mclenin

Jedna poviedka je tu excelentná (Beyond the Aquila Rift), niekoľko poviedok je výborných (The Witness, Good Hunting, Shape-Shifters, Helping Hand), zopár ich je veľmi dobrých a zvyšok je priemer. Vo výsledku ide o podarenú antológiu, ktorá kombinuje rôznorodé animačné štýly a námety, celkové hodnotenie ťahá dole väčšie množstvo dielov avšak súčasne je to vykompenzované kratšou stopážou, takže za mňa 3+

Nostalgia a melanchólia v letnom tričku so slnečnými okuliarmi, kde pod idylickým povrchom drieme temnota. Miestami však pôsobí tiahle a neurčito, očakával som väčšiu príbehovú dynamiku, hlavne v závere, kde sa mala dostaviť emočná katarzia, no u mňa to akosi nefungovalo. Nie zlé, ale mohlo byť lepšie.

OP John Wick proti NPC protivníkom. Film skutočne pôsobí ako počítačová hra, kde sa prechádza z arény do arény, s niekoľkými menšími cutscénami na nádych - výdych a na konci každého levelu nastupuje boss fight. Najakčnejší film posledných rokov a možno aj tých nadchádzajúcich, kde dokopy padne viac výstrelov než slov, pričom Johnny so svojimi životmi pôsobí ako Harry a Marv zo série Sám doma a čím bližšie k záveru tým sa jeho schopnosti stávajú absurdnejšími a naopak schopnosti protivníkov bizarnejšími, a miestami to pôsobí až smiešne, ale čo po tom keď je to ku.va plnokrvný brutálny nářez. Odhliadnuc od choreografií a akcie však musím vyzdvihnúť predovšetkým prácu s kamerou a záberovaním, kde kompozícia niektorých záberov a ich symetria pôsobí priam dychberúco ako renesančná maľba (+ jeden špecifický záber z vtáčej perspektívy ku koncu filmu je čerešnička na torte) a hudbu / zvuk – najmä dark electro techno, ktoré v kombinácii s akčnými sekvenciami pumpuje adrenalín do žíl a umocňuje komplexný zážitok. Nie je to film, ktorý by zberal ocenenia filmových festivalov, no je to film, pri ktorom doslova vypnete mozog a necháte sa dve a pol hodiny niesť na opulentnej, agresívnej, testosterónovej, akčnej vlne. A to niekedy k spokojnosti a diváckemu zážitku bohato stačí.

Solídny a miestami skutočne napínavý snímok s funkčnou zápletkou v pomerne netradičnom poňatí sprostredkovaných záberov s niekoľkými prekvapivými dejovými obratmi, chytilo ma to od prvého kliknutia, výborné.

Hernú predlohu poznám, hoci hry som osobne nehral, považujem ich za jedno z najlepších diel ktoré kedy vznikli. Seriál v 1. sérii kráča v šľapajach predlohy takmer verne a dá sa povedať, že ide o jednu z najvydarenejších herných adaptácií do filmovej, resp. televíznej podoby. Vizuál, výprava, soundtrack, kasting – to sú všetko pozitívne momenty prvej série. K dokonalosti (a teda plnému hodnoteniu) mi tu však chýba hororový akcent. Chápem, že tvorcovia sa snažili nakazenými tak trochu šetriť, aby sa nestali podobne ako vo Walking Dead stereotypnými až bezzubými (kulisami) a aby mali čím prekvapiť v prípadných ďalších sériách, no momentov konfrontácie s nákazou je v seriály oproti hre minimum a svet pôsobí skôr opustene a vyprázdnene než nebezpečne. Taktiež chémia medzi hlavnými postavami, ktorá nevyhnutne vedie k záverečnej kataklizme je budovaná príliš rýchlo a hrubo než aby mala taký finálny efekt ako v hre. Finále samo o sebe mi potom prišlo pomerne uponáhľané, stopáž 43 minút je najkratšou zo všetkých epizód, a to je na záver série málo. Odhliadnuc od uvedených nedostatkov som ale s prvou sériou spokojný, pozitívom je, že je sa od čoho odraziť, je priestor na zlepšenie, druhý diel poskytuje taktiež zaujímavý materiál pre spracovanie,  hoci je otázne ako s ním tvorcovia naložia ak chcú vytvoriť väčší a ucelenejší príbeh. 80 %

Zistil som, že detektívky v štýle Agathy Christie, nie sú tak úplne môj šálok kávy. Aj keď môže byť zabalená do na pohľad lákavého vizuálu s dobrým hereckým obsadením (viď Vražda v Orient Exprese či Smrť na Níle) alebo snažiť sa o tak trochu nekonvenčný prístup (Vražda v divadle), nedokážem sa zbaviť pocitu istej predvídateľnosti a šablónovitosti, kvôli ktorej väčšinou nedokážem vnímať ten ktorý kúsok viac než ako priemerný. Výnimkou a milým prekvapením bol pre mňa Knives Out z 2019, ktorý dokázal skĺbiť nekonvenčnosť s lákavým vizuálom, dobrým obsadením a ešte aj niekoľkými zvratmi čo bol vo výsledku fajn koktejl modernej detektívky. Glass Onion sa síce snaží nadviazať na úspech svojho predchodcu, no vo výsledku mám z nej skôr pocit tej klasickej, nie viac než priemernej. Obsahuje síce jeden výborný dejový obrat, ale celkovo to na lepšie hodnotenie nestačí (záver uponáhľaný a tak trochu preexponovaný). Kiežby sa tvorcovia chceli viac inšpirovať TV minisériou Sherlock, ktorá ukazuje ako sa dá efektívne pracovať s motívom geniálneho detektíva.

Artovo ladený horor, kde obsah ustupuje forme a samotnej artovosti až do tej miery, že načrtnuté motívy riadne nedoťahuje a ponecháva ich voľnej interpretácii diváka, ktorá sa však môže ľahko utopiť v symbolike obrazov a naraziť na laxnosť vnímania komerčného diváka, čo bol aj môj prípad. A potom je tu Mia Goth ... ktorá uhranie na prvý handjob a len ťažko sa dostáva z hlavy.

Je to také vyumelkované, pekné, pestré, dobre sa na to pozerá, má to dobrý cast, dobrú hudbu, všetko to pôsobí ako taký "americký sen", no pre plný počet mi tam chýba niečo osobité, niečo čo sa skrýva za horizontom filmovej kamery ... viď napr. The Hand of God

Extrémny ľudský prežitok pretavený v intenzívny divácky zážitok. Dramatizácia záchrannej operácie je nervydrásajúca a fascinujúca zároveň, herecké obsadenie pomáha film predať a 2 a pol hodiny ubehne lusknutím prstov. Klobúk dole pred ľudskou vynaliezavosťou a tým čo sa v tomto prípade podarilo uskutočniť.

Ďalšie seriálové prekvapenie roku 22, Platónov mýtus o jaskyni metaforizovaný korporátnym prostredím s bizarnou až Kafkovskou atmosférou. Stillerovi to v poslednom období svedčí viac za kamerou než pred ňou.