Avathar

Kedysi mi to prišlo zábavné. Dnes už je to len trápne.

Výživná porcia južanskej gotiky, za ktorú by sa nehanbil ani Cormac McCarthy či Nick Cave. Temné, drsné a herecky brilantné.

Tuhá káva. Čo to vlastne bolo? Surreálna, snová, filozoficko-existencialistická hororová poetická esej, ktorá prostredníctvom podivného vzťahu zobrazuje márnosť ľudského snaženia, života a neodvrátiteľnosť plynutia času a príchodu smrti? Alebo je to o tom, že si myslíme, že žijeme vlastný život, hoci je to len akási vykonštruovaná umelá fantázia, prebratá z rôznych iných myšlienok, kníh a filmov? O tom, že si nahovárame, že každý z nás je originálny a jedinečný, ale v skutočnosti sme zameniteľní, neúprimní a nič vlastne neznamenáme? O tom, že šťastie dokážeme (možno) nájsť len vo svojej fantázii, ale tým nič na svojom osude nezmeníme? Že sa napokon musíme zmieriť s nevyhnuteľným? Že vlastne ani tú fantáziu nemáme pod kontrolou a rozpadá sa nám pod rukami? Že ľudský život je vlastne fraškou a tragédiou? Ešte si to nechám prejsť hlavou. O I'm Thinking of Ending Things by sa dalo veľmi, veľmi dlho diskutovať A to mám rád. Dostalo ma to. Pohltilo. Parádne mrazivá atmosféra a sebavedomá réžia autora s jasnou víziou. Jessie Buckley je fantastická (a ostatní tiež nezaostávali).

Dva a pol hodinová Nolanova onania nad vlastnou sofistikovanosťou a domnelou genialitou. Bude to stačiť? Niekomu iste. Postavy nula (a herci nemajú čo hrať). Sú to len figúrky na režisérovej šachovnici a nemajú v sebe ani iskru života, ich motivácie sú nevierohodné a plytké. Atmosféra nula. Dialógy nula (z 99 % čisto vysvetľovacie). Emócie nula. Nie som tiež taký frajer, aby som si nepriznal, že som nepochopil pravidlá fikčného sveta. To by ale bol najmenší problém. Omnoho väčší je ten, že Nolan mi ani nedal ŽIADNE podnety na to, aby som sa o to pochopenie snažil, resp. aby ma to zaujímalo. Veď ako sa skoro ukáže, môže sa tu stať prakticky čokoľvek. A postavy priamo povedia, že "to aj tak nedáva zmysel". Tak prečo ma to má trápiť? Všetky postavy mi boli ukradnuté a žiadna osudovosť sa nekonala. Nolan je síce famózny režisér, ale vskutku mizerný scenárista (absencia brata Jonathana je sakra cítiť). Technicky je to samozrejme bez najmenšej chybičky, ale pod tým hlasným rachotom je totálne prázdno. "Don't try to understand it. Feel it." Lenže cítiť tu nie je čo. Nolan sa vykráda a miestami už balansuje na hrane sebaparódie. Ale aby sme si rozumeli: hardcore fanúšikovia režiséra budú pravdepodobne veľmi spokojní. Stále je to špičkovo natočené a po tejto stránke tomu nemožno nič vytknúť. Pre mňa sa ale Nolan už asi definitívne vybral do sfér, ktoré ma proste nezaujímajú a rozpráva o nich štýlom, ktorý ma neoslovuje. A to absolútne ničím. Pripúšťam, že chyba je možno vo mne. To ale na mojom hodnotení nič nemení. Obrovské sklamanie. Dve hviezdičky sú možno pre takýto film, ktorý má mnoho nespochybniteľných kladov, príliš prísne hodnotenie, ale v kontexte toho, že Dunkirku či Interstellaru som dal 3* a zaujali ma podstatne viac, tak nemôžem inak. A mrzí ma to.

Čím viac nad tým filmom uvažujem, tým pevnejšie som presvedčený, že tomuto scenáru by viac slušal kabát found footage. Takto ma trochu škrelo, že tvorcovia vlastne neponúkli ani len náznak toho, čo sa v Tribeči vlastne deje (nepotreboval som, aby mi to bolo povedané na plnú hubu, ale niečo sa naznačiť mohlo). Táto výtka by ale práve v tom found footage nebola taká markantná. Inak atmosféricky je to fajn, niekoľko scén je vyslovene parádnych (neznámy chlapec v lese), ale... je to príšerne dlhé (filmy s podobným scenárom fakt nemôžu mať takmer dve hodiny). Eskapády zo psychiatrickej liečebne mali byť radikálne skrátené, línia so spisovateľom je solídne zbytočná a nikam poriadne nesmeruje. Dialógy nie sú úplne prirodzené, ale herci sa s tým IMHO celkom popasovali (najlepšie to zvládol Maštalír). Celkovo teda žiadna tragédia, ale ak by sa to trochu učesalo a pridal sa nejaký intenzívnejší koniec, mohlo to byť výrazne lepšie.

Zábavná jednohubka. Žiadnu sofistikovanú satiru by som v tom ale rozhodne nevidel, na to je ten film predsa len až príliš opatrný a bezpečný. Ale bavil som sa.

Mrazivá (a pre mňa v závere aj prekvapivo emocionálne silná) pecka, ktorá potvrdzuje kvality režisérskeho dua Fiala/Franz. Riley Keough (opäť) bez chyby. Nearer, My God, to Thee.

Tak nám tá fanfikcia skončila. Konečne. Ale ako komédia dobré. Občas.

"ALT-RIGHT TROLL!" - "LIBERAL SNOWFLAKE!" Skvelá zábava od začiatku do konca. Perfektný scenár a herci, ktorí hrajú s takou neskutočnou chuťou, že tomu človek proste musí podľahnúť. Parádna kamera a technická stránka. Sympatické podvracanie pravidiel detektívky a zároveň zachovávanie jej klasického ducha. Pecka, osobne som sa skvele bavil a v podstate nemám čo vytknúť. Dokonalý crowd-pleaser, ktorý je inteligentný, svižný a dokonale premyslený. S prehľadom najlepší Johnson. Pevne verím, že bude pokračovať vo vlastných originálnych projektoch a vykašle sa na tie infantilné Star Wars.

Vlastne je to v jadre celkom banálne a myšlienkovo neoriginálne, ale atmosféra je fajn, pomalé tiempo tiež a celé sa to sledovalo celkom dobre. Ale ten voice-over je fakt na päsť. 7/10