Autogram

Po uplynutí polovice filmu sa ani nečudujem, že ide o najväčší prepadák všetkých čias. Pre bežného diváka to ani inak nemohlo dopadnúť, keď režisér naskladá scény, ako sa mu zapáči a celkom zbytočne film natiahne do neznesiteľnej dĺžky. Zaujali ma asi len cudzojazyčné ruchy, keď bolo počuť poľštinu alebo ruštinu.

Netradičný konverzačný western líznutý aj melodrámou, ktorý ma neoslovil. Len slabé tri hviezdy.

Ďalšia historická, ale hlavne kostýmová výpravná rozprávka. Tentoraz o lekárovi, ktorý sa špecializoval na všetko: kráľovských psov, manželky, pôrody operáciou bez krvi aj morové epidémie. To všetko sterilne krásne, načančané, až mi z toho bolo mierne nudno. –––– Udělal jsem to jediné, co král zakázal: Zamiloval jsem se do své ženy.

Výborný dokument o zázračnej stavbe, ktorá si za stáročia prešla toľkými zmenami, prestavbami a účelmi, že archeológovia majú o prácu postarané na ďalšie stáročia. Len aby stavba nedoplatila na modernú dobu a jej výdobytky.

Milka Zimková sa ako spisovateľka vôbec nevyznamenala v tomto nezrozumiteľnom príbehu. Alkoholizmus, fajčenie, neustále prezliekanie a vyzliekanie, ťažko tu niečo pochváliť. Azda len to, že Anna Šišková tu vo veku 24 rokov vyzerá asi na 15. V jednom momente vo filme, viditeľne omylom, takmer predvedie striptíz, nechápem, ako toto mohla režisérka vo filme ponechať.

Trochu jednoduchý príbeh na životopisný film, ale keď to má byť film určený pre väčšie deti, tak sa to dá pochopiť. Niekoľko postáv a jeden klavír na život mladej klaviristky vystačilo.

Zdá sa mi, že postupne sa zo seriálu vytráca originalita a tak prišli na rad zápletky ako z treťotriednych seriálov. Absurdné stretnutie skínov a následný únos korunuje groteskná bitka na konci. Zaujímavých momentov pomenej, ale trápnych o to viac. –––– Přesně tak, Luďane, je to otázka vkusu.

Chaplin tu nie je vôbec hlavnou postavou, tou je sympatický tučko Fatty s nalíčenými očami, ktorý najskôr chráni krásnu ženu (Minta Durfee), a potom sa nechá presvedčiť na kariéru v ringu. Chaplin je netradične v úlohe rozhodcu, čo ale neznamená, že by údery nedostával a nerozdával. Prekvapivým momentom na tú dobu je, že hlavná postava v jednom momente komunikuje s kameramanom, teda s divákom. Inak klasická násilná groteska plná úderov, pádov a tehiel hodených z diaľky priamo do hlavy.

Prvá časť road-movie je o slobode a vystrájaní nezmyselných kúskov, druhá o honbe za obrovským majetkom, čo k tomu prvému nejako nepasuje. Ani po zamysleni mi to zmysel nedalo, podobne ako Varšava v Montane. Slabšie tri hviezdy, pretože ma to nudilo ako aj mnoho iných filmov oslavujúcich americkú slobodu na kolesách (americká vlajka nechýbala) a zároveň závislosť od peňazí.

Na film mi to všetko pripadalo veľmi nesúrodé a chaotické. V knihe to asi vyznelo inak (lepšie), ale ja som mal problém sa zorientovať, kto a prečo sa odrazu objavil a niečo hovoril. Samotné dialógy bývali vtipné aj menej vtipné, hlavne Lasicov prejav mal svoje čaro, ostatní, aj hlavní predstavitelia, mimo Saturnina, boli nevýrazní. Dodatočne som sa dočítal, že film vznikol zostrihaním seriálu, takže asi v tom je problém jeho nesúrodosti. –––– Říkal jsem, že Ví Bůh, ne výbuch, popletové popletení ustrašení!