ambron

Len skvelý režisér vie príbeh filmu, ktorý je známy a o ktorom vie divák ako skončí, podať, aby nenudil a ponúkol napätie až do konca. Argo v réžii Afflecka toto bezpochyby ponúka, čo z neho robí jeden z najlepších snímkov roka 2012. Affleck predvádza veľkolepú prácu, filmu nechýba humor, herecké výkony sú presvedčivé. Aj keď je koniec prehnane zdramatizovaný, celkovo pôsobilo Argo vierohodne.

Najzaujímavejšie boli na filme len krásne moskovské pamiatky, celkovo je to slabý film.

Opäť skvelý film od Wildera. Pre mňa je osobitný v tom, že aj keď popisuje udalosti z 50-tych rokov, pravdivejšie a podstatnejšie vyznejú v našej dobe. Film je učebnicou toho, ako média dokážu manipulovať masy a urobiť z nešťastia jedinca zábavnú šou. Aké súčasné. Obdivuhodný výkon tu podal Kirk Douglas v roli cynického novinára, ktorý si celú udalosť zmanažoval tak, aby mu sedela do príbehu a on získal späť svoje postavenie uznávaného novinára.

Štúdia správania sa jedinca v obmedzenom priestore a bez akéhokoľvek kontaktu s okolitým svetom. Z môjho pohľadu ide o zásadný film, pretože ak si miesto detí dosadíme do rovnice napríklad občanov štátu, dostaneme rovnaký výsledok. Ako veľmi sme klamaní našimi vládami a držaní v strachu, aby sme nebodaj neprišli na niečo, čo je lepšie?

Spočiatku som bol zarazený, že sa vo filme takmer nehovorí, s pribúdajúcimi zábermi som vycítil, že by to bolo márne. Proste nádhera bez slov.

Film o našej pamäti a zabúdaní. Dve tragédia, dvaja jedinci spojení v jeden príbeh zabudnutia. Dej je síce jednoduchý, ale dosť zložito vyrozprávaný, používajúc mnohé symboly a metafory. Trebárs Hirošima sa stáva metaforou pre silu vzťahu, tragédiu ubiehajúceho času, pominuteľnosti pamäte. Technicky veľmi pozoruhodne zvládnutý film s vynikajúcimi hercami. Na prvý krát som príbeh nepojal celý, takže si žiada ďalšiu projekciu, ktorej sa už teraz neviem dočkať. Silný film.

Išiel som do filmu bez zvláštneho očakávania, a o to viac som bol po skončení sledovania nadšený. Už úvodná scéna naznačuje kvalitný filmový zážitok, postupné rozvíjania a gradácia deja to len potvrdzuje. Smrtihlav je neuveriteľne temný atmosferický až klaustrofóbny film v noirovom štýle, čo ako fanúšik tohto žánru najviac na ňom oceňujem. A nakoľko mám tiež rád príbehy zaoberajúce sa morálno - spoločenskými otázkami ( v tomto prípade ľudskou individualitou a vplyv spomienok na ľudskú osobnosť), je to film, ktorý si pozriem viackrát.

Tak toto bolo až hrôzostrašné zobrazenie človeka ovládaného alkoholom. V niektorých momentoch (nočná scéna v liečebni) mi prišlo špatne. Nejeden krát sa mi hrdinovo skľučujúce trápenie dostávalo pod kožu. Vďaka tomuto realistickému a ponurnému pohľadu na tento sociálny neduh i hereckému výkonu Raya Milland musím hodnotiť Stratený víkend ako jeden z najlepších Wilderových filmov.

Dve stvorenia uväznené v jednom svete, ktorých občasným vyslobodením je útek do vysneného sveta Štvrtej dimenzie. Oceňujem, že režisérovi išlo v prvom rade o zobrazenie psychického stavu dievčat, ich vzájomného vzťahu a vykreslenie fantazijného sveta, do ktorého sa vydávali, pričom zločinom len nechal vyvrcholiť celý príbeh. Melanie Lynskey spolu s Kate Winslet predviedli ohromujúci výkon, ich hrdinky by si za boj za svoje šťastie nebyť tragického konca aj zaslúžili sympatie a obdiv.

Niekde som čítal, že Rian Johnson v tomto filme oživil noir štýl. Musím iba súhlasiť. Každý záber, každý detail dýchal typickým noirovským žánrom, len bol prevedený do modernosti. Prínosom bolo, že režisér neskĺzol do úplného kopírovania klasického noir žánru a príbeh zasadil do stredoškolského prostredia. Tu už nie je hrdina skúsený, starý "borec", ale mladý stredoškolák. Z môjho pohľadu to príbehu vôbec neuškodilo, pretože si zachováva svoju vážnosť v noirovskej atmosfére zobrazenou bravúrnou technikou. Vytkol by som iba občasnú prekombinovanosť dialógov, niekedy som sa v nich strácal.