambo, z Američanov v tých jatkách nikto nepošiel... Ale priviedlo ma to k iným otázkam: Ako môže náboženstvo či hoci aj iba výchova - čokoľvek..- doviesť človeka k tomu, aby rozpútal také nezmyselné peklo ? Žeby sme bez toho ani nevedeli žiť, musíme mať niečo, kvôli čomu iných k smrti nenávidieť, aby nám nezostala iba zúfalá prázdnota ? Zbytočné konštatovanie zabalené v nijak výnimočnej filmovej forme. Závažné témy vykreslené plocho a neprofesionálne. Povesti o Bergovej "genialite" mi zostávajú záhadou - vie dať dokopy film, to áno, ale nedokáže vytvoriť atmosféru a ak aj áno, neudrží ju nadlho. Záverečná akcia síce bola strhujúca, ale k ostatnému filmu, tváriacemu sa prísne realisticky až dokumentárne ( čo sa niekedy zdarilo, ale väčšinou skôr nie ) pasuje ako päsť na oko. Príliš veľa okatých "náhod" vedie k tomu, že sa prepracujeme iba k akčnej historke o zázračne nezraniteľných amerických agentoch v exotickej lokácií, ktorá zadupe do zeme všetky ostatné, iba zvoľne nadhodené témy a motívy okolo zákulisia vnútornej i zahraničnej politiky ( skvelý výstup riaditeľa FBI! ) a kultúrnych rozdielov vytvárajúcich napätie v súčasnom svete. Ako celok je KRÁĽOVSTVO poriadne odfláknuté, čo ma vzhľadom k producentovi skutočne prekvapuje. K čomu potom vôbec taký film, pôsobiaci ako bezzubý dravec alebo zbytočne provokujúci baránok v snahe o "pochopenie" inej kultúry, vykreslenej s do očí bijúcou blahosklonnosťou ? A vo verdikte mi ani detské oči nezabránia.. - hoci chvíľu som váhal. Jediné, čo KRÁĽOVSTVO dvíha z podpriemeru, sú totiž práve iba prvá a záverečná scéna. Úvodná, krásne graficky zachycujúca zbežné dejiny Saudskej Arábie, rovnako ako posledná scéna s jasným posolstvom: Nič neskončilo, zabíjať sa bude ďalej, ľudia budú ďalej umierať. Dejiny násilia pokračujú. Prípad je vyriešený, ale neznamená to nič . . . . NIČ - Iba ďalší príbeh.

Áno, bola to jazda. Divoká a úžasná. Áno, bolo to bombastické, famózne a gargantuovsky monštrózne. Jednoznačný hit popcornovej sezóny. Áno, vypliešťal som oči, zatajoval dych a občas takmer vrešťal od vytŕženia. Ešte stále to dokážem ! Videl som opäť niečo nepredstaviteľné. Lenže - Pochyboval o tom snáď niekto ? Opovážil sa niekto odpisovať Baya alebo dokonca neveriť úspechu, ak ho pod krídla zobral Spielberg ? Ja rozhodne nie a výsledok bol stopercentne úchvatný. Takmer.. Ale.. Prečo o tom vôbec písať ? Mali sme tu skoro všetko, čo sa dnu dalo napchať - môže sa snáď niekto sťažovať ? Herci boli skutočne skvelí, dievčatá vyzerali parádne, autori sa nebrali príliš vážne ( ak by to vôbec šlo v príbehu, kde sa autá menia v mimozemskú rasu robotov a naopak ! ) a neskĺzali do trápnosti, práve naopak - predviedli množstvo skutočne vtipných momentov. Akcia striedala vtip a okamžite primrazila k sedačke, premeny boli dychberúce a bojová choreografia vybrúsená. Strih neprekonateľný a hudba vynikajúca. A to šlo pritom len o hračky !! Dvaja najväčší megalomani Hollywoodu ( a nech sa Cameron s Emmerichom neurazia ), navyše nehorázne talentovaní, spojili svoje sily a výsledok neprekvapivo nesklamal. Tak čo mi stále vadí ? Veď práve...- že som to všetko čakal. Nevadia mi zjavné nelogickosti, ako že hŕstka vojakov v polozborených ruinách odolá stroju, ktorý hravo zničil celú základňu. Hlúpučko naivná filmová Amerika tu bola predsa aj so všetkými klišé podávaná celkom inteligentne ! Skôr mi prekážalo, že hoci sa tam borilo celé L. A., ľudia nezomierali. Nie, že sa gigantický kolos zloží do malého autíčka, ale že od neho počúvam vety, ktoré by som možno ťažko zniesol aj od máločoho serióznejšieho. Že slečna krásavica akoby na vysvetlenie toho, prečo si celé roky nevšimla spolužiaka, hovorí o svojej slabosti pre "sexy svalnatých krásavcov". Že počas vtipnej scény s predajcom áut, ktorá je skutočne vtipná, znie v pozadí temné hučanie.. atď, atď.. spústa takých maličkostí. Celá tá žuvačkovitosť v tom, že všetko bolo rýchlo zatreté niečím iným. V neposlednom rade štruktúra scenára, ktorá až príliš pripomínala DEŇ NEZÁVISLOSTI. Ak to takto pôjde ďalej, najbližšie to už Bayovi možno neprepáčim. Som si totiž istý, že nevidieť to v kine, tak ma Transformeri toľko nedostanú. Zato jeho staršie filmy by to dokázali aj na kalkulačké.. Spielberg ho síce ustrážil od tej strašnej zbesilosti, ale zároveň mu predhodil takú zmeť žánrov, že nebyť veľkého citu ich oboch, stala by sa nepožívateľnou. Videl som to všetko už toľkokrát - a nikdy mi to veľmi nevadilo. Vlastne ani teraz ! Bolo to super, ale potreboval som predsa niečo napísať..___ Po príchode ďalších, príšerných dielov zrejme hodnotenie zdvihnem na plný počet za dokonalú blockbusterovú vyváženosť a nádherne stvárnenú chlapčenskú pubertálnosť amerického typu.

Sú chvíle, v ktorých zabudnete dýchať . . . Sú chvíle, v ktorých vám po tele behajú zimomriavky - a pritom nemáte strach . . Chvíle, v ktorých chcete, aby sa čas zastavil, a hoci sa tak ( možno ) nestane, zostanete v nich zachytení celý život ako v spomienke. Sú hodnoty, pre ktoré sa oplatí žiť . . - Sloboda, Pravda, Krása a Láska - príliš relatívne slová, príliš mnohoraké významy, príliš neuchopiteľné skutočnosti, avšak vo svojej podstate veci, ktorým skvelí jedinci môžu veriť, ktoré môžu uctievať a nasledovať. A nech si skeptik vraví čo chce, ani tá najprovokatívnejšia a najšialenejšia postmoderná zmes ako hold bohémstvu, vyslovená drzosť proti pravidlám a nebezpečný balans na hranici únosnosti, gýč vyrobený s nevšedným vkusom, talentom a mierou, nemôžu zakryť to hlavné, o čo tu ide. Pretože existujú filmy, ktoré vás ( aspoň na chvíľu ) naozaj presvedčia, že tým najlepším a najkrajším, čo v živote môžete dostať či dať, je skutočne láska.

Viem, že by som sa nemal dívať na filmy o smrteľne chorých deťoch. Nie preto, že sa mi hneď nahrnú do očí slzy a nie som schopný uvažovať objektívne, na to kašľať, ale - práve pre tie pocity . . Čert ber ilúziu objektivity aj to ostatné, spravodlivosť vo svete aj tak neexistuje a detské sny plniť treba, lebo nič iné v živote aj tak za nič nestojí. Či už ich dosiahneme ako deti alebo ako dospelí, ktorí však na ne bohvie kvôli čomu takmer bez výnnimky zabúdajú alebo ich ignorujú. Aspoň jeden by si každý splniť mal, aby to celé malo aspoň nejaký zmysel. Aspoň taká snaha ho možno má. - rovnako ako točenie filmov, ktoré nám to majú pripomínať - . . pretože potom sa môžu diať aj zázraky . . !

Čakal som úplnú katastrofu, ale napokon bol CUJO iba nič moc ale so skutočne pekným úvodom. Kniha je Kingova najslabšia, výnimočná len jeho typickým objavením desu nielen v bežnej každodennosti, ale dokonca v tom najmilšom, čo naokolo seba máme. Prevádzať ten príbeh na plátno sa mi zdalo zbytočné, iba ťažiace z popularity spisovateľa..Výsledok navyše triafa dosť mimo misu, najmä ak malo ísť o horor o zbesnelom bernardínovi a nie psychologicky vykreslený portrét obyčajného amerického malomesta, o ktorý sa síce na začiatku aj ako-tak pokúšali, ale potom to jednoducho všetko radšej zahodili.

Dokonalý príklad toho, ako sa ešte aj dnes dá natočiť kryštalicky čistý dobrodružný film na tému Stratení ľudia v Divočine versus Drsná Príroda, so slávnymi hercami a kopou peňazí, ktorý je pritom skvelý a ktorému nikdy nedokážem odolať. Jack London by mal radosť. A navyše doslova klasický, lebo čo je klasickejším dobrodružstvom, najútlejšieho dieťaťa vo vysokej burine vzadu záhrady až po skutočný boj o prežitie v skutočne nehostinných podmienkách ? Jediným zrovnateľným dielom 90. rokov sú LOVCI LEVOV, podobnosť je až fascinujúca – komplikovaný a zaujímavý vzťah dvoch postáv, ktoré majú viac rozdielneho ako toho spoločného, čo ich zviedlo dohromady, magická, ale nebezpečná príroda, snímaná čarokrásnymi zábermi, existenciálne situácie na hranici života a smrti kráľov tvorstva a ľudožravá beštia, ktorá rozhodne budí úctu...

Žeby najlepší Scottov film od POSLEDNÉHO SKAUTA ? Žeby za tým boli tí životom unavení alkoholici ? Alebo žeby sa po dlhej dobe ustrážil od tých svojich epileptických videoklipových orgií a iba tak rozprával príbeh, čo ako málo originálny ? Hoci to napokon nebola taká sekačka, ako som čakal z prvej rodinnej polovice, práve tá ma presvedčila o kvalitách, práve v úplne obyčajných scénach som cítil napätie omnoho viac, ako vo chvíľach, keď už Creasymu záležalo iba na jedinom.

Ako urobiť z Bčkového filmu Ačkový ? Kedysi boli diela o prerastených beštiách a ľudožrútskych tvoroch všetkého druhu veľkým a drahým ťahákom Hollywoodu, na ktorom sa vyzúrili mnohí schopní ľudia s nápadmi. V 90. a nultých rokoch však už poznáme rafinovanejšie spôsoby zábavy a nadrozmerné hladné všeličo sa stalo doménou televíznej a video produkcie, pričom výsledky tomu zodpovedajú. Vždy ma zaujímalo, prečo musia byť tie filmy tak neuveriteľne blbé, keď by pritom mohli byť tak strašne zábavné – a popritom ešte aj zamyslením nad zázrakmi a schopnosťami prírody. ANAKONDA je práve takým filmom, po akom som vždy volal, sledujúc všetky tie stupídne a pritom ani nie smiešne kraviny - nevyzerá lacno, nie je hlúpa, funguje, šliape a baví - a dokonca sa dá aj zapamätať vďaka výbornej dusivej atmosfére, vlhkej, horúcej, hnijúcej džungli, a niekoľkým lahodným detailom. Vo svojom žánri o veľkých žravých obludách je tým, čím TWISTER medzi katastrofickými filmami, ktoré sa v tom istom období stali rovnako degradovaným žánrom.