dr.horrible

Lepšie jak posledné štyri shyamalanovky. Dosť ľudí bude asi sklamaných, pretože trikových scén zas toľko nie je a miesto akčnej katastrofy sa jedná hlavne o konverzačný thriller. Super je to postupné stupňovanie napätia, keď väčšinu filmu divák prakticky nič nevie, a nakoniec na nejakom rozuzlení vlastne ani nezáleží. Herecky aj vzťahovo kvalitka, skvelá je kamera a záver cool.

Amélia z Montmartru aktualizovaná o 20 rokov spoločenskej krízy.

Tak tu Spurlock viditeľne nešiel na plný plyn. Človek by čakal kritiku a ona na vás v podstate len požmurkáva spoza rohu, viac sa venuje satire, alebo know-how; keď nielen že sa stáva tým čo kritizuje, ale ešte vám ponúka návod, ako to robiť tiež. Samozrejme s humorom. Rovnako ako pri Super Size Me, neviem načo je to vlastne dobré. 70% Ps: Pri sledovaní som dostal chuť na pivko a verte mi, že si dám Budweisera, nie nejaký lacný smrad! To je moja značka, pije ho aj Denzel Washington ;-)

Pôvodne som ani nechcel písať komentár, ja len, že užívateľ *CARNIFEX* by si mohol najbližšie asi kuknúť film, ku ktorému zoženie titulky, v jazyku, ktorému bude rozumieť. To neni možné toto. 😆

Asi guilty pleasure. Už druhý deň to neviem ohodnotiť. Uvedomujem si totiž, že takto to naozaj nebolo. A že Churchill nebol ani mrzutý hodný dedulo, ani populistický blb, ktorý robí dôležité rozhodnutia na základe názoru vzorky dvadsiatich vyburcovaných civilov. Že jeho charakter nie je determinovaný len vzťahom k sekretárke. Na druhú stranu, divácky zážitok to bol riadny. Tie prejavy a tie dialógy! A ta scéna v metre. Súhlasím, že tieto spielbergovské blbostičky sú jedným z dôvodov, prečo milujeme film. Bez rozmýšlania. Guilty pleasure. Srdcom.

Jennifer Kaytin Robinson má talent, dokáže uveriteľne zachytiť momenty zamilovaného šťastia, aj porozchodovej rozcitlivenosti a prinutiť diváka spomínať na tie vlastné. A dosť to ťahá hore jak je Stanfield dobrý herec. Problém je, že pri publiku pre ktoré točí, si môže dovoliť maximálne plagát Bowieho na stene, ale hudba musí zahŕňať párty hip-hop a druhotriedny rádiový pop, aby plnila funkciu kino-valentínskej slzodojičky a la Gary Marshall. Každopádne, za tie skutočné momenty si to 4* zaslúži.

Je to televízák, takže oproti Hotelu a Shake Hands pôsobí ako chudobnejší príbuzný, ale silu to má. Je to také viac civilné a špinavé. Niečim vzdialene pripomínajúce Killing Fields. Tiež je to viac kritické k západnému spoločenstvu, ale nie až tak, ako by človek od Raola Pecka čakal. Predsalen, bol ešte len rok 2005.

God is a DJ   ;-)

Nápad 5*, prevedenie 3*.

"Další rok byl tak chmurný, jak se dalo čekat..." Pseudofilozofický scenár v kombinácii s českým lacným MIDO dabingom sľubuje príjemný béčkový zážitok. Problém je paradoxne práve v tom. Ten scenár sa snaží tváriť neviem ako inteligentne, bohužiaľ miestami je vyslovene primitívny a zmätený. Deje sa tam v podstate stále to isté a občas je to celkom sranda. "Teď to bude ... Trochu štípat, já vím. Ne vlastně, bude to bolet jako svině..." Keď máte náladu na nejaké blbé béčko, céčko, Nemesis by vás nemal sklamať. Iba ho treba brať s rezervou, konieckoncov je to tupý trash. Otázkou zostáva, prečo má na IMDb hodnotenie vyššie ako 5 celých. V rámci žánru (respektíve kategórie) možno, všeobecne je to značne nadhodnotené. Dialógy tu ale často nemajú chybu. "Tak, kde začneme? Na začátku..."