ScarPoul

SPOILERS: Mne sa to páčilo. Tá atmosféra, to rozuzlenie. Iste - niektoré charaktery sú len nositeľmi tradičných šablón a pocitov. Rodičia a ich problémy v úzadí dodávajú celému príbehu asi takú hĺbku ako dva dni dažďa opustenej mláke, ale dobre sa na to pozerá. Nesnaží sa to ísť len po zaužívaných klišé. Snaží sa to byť trošku iné. A na konci je to pekne depresívne. Normálne som cítil smútok. Jednak preto lebo sa mi žiada vedieť viac. Sledovať ďalšie osudy hrdinov. Aj ako to všetko skončí. A zároveň som bol smutný za Woodyho. Veľmi mi to pripomínalo The Summer of Night od Dana Simmonsa, len bez tých monštier. Na moje veľké prekvapenie poctivá žánrovka, ktorá poteší už len tým, že tu záchrana v poslednej minúte, nepríde.

Ako je to dobrý film. O dospievaní, pokrytectve a hlúposti náboženstva. Také mám rád. Dyer je vo svojej úlohe uveriteľná, milá a držíme jej palce. Maine ale ako keby nevedela, či chce natočiť teen vtipnú výpoveď alebo artový film s vážnou, hoci trochu odľahčenou témou. A táto žánrová neutriedenosť tomu trošku podkopáva nohy. Vtipy tam fungujú. Ale chýbal mi na konci väčší prostredník tomu náboženskému pokrytectvu. Vedel by som si to predstaviť ako seriál. Kde by postavy prechádzali výraznejšou zmenou a určité scény by išli trošku za hranicu. Nech sa to trošku okorení a poľudští. Ale bol som v takom tábore, keď som bol v USA a ten bol vykreslený celkom trefne. Odvtedy je pre mňa takáto skupina väčší horor ako sledovať večer Conjuring. Rozmýšľal som nad 4*.

Perverzne nevinné a čisté. Natalia Dyer je tu cute. Samotný nápad s vierou kvitujem. Som zvedavý na celovečernú verziu. Kraťas pre mňa v rámci témy ale fungoval znamenite.

Film, ktorý dozrieva počas toho ako ho sledujeme. Takéto filmy sa už nerobia a asi sa už robiť nebudú. Doba sa zmenila. Máme internet. Mobily. Takéto oldschoolové putovania z neistým koncom sa tým pádom nekonajú. Aspoň nie v zemi zasľúbenej. To, že je posledných 15 minút dychberúcich považujem za obrovské plus. Schatzberg sa hrá na to, že nám ide ukázať nezávislú road movie. Ale všetko čo je v nej má omnoho hlbší presah. Výborná štúdia charakterov a na konci smútok. Na začiatku som tomu nedával veľké nádeje. A výsledok ma milo prekvapil. Pacino a Hackman skvelí.

Dôvod prečo som do toho išiel - Jane Levy. Výsledok - Not worth it.

Jeden z najlepších Scorseseho filmov. Tu sa ukazuje ako veľmi je pre celý tvorivý tím dôležitá Schoonmaker ako strihačka. Ten film má toľko informácií a tak šialené tempo, že nedokáže nudiť. Stále sa tam niečo deje. A keď sa nejedná o podvody a násilie, sú to vzťahové problémy vyšperkované na neúnosnú mieru. De Niro a Pesci majú herecký koncert. Každý pohľad, každé gesto, každé zastavenie kamery, má svoje opodstatnenie a dôvod. Ten film dýcha z každého políčka niečim surovo úprimným. A Scorsese takéto filmy robiť vie. Pri Goodfellas mi to tempo trochu utekalo, ale Casino som vždy považoval za šialenú jazdu. Tú Scorsese pre mňa prekonal až Vlkom z Wall Street. Pre mňa nadčasová záležitosť. Kamera, hudba a scenár. Všetko je tu spravené tak, ako má byť.

Ono to síce začne zaujímavo, ale od konfrontácie s policajtom sa to nesie vo vlne zaužívaných klišé. Originalita ide mimo a zostáva len tradičné dokončenie príbehu v kontextoch žánru. Čo trochu pri hereckom triu Samberg, Milioti a Simmons zamrzí. Ak by som chcel romantický film siahnem asi po iných dielach. A na sci-fi je to príliš na povrchu. Postavy síce prejdú premenou ale pre mňa je nedostačujúca. Film síce odsýpa a nemá hluché miesta, ale nemám dôvod si ho pozrieť druhýkrát, čo je pri niečom, čo sa hrá na Feel Good movie, problém. Osobne mám Hromnice radšej. Samberg je tu prekvapivo herecky na úrovni. But is it enough?

Ono je to tak. Niečo sa javí ako dobrý nápad, ale nie je. Niečo sa vám snaží nahovoriť, že je to inteligentné, nad vecou a zároveň riadne brutálne...ale nie je. Snaží sa to vo vás vytvoriť sympatie voči postavám a zároveň predať hlbšiu myšlienku...ale nedeje sa to. A to je Mayhem. Scenár je tak veľmi zlý...že podkopáva čokoľvek, čo je na tom filme dobré. Ale ani tých vecí nie je až tak veľa. Hodina a dvadsať minút sa nesie v znamení predvídateľnosti a neskutočnej nudy. Po prvých 20 minutách som vedel presne ako to bude vyzerať na konci. O postavy sme sa nebáli a vtipy nefungovali. Krvi bolo málo a tie dejové zvraty pôsobili samoúčelne. Toto nie je ani béčko. A teraz k tomu dôležitému. Mali by sme začať riešiť fakt, že Samara Weaving zachraňuje filmy. Len kvôli nej som túto ohavnosť dopozeral a bol som ňou unesený. Každý film čo som s ňou videl, posunie o úroveň vyššie a ja len napäto čakám kedy prejde z druhotriednych filmov do prvej ligy. Herecky to ťahala veľmi a pritom je vedľajšia postava. Jej gestá, drobná herecká akcia, aj keď na ňu nie je kamera upriamená, a ten zlatý úsmev. Ona filmu vyslúžila dve hviezdy. Inak je film tak nelogický ako vyprážaný ľad.

Dostal som sa k tomuto úplnou náhodou. Pozrel som prvú časť a bol som taký, že okej. Nebolí ma z toho hlava skúsim ďalšiu časť. No a takto som sa dopracoval ku koncu. Očividne je v mojom 30 ročnom, tučnom a spotenom tele niečo, čo sa vie stotožniť s problémami 12 ročných dievčat. Minimálne mám asi rovnako veľké prsia... (joke?). Každopádne je to seriál, ktorý veľmi komplexne pojednáva o dospievaní, hoci z toho dievčenského pohľadu. Má to sympatické postavy, niekoľko vtipných scén a množstvo morálne vyspelých rozuzlení. Ak by moje decká dakedy pozerali niečo takéto, asi by som bol šťastný. Hodnotový seriál, ktorý vytvára charaktery a poukazuje na rôzne ťažkosti s tým späté mi príde ako veľmi príjemný nápad. Nie je to vulgárne, je to nenásilné a hlavne hrdinky som si obľúbil. Hlavne Mary Anne. Za mňa spokojnosť. Hoci rozhodne nie som cieľová skupina... či? 1.séria - 80%

Takýchto filmov je milión.Rasová segragácia je aj v súčasnosti dosť veľký problém. A mnohí filmári sa tejto téme venujú, len intenzívne menia prostredia v ktorých sa rovnaký príbeh o snahe o rovnoprávnosť odohráva. The Banker má všetky zaužívané klišé. Vety typu - som na teba hrdý synak - alebo tradičnú white hate - kedy sú až na dve-tri postavy takmer všetci plnokrvný rasisti. Takže aj napriek tomu, že film neprináša nový pohľad na problém, využíva zaužívané pravidlá žánru aby nám predstavil ďalších odvážlivcov, ktorý sa snažili spraviť niečo nemožné. A Nolfi to servíruje bez chýb, bez prešľapov a dopomáha mu k tomu silné herecké zoskupenie. Hoult a Jackson sú tu parádny. Stáva sa z toho Feel Good movie. Možno mám pre tieto veci slabosť. Možno úmyselne nevidím za stenu priemernosti, za ktorou sa zvyknú takéto snímky schovávať (a nemusí ísť vždy vyslovene o rasizmus). Ale sú to fajn strávené dve hodiny. Kde aj napriek family friendly pocitu cítiť nespravodlivosť na sto honov. A kto vie? Možno práve takéto filmy prebúdzajú viac empatie, ako tie, ktoré sa snažia silou mocou ukazovať hrôzostrašné dopady rasovej nenávisti. Každopádne, subjektívne za mňa, mierny nadpriemer.