Avathar

Až teraz, po poriadnom napozeraní ostatných HALLOWEENOV vidím, ako odporne sa tvorcovia pokúsili oživiť Michaela Myersa a je mi z toho fakt mizerne. Doslova sa vysmiali zo všetkých fanúšikov a za to by si zaslúžili súkromnú konzultáciu s Michaelom a jeho kuchynským nožom. Ako vravím: toto sa proste nerobí a čudujem sa Jamie Lee, že to vôbec prijala. Paradoxne, úvodná scéna má asi najlepšiu atmosféru. Zvyšok je hnus, tínedžeri sú snáď ešte odpornejší, než vo všetkých predchádzajúcich dieloch dokopy a Busta Rhymes a Tyra Banks sú vyslovene na facepalm. Fandil som Michaelovi (ešte má čo-to zo svojej charizmy), tiež by ma nakrklo, že sa mi banda dementov prehrabuje v dome. Dementné hlášky, dementný dej a dementný záver. Fakt neviem, čo týmto tvorcovia chceli dosiahnuť. Toto malo byť regulérne pokračovanie?! Nový štart? Fanúšikov akurát tak kardinálne nasrali a nových divákov asi tiež len sotva uspokojili.

„MODLIL SOM SA, ABY ZHOREL V PEKLE, ALE V HĹBKE DUŠE SOM VEDEL, ŽE HO PEKLO NEPRIJME.“ Že je Michael survival expert všetci vieme a potvrdzuje to aj v úvode piateho filmu. Rozstrieľaný na rešeto a pre istotu vyhodený do povetria... všetko márne, lebo nejaký starý pobláznený dedko ho predsa rád vylieči. Kristepane. Viete, ako to na mňa celé pôsobilo? Že Michael už konečne chcel zgegnuť, lebo videl do akých sračiek sa jeho séria rúti a tak svoju záchranu od aktívneho dôchodcu prijal zo značnou nechuťou. A zas sa znudeným krokom vydal vraždiť, pretože inému remeslu sa holt nestihol vyučiť. Táto odporná fraška nemala nikdy vzniknúť. Všetko je tak neskutočne trápne, až to bolí. Postavy sú absolútne neznesiteľné, primitívne a afektovane zahraté. Z Loomisa je úchylný psychopat, polícia je ešte neschopnejšia ako predtým, tínedžeri ešte tupší, Jamie sa prevrieska celým filmom a Michael je len jalový panák so začínajúcou stareckou demenciou, ktorý nevzbudzuje ani len ten najmenší rešpekt, nieto ešte strach. A keď už nemôže byť horšie, na scénu prídu keltské runy, telepatia, komická dvojka policajtov a plačúci Myers. Ach bože, za čo?! Pravda, ani predchádzajúce sequely nestáli za veľa, ale oproti tomuto sú to veľdiela.

„ČO ZA ČLOVEKA DOKÁŽE UROBIŤ NIEČO TAKÉ?!“ - „NIE JE TO ČLOVEK, ŠERIF.“ Čím ďalej tým horšie, hoci musím uznať že tempo je oproti dvojke predsa len lepšie. S prižmúrením očí sa dá akceptovať aj to, že Myers ani Loomis nezhoreli svojho času na škvarok. Obsadenie je však pomerne veľký fail. Nové postavy sú bez výnimky nesympatickí kreténi a hlavný objekt Myersovho záujmu – malá Jamie je dosť pochybným scenáristickým krokom. Tvorcovia si zrejme mysleli, že keď bude magor v maske naháňať malé, cute dievčatko, diváci sa poserú od strachu. To samozrejme nemôže fungovať, keďže detičky sa v amerických filmoch skrátka nezabíjajú. Tým u mňa úplne opadlo napätie o postavy, pretože ma buď nezaujímali (tínedžeri, polícia, ožratí štamgasti), alebo bolo jasné, že prežijú (Jamie, v podstate aj Loomis). Keď som už spomenul Jamie – jej predstaviteľka ma fakt parádne iritovala (ďalší bod prečo som sa o ňu nebál), ale v rámci možností to zahrala jakž-takž prijateľne. Čo ma ale sralo priam neuveriteľne bola Michaelova schopnosť teleportovať sa všade, kde sa len niečo šustne. Miestami to bolo už fakt na facepalm. Vôbec Michael tu pôsobí tak nejak unavene a proste len frustrovane vraždí všetkých okolo. Všetkým tým jatkám ale akosi chýba iskra. Akoby sa do toho Mikeovi vlastne ani moc nechcelo. Záverečný cliffhanger inak celkom úsmevný.

Plnokrvný slasher a spolu s prvými dvoma dielmi vynikajúca trilógia (zvyšok tých béčkárských dielov si ale pravdepodobne napozerám tiež, hoci H20 s ich dejom vôbec nepracuje). Z Miša ide regulérny ľadový strach, rovnako ako kedysi v Carpiho originále (čo mi trochu chýbalo v dvojke). Scéna kedy sa Laurie a Michael znova stretnú „tvárou v tvár“ je dokonalá. A záver, kedy si to Laurie ide s bratom raz a navždy vyjasniť pomocou požiarnej sekery... slasť (až teraz bolestne cítim, ako tento dokonalý finiš neskôr kardinálne – ale FAKT kardinálne – zničil Rosenthal).

V podstate zbytočná rozšírená verzia k jednotke. Potenciál bol, nadviazalo sa priam elegantne, ale celkovo je ten kvalitatívny prepad dosť cítiť. Vraždy miestami až nechcene vtipné, rovnako ako niektoré Loomisove hlášky. Nemocničné prostredie pôsobivé, ale nedostatočne využité, postavy (okrem starých známych) dosť na facku. Ale ako celok to je pozerateľné, napätie väčšinou funguje, takže som sa príliš nenudil. Som zvedavý na H20.

Podľa traileru som bol viac než skeptický: vyzeralo to ako – prinajlepšom – priemerný FF horor, ktorý sa zvrhne to blbej hide-and-seek vyvražďovačky, kedy budú trafení dôchodcovia naháňať deti so sekerou po záhrade. Ale bol som zvedavý, čo Shyamalan po mizerných výkonoch, aké predviedol v DÁME VO VODE a STALO SA (POSLEDNÉHO VLÁDCU VETRA a PO ZÁNIKU ZEME som radšej oblúkom obišiel...) vytvorí. Vytvoril niečo veľmi, veľmi zvláštne a bizarné, napínavé a svojim spôsobom vtipné. Podobne ako nedávny CREEP, aj THE VISIT sa nesie v dosť hutnej atmosfére, kedy režisér drží diváka v šachu, vedie ho na falošné stopy, obratne buduje napätie a atmosféru a vy len čakáte, čo sa v nasledujúcej sekunde stane, kam sa príbeh stočí. Mnohé situácie sú zámerne komponované tak, že nebudete vedieť akú emóciu máte cítiť skôr – strach alebo smiech? A to dokonca často v rámci jednej scény! Mám sa báť, alebo sa smiať? Komédia sa prelieva s hororom, horor s komédiou tak ladne, že je to až neuveriteľné (opäť veľmi podobné pocitom, aké som mal pri sledovaní CREEP). A ja som jednoducho musel vedieť, ako to bude pokračovať ďalej, čo sa stane, skrátka Shyamalan ma dostal presne tam kde chcel. A ešte musím pochváliť vynikajúcich hercov, jednak starých rodičov a obe hlavné postavy sú možno najlepšie zahraté detské postavy za hooodne dlhú dobu. Solídny nábeh na päť hviezd.

„VESMÍR NIE JE VÁŠ KAMOŠ.“ Zachráňte astronauta Watneyho. Pohodový, pozitívny, feel-good film, žiadna veľká dráma (hoci o napätie, samozrejme nie je núdza). Čo rozhodne nemyslím ako výtku. Tónom sa jedná o akýsi protipól INTERSTELLARU, ktorý bol (chcel byť) taký veľký a ambiciózny, až sa v tom napokon trochu utopil. MARŤAN si rozhodne nekladie podobné ciele. Viem si síce predstaviť, že iný režisér by z námetu dokázal vykresať trojhodinový metafyzický psycho art, ale Scott a spol. sa vybrali cestou prístupnejšou „bežnému“ divákovi. Je to proste prototyp ideálneho popcornového filmu – inteligentný, technicky brilantný, so zaujímavým dejom, vynikajúcimi hercami a bez zbytočného patosu. A hoci je Watney skutočne najlepší biológ na Marse, nerobí sa z toho žiadna veda. Sám Damon to hrá štýlom: „No tak som skysol na Marse, so what, bitch?!“ A na pozadí príšerných popsongov (vo filme miestami vtipne využitých) svojej veliteľky sadí zemiaky za pomoci ľudských hovien. Sympaťák, ktorému proste budete fandiť až do konca. Rovnako ako jeho posádke, tak aj ľuďom „tam na Zemi.“ Ale tak iste, mohlo to byť viac psychologickejšie, možno viac tiesnivejšie, ale fuck it. Scott to režisérsky zvládol s prehľadom, výsledkom je svižná jazda a ja som si ju sakra užil.

Allena nejako podrobne napozeraného rozhodne nemám. Tie filmy, čo som od neho videl sa mi páčili, ale nikdy nie natoľko, aby som aktívne zháňal ďalšie. DO RÍMA S LÁSKOU ma tak pravdepodobne otrávilo menej, než zarytých "allenofilov." Dalo sa to zniesť, hoci je pravda, že scenáristicky to nie je žiadna sláva. Poviedka o úradníčkovi, ktorý sa odrazu stane slávnym má asi najviac nápaditosti (hoci, Benigni ma skôr otravoval, ako bavil). Príbeh o romantických patáliách mladého architekta nie je až tak nápaditý, ale sympatickí herci (Eisenberg, Baldwin, Page) to ťahajú nahor a celkovo pôsobí táto poviedka tak nejak najpríjemnejšie, uvoľnene a pohodovo. Poviedka o opernom géniovi v sprche je tiež celkom okej, aj keď tomu ústrednému nápadu ku koncu dochádza vtipnosť. Mno, a story o zámene manželky ma bavila asi najmenej. Jediné plus snáď za Penélope Cruz.____Suma sumárum, niežeby som sa nejako extra bavil, výhrady mám aj k stopáži, ale ako jednohubka to neurazí.

"Pán Buñuel, mal by som pre vás zaujímavý námet na film..."

Vynikajúci psychologický thriller, ktorý stojí na dobre napísaných a zahratých postavách a veľmi dômyselnej práci s odhaľovaním minulosti hlavných hrdinov. Edgertonova réžia je absolútne sústredená a spolu s perfektným (a premysleným!) scenárom dáva dokopy inteligentný, napínavý thriller, o ktorom sa dá veľa diskutovať. A to je v dnešnej dobe takmer zázrak. Kto je tu vlastne dobrý a zlý? Kto je vlastne ten creepy psychopat? Nič nie je takto jednoznačné. Charaktery sú perfektne vyprofilované, postavy podliehajú premenám a práve rôzne záťažové situácie skutočne odhaľujú ich charaktery. A záverečné posúdenie celého príbehu ostáva na divákovi. Tipujem, že až si to vychutnám druhýkrát, tak dám plnú paľbu. Takto vynikajúci debut sa len tak ľahko nevidí.___Edit: Na druhýkrát ešte lepšie, vychutnával som si každý jemný náznak, herecký výkon... paráda.