Lucjen

Lucjen

Lucia C.

okres Topoľčany

29 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2 3 4 8 11 14
    • 30.8.2018  11:29

    Ak ma naozaj baví nejaká romantika, tak je to tá kórejská. To, čo by v podaní Američanov vyznelo hlúpo a naivne, tu spoľahlivo funguje. Neviem si to vysvetliť inak, ako že na to majú nejaký tajomný patent, ktorý si strážia už desaťročia. Oni si môžu dovoliť otvorene tlačiť na city, môžu si dovoliť vytvoriť akokoľvek obrovskú náhodu. V ich podaní mi to nedokáže vadiť. V Always sa ešte ku všetkému stretli dvaja sympatickí herci, obzvlášť výrazný Ji-sub So, ktorého by som zrejme rozpoznala aj v inom filme, to už je čo povedať. Nádherná klavírna hudba je už neodmysliteľnou súčasťou.

    • 27.8.2018  00:18
    Beast (2017)
    ***

    Moll v detstve zaútočila na spolužiačku nožničkami a dodnes ju to prenasleduje. Žije v kruhu prísnej rodiny. Novú chuť do života nachádza s podivným Pascalom, ktorý je však podozrivý z vrážd niekoľkých mladých dievčat. Komorná dráma s nádychom thrilleru ponúka okrem osobitej atmosféry aj skvelú kameru, ktorá celému filmu dodáva trochu toho umeleckého šmrncu, ktorý je dnes taký populárny. Režisér nepochybil ani vo výbere hercov; Flynn a Buckley sú veľmi dobre typovo obsadení a nehrajú o nič horšie. Jasné, že tu mierim k nejakému ALE. To ale prišlo úplne na záver, čo je mi hrozne ľúto. Michael Pearce mal minimálne dve možnosti Beast ukončiť veľmi elegantne, tak, aby divákom ešte nejakú dobu vŕtal hlavou. Mne teda vŕta hlavou iba to, ako to mohol tak veľmi pokaziť. Príliš prekombinované, príliš doslovné. Príliš, aby som mohla dať tie 4 hviezdičky, ktorými som si bola skoro celý film istá.

    • 20.8.2018  00:20
    Víla (2011)
    ****

    La Fée som vybrala z možností tv programu hlavne kvôli tomu, že ako jeden z mála bol s titulkami. Ale tento nenápadný francúzsky film mi nakoniec ponúkol oveľa viac, než len to, že nebol skazený dabingom. Spolu so spoločnosťou sme krútili hlavou, že čo to pozeráme za hlúposť? Niektorí chceli prepnúť na televízne noviny o siedmej, ale ja som sa nedala a nakoniec sme sa všetci riadne nasmiali. :) Pes skrytý v taške, slepý čašník či traja imigranti v kufri auta ... Absurdnosťou sa tu naozaj nešetrí, ale ono to akýmsi podivným a veľmi sympatickým spôsobom funguje. Tanečné trio tu nevymýšľa žiaden zložitý humor. Ide na to úplne polopatisticky a tentokrát to jednoducho klaplo. Prosím si viac takýchto milých prekvapení. :)

    • 12.8.2018  23:40
    Andover (2018)
    **

    Ja mám tieto scifi nápady veľmi rada. Potenciál Andover je však už od začiatku utopený v doslova otravnej snahe rozosmiať diváka - drvivú väčšinu čase neúspešnej. Tie, ktoré padli na úrodnú pôdu pôsobili skôr ako zhoda náhod. Netvrdím, že sa má takýto príbeh brať smrteľne vážne, to vôbec nie, ale Perlman postráda akýkoľvek cit pre tú správnu mieru. V scénach, ktoré nie sú kŕčovité práve kvôli tejto snahe je to celkom fajn. Tak možno nabudúce to vyjde.

    • 25.7.2018  21:26
    Zoe (2018)
    ***

    Drake Doremus sa opäť sústredí na vzťahy, city, emócie. Vsádza do sveta technického pokroku - takzvaný syntetickí ľudia sa stávajú čoraz dokonalejšími a hranica medzi nimi a ľuďmi je veľmi tenká. Vytvára, ako vždy, osobitú atmosféru - tentokrát je všetko snové, pomalé, omamné, aj vďaka hypnotizujúcej hudbe. Dokážu roboti cítiť? Zamilovať sa? Alebo je to iba veľmi reálne pôsobiacia substitúcia? Léa Seydoux je nádherná a svojím čarom dotvára celý film. Doremus však načrtol aj fascinujúcu paralelu ľudských citov, zúfalej túžbe milovať. Vytvoria kvôli tomu drogu, ktorá má navodiť pocity prvej zamilovanosti. Po jej odznení zostáva iba prázdnota - túto dejovú líniu však nedoťahuje dokonca, je skôr pozadím celého príbehu. A tak mám znovu pocit, ako aj pri predošlých filmoch pána režiséra, že svoj potenciál stále ešte skrýva. Akoby ho nechcel ukázať svetu! A tak zostávam pri tesných troch hviezdičkách, i keď sa ma snažil presvedčiť aj mojou obľúbenou skupinou, ktorá tu zahrala rovno dvakrát.

    • 25.7.2018  00:02

    Sú tu slabšie a silnejšie momenty, miestami to postavy preháňajú; inokedy tomu zas chýba vážná scéna, bez narušenia niečím vtipným. Má to chybičky, ktoré namiesto toho, aby rozhýbali vašu bránicu tak rozhýbu akurát vašu hlavu sprava doľava, že čo to má byť? Lenže tí Indovia a ich (takmer nebadateľný!) prízvuk sú mi takí sympatickí, že ma to nedokáže iritovať, akoby tomu bolo napríklad pri Američanoch. Keď si to všetko sčítam a odčítam, tak mi čas jednoducho ubehol a väčšinu času som sa bavila.

    • 18.7.2018  18:19

    Náhodne som tento film prepla v televízii a poľština ma zaujala natoľko, že som sa zapozerala. Meno Lech Walesa mi bolo doteraz neznáme, ale po malej prednáške od otca a wikipédie som sa zorientovala. Nemôžem posúdiť, nakoľko sa tvorcovia držali pravdy a kde si čo prikrášlili, ale mňa si získali. Andrzej Wajda vykresľuje revolucionára veľmi triezvo; poľský hrdina má svoje chyby a sú tu jasne vykreslené - to je niečo, čo chýbalo tohtoročnému Dubčekovi ako soľ. Celú atmosféru dotvára veľmi osobitý soundtrack. Ak by som nemala iba chváliť, tak môžem poznamenať maximálne to, že snímok sa spolieha na to, že niečo už o Poľsku viete - ak vás to teda predsa len zaujíma a dáte si tú námahu vygúgliť si meno Lech Walesa, film si užijete. Za mňa veľká spokojnosť.

    • 14.7.2018  11:25

    O Einarovi Wegenerovi som počula prvýkrát a to bola spolu s príbehom jedna veľká výhoda Toma Hoopera. Neznámy, silný príbeh je polovicou úspechu. Tou druhou je Eddie Redmayne - akokoľvek zle sa mi na tohto chlapca pozerá, ženu uväznenú v mužskom tele zahral famózne. Definitívne sa mi to potvrdilo v momente, keď som o hlavnej postave začala premýšľať v ženskom rode. Nádherný vizuál je bohužiaľ na úkor emócií a Gerdy; žena, ktorá bola v príbehu nemenej významná a predsa dostala naozaj minimálny priestor. A tak len krútim hlavou, že prečo vznikol iba skvelý film, keď mohol byť nezabudnuteľný. Slabšie štyri hviezdičky, Redmaynovi to dlžím za tú moju nechuť voči nemu.

    • 1.7.2018  23:55
    Já, Simon (2018)
    ****

    Od Vianoc sme si s kamarátkou hovorili, že na toto určite pôjdeme do kina. Vychystali sme sa na jedno z posledných premietaní a bohužiaľ, ešte predtým sme zašli do obchodov, že veď na chvíľku ... a tak som Love, Simon videla až teraz, doma (ale hlavne že mám nové oblečenie ...). A nakoniec to bolo aj lepšie - pretože toto je presne ten film, ku ktorému si sadnete jeden pekný víkendový večer a oddýchnete si. Ale nie tak, že by ste museli úplne vypnúť - toto nie je hlúpa komédia, z ktorej sa cítite každú sekundu trápne (takých momentov bolo naozaj minimum). V ten správny moment zahrá na vážnu strunu a v správny moment sa zas vráti k svojej pozitívnosti. Feel-good film ako sa patrí. Dúfam, že Nicka Robinsona nevidím poslednýkrát a rovnako dúfam, že Katherine Langford nebude hrať iba nešťastne zamilované študentky, inak sa z tej škatuľky už nikdy nedostane. PS: Prečo v skoro každej tínedžerskej komédii sú rodičia tak strašne "cool", moderní a majú sexuálne narážky? To v hollywoode neexistuje iný typ rodičov?

    • 26.6.2018  22:42
    Vlasy (1979)
    *****

    Mám taký pomyselný zoznam filmov, ktorým sa vyhýbam, i keď sú označované za kultové a vychvaľované do nebies. Vlasy v ňom patrili na jedno z prvých miest. Dôvodom môjho odporu bola kombinácia hippies a muzikálu samotného. No niečo mi hovorilo, že na veľkom plátne by som si to predsa len nemala nechať ujsť a vďakabohu za moju skvelú intuíciu! Deti kvetín si ma získali od prvej sekundy. Tá energia v každej scéne bola nezastaviteľná. ... mala som tu napísaných niekoľko ďalších riadkov o tom, čo všetko je skvelé, ale iba by som sa tu opakovala. Stačí povedať, že Vlasy majú úplne všetko a že som ich rozhodne nevidela naposledy. Záverečná pieseň mi definitívne zobrala slová z úst. Neuveriteľné a zároveň smutné, že posolstvo filmu je stále aktuálne.

    • 23.5.2018  17:35
    Blue Jay (2016)
    ****

    Toto presne ja môžem ... krátka stopáž, pretože film viac nepotrebuje. Za celých 85 minút sa objavia iba traja herci, pretože viac ich nie je treba. Jim s Amandou si vás získajú svojou nenútenosťou a predovšetkým uveriteľnosťou. Umelecký nádych Blue Jay neskutočne svedčí, pretože sa tu s ním nepreháňa. Menej je vždy viac.

    • 10.5.2018  00:06
    Life (2015)
    ***

    Opäť raz vyhráva forma nad obsahom; každý záber je do detailu premyslený. Situácie, v ktorých fotografie Jamesa Deana vznikli pred kamerou akoby naozaj ožili. Je to však na úkor čohokoľvek iného - o Jimmovi toho veľa neviem a po pozretí sa to nijak výrazne nezmenilo. DeHaan tu bol trochu nemastný-neslaný, i keď o skutočnom Deanovi toho viem naozaj pramálo a tak nemôžem posúdiť kvalitu jeho samotného stvárnenia. Pattinson ho tu tentokrát zatienil. Keď sa chopí zmysluplných postáv, obzvlášť tých strápených a stratených (má na to ksicht), vie byť skvelý. Škoda samotnej dejovej línie, ktorá film sťahuje nižšie, než by si zaslúžil.

    • 30.4.2018  00:15

    Veď áno... vyzerá to veľmi pekne, má to veľmi peknú hudbu a veľmi pekné herecké výkony. Ale ja som si tento film nepustila pretože som chcela vidieť niečo pekné! Čakala som nervy drásajúcu drámu, strhujúce momenty medzi Streep a Hanksom, vybičované emócie. NIČ. Nič z toho sa nekonalo a ja sa z toho horkého sklamania ešte stále spamätávam. Akoby sa Spielberg spoliehal na samotné posolstvo príbehu a zástup výborných hercov. Všetok jeho cit pre očarujúcu sentimenálnosť, preňho tak typickú, si ušetril do Ready Player One. Vo svetle aktuálnych udalostí na Slovensku ma ešte viac mrzí, ako málo úderný The Post je ... mal všetky predpoklady na pravý opak. Nižšie s hodnotením ísť nemôžem, pretože remeslo to kvalitná je, ale ... ten premrhaný potenciál ... nechcem na to už ani myslieť. Pokúsim sa naň zabudnúť a budem si pripomínať iba tie veľmi pekné veci ...

    • 23.4.2018  00:07
    Dubček (2018)
    ***

    V dejinách radšej spomíname, alebo sa učíme o sviečkovej manifestácii a štrngajúcich kľúčoch... konečne sa niekto rozhodol vrátiť sa v histórii ešte o kúsok ďalej, k udalostiam ktoré boli nemenej významné. Mám trochu problém oddeliť moju vďačnosť a uznanie, že tento film vôbec vznikol a jeho samotné spracovanie - pretože, bohužiaľ, rozhodne nie sú na jednej úrovni. Halama zvolil veľmi zaujímavý, neopozeraný strih: prelínanie hraných scén s archívnymi zábermi funguje vrámci lepšej predstavivosti na jednotku. No dokumentárny nádych sa zároveň bije s komorným poňatím, obzvlášť v druhej polovici, kedy sa celá pozornosť upriami na Dubčekovo rozhodovanie. Nehovoriac o niekoľko ťažko premárnených šancí na vytvorenie hutnej, ťaživej atmosféry. Momenty, kedy boli využité, patria k tomu najlepšiemu z filmu. A čo si vážim ešte viac, je pozornosť, ktorú tvorcovia venovali Kriegelovi, pretože to je podľa dostupných informácii hrdina v Dubčekovom tieni... No nemôžem prehliadnuť, že sa táto téma nedala spraviť oveľa údernejšie a emotívnejšie. Škoda, rovnako ako to, že sa nás v kine stretlo asi 15 a z toho bola väčšina pamätníci doby, nie ich potomkovia. PS: ...ja si to jednoducho neodpustím, pani Radeva s jej (ne)herectvom by mala zostať pri Ordinácii v ružovej záhrade, tým duplom, že už sa tento seriál nevysiela...

    • 17.4.2018  23:52
    Nikdys nebyl (2017)
    ***

    Tak tento film odhalil moju rozdvojenú osobnosť. Jedna moja časť s prilepenými očami na obrazovke slintala nad vizuálom a celkovou formou. Strihy, krehké scény striedajúce brutalitu, hudba ktorá do takýchto filmov jednoducho patrí. Zhodou okolností som pozerala so sluchatkami v ušiach, čo sa stáva asi tak často ako ..... nič, nenapadá mi prirovnanie, každopádne táto náhoda neskutočne umocnila špecifickú atmosféru. A potom je tu moja druhá polovica, ktorá si veľmi jasne uvedomuje, že čo tu naozaj nikdy nebolo, je jasná myšlienka, odkaz. Na to by som si mohla protirečiť, že nemusím všade hľadať nejaký blbý odkaz. Ale... práve ten tu chýba na to, aby ste si po niekoľkých dňoch spomenuli aj na niečo iné, než uhrančivého (zahryznem si do jazyka, aby som tu nevypisovala ďalších milión superlatív) Joaquina. Režisérka sa pri tom krásnom obale a samej tajomnosti zabudla venovať tomu pod tým - obrala sa tak o možnosť vryť sa do pamäte... Neviem čo s tým a tak mi zostávajú iba rozpačité, ničnehovoriace tri hviezdičky.

    • 16.4.2018  00:12

    Po slávnom Podraze som bola zvedavá, aký úspech to vlastne chcel G. R. Hill zopakovať a zároveň si môžem vyškrtnúť zo svojho neexistujúceho zoznamu kultoviek ďalšiu, ktorá ma dlho míňala. Newman a Redford, na ktorých opäť všetko stojí, ma ako slávni banditi Západu (a Bolívie...) bavili oveľa viac. Na druhej strane na zápletku dvoch podvodníkov sa dej nechytá. Toto rozhodne nie je typický western. Príbeh je rozťahaný, Butch a Sundance vás skôr rozosmejú, než prekvapia. Milovníci klasického westernu (ak sú vôbec nejakí, ktorí to ešte nevideli) možno nebudú spokojní . Som milovník všeličoho, ale práve westernov akýchkoľvek, či už tradičných alebo netradičných, som videla pramálo a presne toľko o nich aj viem, takže ja som veľmi spokojná. Na týchto dvoch frajerov budem ešte dlho myslieť. A ten záver? Takých viac, prosím!

    • 8.4.2018  23:30
    Velká hra (2017)
    ****

    Hneď v prvých minútach naberie Veľká hra neskutočné tempo vďaka strihu a kamere. Stopáž vyzerá desivo a je predzvesťou hluchých momentov; no iba klamlivou, pretože verte mi alebo nie, nevyskytol sa tu ani jeden. Samotný poker ma tiež nedonútil kontrolovať hodiny a to som teda nerozumela významu ani jedného slova ako "rieka", "plný dom" a pod. To, že pán režisér je majster dialógov, to som už vedela a iba mi to potvrdil. Jediné, čo Mollinej hre chýbalo bolo niečo navyše. Niečo odzbrojujúce a i keď sa o to starnúci Kevin Costner veľmi snažil na lavičke v najsilnejšej scéne filmu, akosi ... to nebolo presne ono. A možno len hľadám aj tie najmenšie chybičky pretože laťku tu Sorkin nastavil v úvode neskutočne vysoko a finále sa naň nevyškriabalo. A ešte niečo - ak po tomto výkone ešte niekomu príde Jessica Chastain otravná, nesympatická, či onaká... tak je to iba nejaký zaujatý idiot, pretože to, čo tu tá žena predviedla bolo na oscara. PS: neverím, že sa mužská časť divákov dokázala pozerať tejto dáme do očí. ;)

    • 6.4.2018  00:04
    Laggies (2014)
    ***

    SPOILERY; I keď si nie som istá, že v takomto type filmu niečo také naozaj existuje. > Čo si budeme hovoriť, nijak sa tu nevybočuje z koľají. Na konci vás nezaskočí obrovský zvrat, vlastne ani len malý. Zmätená Keira skončí s tým krajším (zaskočený teda môžete byť iba ak máte divný vkus). K príbehu sa ani netreba nejako zvláštne vyjadrovať - vytvára nejakú zápletku, nenudí, má celkom dobrú myšlienku, i keď sa jej nijak hlbšie nevenuje. No jeho hlavnou úlohou je hlavne dať priestor hercom; zas a opäť všetko stojí na nich a ja s tým vôbec nemám problém. Absencia akejkoľvek originality by sa samozrejme dala vyčítať ... ale mne sa nechce. Ako to už pri týchto filmoch býva - či budete spokojní, alebo nie závisí predovšetkým od vašich očakávaní. A tie snáď nemôžu prekračovať hranice žánru romantická komédia. V tomto ponímaní je Laggies neskutočne príjemnou oddychovkou s nadpriemernými hercami a to bolo dnes večer presne to, čo som chcela. :)

    • 31.3.2018  18:45

    Film Ildikó Enyedi presne zodpovedá svojmu názvu - je o krehkosti, zraniteľnosti, potrebe. Jednoducho - o tele a duši. Už som viackrát spomínala, že takýchto citlivých príbehov pribúda. To však Testről és lélekről neuberá na jedinečnosti. Miestami som sa za oboch hrdinov cítila trápne - za ich strnulosť, hanblivosť .. Viackrát ma tí dvaja rozosmiali. No vo výsledku som im hlavne úzkostlivo držala palce ... aby sa ich nádherné sny stali ich realitou. Možno majú Maďari krivé nohy, hnusné malinké kone ... ale s emóciami to sakra vedia, tak sa na to pripravte.

    • 21.3.2018  00:25
    Sidney Hall (2017)
    ****

    Ďalšie melancholické hľadanie seba samého. Takýchto stratených postáv je vo filmovom svete neúrekom, hlavne v poslednej dobe; to však Sidneymu nezabránilo v tom, aby ma vtiahol do seba a donútil stratiť sa s ním. Ako je tu už viackrát spomenuté, je to niečo medzi Charliem a jeho tajomstvami, 13 Reasons Why a (veľmi) vzdialene na mňa dýchla aj atmosféra môjho milovaného Úteku do divočiny... Ale aby ste ma nepochopili zle, toto nie je žiadna kópia vyššie uvedených. Shawn Christensen iba veľmi efektívne využíva ich najlepšie prvky a pridáva aj niečo svoje; vzniká tak niečo temnejšie než Charlie, depresívnejšie než 13 Reasons Why, no zároveň je to prostý a trpký príbeh o láske. Na Zmiznutie Sidneyho Halla musíte mať náladu, nepomýlte si ho s feel-good filmami. Ja som sa s ňou o malý kúsok sekla a tak dávam "iba" 4* a netrpezlivo čakám na ďalšie Lermanove úlohy, pretože ten chalan nemá chybu.

    • 16.3.2018  16:50

    Opäť raz o dieťati a rodičoch, ktorí sa nimi nemali stať... Nie tak desivé a intenzívne ako Aurore či Americký zločin, režisérom tu nehrá do karát prvok násilia; no svoju silu to má, predovšetkým kvôli autentickej atmosfére a hereckým výkonom. Celý film stojí na tej najmenšej na scéne - Onata Aprile je skvelá. Nerozčúlite sa tak ako pri dvoch spomínaných snímkoch, no tento príbeh o sebeckosti a (ne)láske vás nenechá chladnými... Nakoniec Maisie naozaj vedela, čo bude pre ňu najlepšie. PS: Skarsgård by sa namiesto hojdania na lianach mal radšej sústrediť na podobné úlohy, ani som doteraz nevedela, že môže byť taký očarujúci.

    • 14.3.2018  15:26

    O tom, na čo sa stále poukazuje; že peniaze kazia charakter a vraj vám šťastie nekúpia. Sú tu jasne vykreslené postavy, príbeh samotný sa tiež nesnaží nijako šokovať - ani to nie je potrebné. Poklad na Sierra Madre je pre mňa synonymom nedeľného poobedia, kedy takéto filmy zvyknú televízie vysielať... s kávou, zákuskom (ak práve nedržíte diétu) sa dá pri tomto dobrodružstve pekne oddýchnuť. A ku koncu vás Humphrey možno predsa len prekvapí... mňa teda v podobe bezočivého Dobbsa bavil omnoho viac ako džentlmen v obleku... :)

    • 11.3.2018  03:30

    Veľmi príťažlivý námet, ktorý ma lákal aj na návštevu kina. Tú som nakoniec nezrealizovala a po pozretí ma to (našťastie?) veľmi nemrzí. Všetko je veľmi príjemné, ľahké, rozhodne si vo svete malých človiečikov oddýchnete. Je tu pár naozaj skvelých momentov; vtipných aj vážnych, samotná myšlienka zániku a zachovania ľudstva je fajn. Ale potom niekde v pozadí je ten naopak nepríjemný pocit - že táto myšlienka ponúkala oveľa viac možností, ktoré sa niekam úplne vytratili. Mattíka mám predsa len radšej strateného, keď potrebuje zachrániť než v roli toho záchrancu. Ale jedno by ma zaujímalo... či by ma vôbec museli zmenšiť, aby som sa dostala do Leisurelandu...

    • 3.3.2018  15:05
    Pokoj (2003)

    Údajne najhoršiemu filmu všetkých dôb som sa zďaleka vyhýbala, ale keď James Franco prišiel s The Disaster Artist, navnadil ma a zatla som zuby, že tých 99 minút zvládnem! A... neverím, že to píšem, ale ja som sa naozaj bavila. Splnilo to všetky očakávania hrôzostrašnosti a odpadovosti, ale ja som bola zvedavá na každú ďalšiu absurdnú scénu a hlášku... Neskutočne ťažko sa mi hodnotí ... strieľa sa tu odpadmi aj piatimi hviezdičkami. The Room sa naozaj nedá jasne definovať, buď vás Tommy neskutočne vytočí alebo kráľovsky pobaví. Ak ste si niekedy pozreli Esmeraldu či inú podobnú telenovelu a potajomky ste sa na nej bavili, skúste. Ak nie, zrejme je to zbytočný pokus. A ja som sa teraz vlastne priznala, že ma kedysi nejaká telenovela bavila .. no čo už... Aj k tomuto ma Tommy okrem smiechu donútil... Ale k hodnoteniu sa neodhodlám.

    • 27.2.2018  00:24

    Môj názor na Woodyho prešiel mnohými fázami - voľakedy bolo pre mňa jeho meno jasným znamením film nepozerať, po Jazmíniných slzách som sa zamilovala do jeho dialógov a silných ústredných postáv a na každý jeho ďalší výtvor som nesmierne zvedavá... ale od Café Society sa môj vzťah k nemu dostáva na bod mrazu. Wonder Wheel nie je stratou času, to zas nie, ale ak sa rozhodnete príbeh na Coney Islande vynechať, o nič neprídete. Herecké obsadenie je viac než príjemné; Winsletka ako hysterická dáma na prahu štyridsiatky exceluje - ale Allen voľakedy vedel ponúknuť oveľa viac ako jednu skvelú postavu. Tu nenájdete jeho sarkastické chytré dialógy, ani nejakú ohromnú pointu na záver. Woody sa na staré kolená necháva unášať na samotnom plynutí deja a rozprávkovosti. Je to pekné, milé a oddychové, ale filmy tohto pána režiséra vyhľadávam kvôli niečomu inému.

    • 21.2.2018  00:46
    Columbus (2017)
    *****

    Viem si úplne predstaviť, ako sa pri tomto niektorí netrpezlivo pozerali na hodiny, mrvili sa, obzerali sa. Pretože veď sa tu, sakra nič nedeje a je to hrozná "indie" nuda. Columbus je svojský. Buď ho budete za to pomalé plynutie neznášať, nebude vás baviť dôraz na architektúru, vzťah dvoch úplne odlišných ľudí vám bude ukradnutý. Možno ho ani nedopozeráte. Alebo naopak; zamilujete sa do každého jedného záberu a stavby a budete čakať na každý ďalší dialóg medzi atypickým párom. Kogonada nehrá na príbeh, na napätie a ani na moment prekvapenia. Toto je čistá láska ku kamere, slovu a pocitom samotným. A samozrejme - k architektúre. Asi nemusím vysvetľovať, ako to bolo so mnou...

    • 15.2.2018  15:01

    Nešťastnou zhodou náhod som bola 14. februára odkázaná na program v televízii a tak som sa dostala k tomuto špeciálnemu vysielaniu na Valentína. Je to plné gýčových momentov, ktoré len veľmi sťažka striedajú tie úsmevné a ten slovenský dabing tomu naozaj nepridal, bohužiaľ. Kto s kým šťastne skončí, na to prídete ešte pred prvou reklamou (a to je čo povedať, pretože TV JOJ nimi naozaj nešetrí) a nejakého originálneho momentu sa nedočkáte. Tak ani zbytočne nehľadajte a radšej si užite nádhernú časť Kalifornie, krásne ženy a sexy Brosnana. Ako ten chlap môže v šesťdesiatke vyzerať takto, to mi hlava naozaj neberie, ale vôbec sa teda nesťažujem!

    • 6.2.2018  23:24
    Coherence (2013)
    ***

    Môj názor je podobný samotnej zápletke. Zmätok. Príbeh sa tak zamotá, že mu ani nemôžete vyčítať logickosť či nelogickosť, pretože sa v priebehu rozhodne stratíte. A ten, kto tvrdí, že nie, je obyčajný klamár! Pán režisér brilantne pracuje s atmosférou a nejedenkrát sa pohral s mojím tepom srdca. Nejde mi to ani tak do hlavy, ako postavám vo filme, pretože dej má medzery a záver vyšumí do prázdna (čo je veľká škoda), ale to napätie tu neskutočne dobre funguje. A potom je tu tá roztrasená kamera, ktorá mi vypaľovala oči a má na svedomí chýbajúcu 4 hviezdičku. Na jednej strane ňou tvorcovia dosiahli nádych autentickosti, na druhej mnohé scény naopak degradovala. Alebo som iba ja rozmaznaná blockbustermi s dokonalými kamerami; na druhej strane mnohé z tých blockbusterov nedokázali na veľkom priestore to, čo dokázal Byrkit v jednom dome - absolútnu nepredvídateľnosť.

    • 2.2.2018  21:55
    Sněhulák (2017)
    ***

    Od Jo Nesba som zatiaľ nič nečítala, a veru Alfredson ma do kníhkupectva veľmi nepostrčil. Snehuliak je plný hviezdnych mien, obzvlášť pri Fassbenderovi moje srdce pišťalo, ale pri ňom to aj s pišťaním končí. Dej sa rozvíja veľmi, veľmi pomaličky, ale to by nevadilo, keby medzery v ňom dopĺňala tá pravá severská atmosféra. Ale sever tento film nevidel ani z diaľky (i keď tam bol údajne natáčaný) a má to asi taký efekt, ako majú na Slovensku zmrzlinové stánky s názvom "pravá balkánska zmrzlina". Najhoršie je, že ho ani nemám za čo iné okrem mdlosti poriadne skritizovať, pretože herci hrali výborne, len nemali veľa príležitostí - obzvlášť nevyužitie J. K. Simmonsa je podľa mňa totálny zločin. A ešte sa mi pán režisér vysmeje do tváre, keď na mňa z ničoho nič v závere vyskočí posledných pätnásť minút, aby mi ukázal, že pozná podstatu slova napätia! A tak s nevôľou dávam tri hviezdičky.

    • 30.1.2018  00:06

    Dokument o jednej z najpopulárnejších britských skupín som si pozrela ako takmer úplný neznalec - akokoľvek hlúpo to bude znieť, chcela som sa dozvedieť niečo o vzniku piesne Wonderwall. A o necelý rok tu sedím a bojujem s tým, aby som napísala objektívny komentár o tomto dokumente, ktorý som si pozrela druhýkrát, ale zrejme sa mi to aj tak nepodarí, takže ako by povedali Gallagherovci: fuck it. Do týchto dvoch svojských bratov, ktorí sa nerozprávali niekoľko rokov, som sa zamilovala asi na sté počutie, no za to poriadne. Nesúhlasím s ich názormi ani s ich hodnotami - ale ani jedno z toho nezastrie fakt, že jeden z nich patrí k najlepším spevákom a druhý k textárom. No aby som povedala niečo aj k Whitecrossovmu dielu - Supersonic je veľmi atmosfericky spracovaný, miestami na úkor prehľadnosti, ale práve za tú sálajúcu atmosféru 90. rokov mu to odpustím. Škoda, že režisér nepochopiteľne nespomenul ani slovko o osude skupiny po roku 2000... Prečo, to už asi nezistím. Pustite si Supersonic aj v prípade, že fanúšikom nie ste; Liam a Noel vás za 122 minút stiahnu na svoju stranu. :)

<< předchozí 1 2 3 4 8 11 14
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace