JohnMiller

Ja Vám neviem. Voči štvrtému pokračovaniu som mal výhrady ale až po tomto pokračovaní dokážem doceniť jeho kvality. To, že snímka odzrkadľuje smerovanie hororu ako žánru by  som si nevšimol, keby o tom dookola nerozprávali postavy. Tieto prequel/requel/sequel téma ma vôbec nepriťahuje ani v tejto dekáde, no zopár filmov ma vyslovene neirituje... Tento však medzi ne nepatrí. Tá prvá tretina sa celkom dala, no hneď ako prišla na rad násilná stránka a sekali sa ľudia hlava-nehlava a logika sa potápala jak Titanic, tak som sa začal skutočne smiať. Potenciál to malo, no mňa to nezaujalo.

Snímka ma prekvapila tým, že obohratú tému pomsty ktorá predchádzala "over the top", násilím ako psychickým tak aj fyzickým (a tuto toho bolo viac než dosť) zachytáva to tu celkom svojsky. Originalita ako aj atmosféra je tu celkom hutná a miestami fakt ťažko stráviteľná. Aj keď asi tušíte, že na konci bude pravdepodobne spravodlivosť v istej forme úradovať a vy chcete aby bola aj mimo zákon, je to náročné sledovať. Nehovorím, že je to ako Haneke, ale ďaleko to k nemu nemá.

Sú veci z ktorých asi nikdy nevyrastiem. Jednou z nich je škodoradosť a nadšenie nad kúskami skupinky magorov ktorí si hovoria Jackass. Celou pubertou aj rannou dospelosťou ma seriál aj filmy sprevádzali a človek by si aj povedal, že už by som mal z toho vyrásť, no nič z toho sa nekoná. Po pozretí všetkých častí po veľmi dlhej dobe som dospel k názoru, že ma to bude baviť asi aj ďalších 30 rokov :D 2.5 som predtým nevidel. Ako bonus k dvojke super. Vystrihnuté scénky boli podľa očakávania slabšie (dôvod prečo sa nezmestili do celovečeráku, všakže) ale stále ide o srandu pri ktorej sa dá úchylne zabaviť :D___________ Buď ich milujete alebo nenávidíte.

Keby tvorcovia Rare Exports miesto príbehu o Santa Clausovi vložili niečo mimozemsky mysteriózne (áno mám na mysli niečo ako  The Thing z roku 1982) tak by ma ani len nenapadlo, že ide o vtipnú akciu ktorá sa neberie vážne. Musím uznať, že tento film je minimálne o úroveň lepší ako prequel spomínaného hororu. Dobrý scenár, vynikajúca kamera, zaujímavé obsadenie a atmosféra ma raz dva vyviedli z omylu, že sa pozerám na tupé béčko. Aj neduhy ako menší rozpočet bolo vidieť tak možno pri efektoch ináč ma až vystrašilo ako som bol príjemne prekvapený kvalitou 3,5*.

Koncept ma strašne bavil. Celý ten socio-demografický prvok kastového systému bol perfektný  to zaobalenie do artového kabátu len dodávalo ten melancholický pocit plný clivých emócií. Do prvej polovice som to hltal no potom som sa akosi nasýtil, prejedol a už som sa začal doslova nudiť. Dej až cinefilne ustal a ani koniec, klišé tragický ako to býva u takýchto filmov ma už nedokázal veľmi presvedčiť. Hudba aj herci zvolený perfektne_______________ emócií tu je na kilá, no pozornosť si po spomínanej polovici už Lazzaro nedokázal udržať. Preto 3*. Inak by som išiel vyššie.

Mám slabosť pre filmy ktoré sa točia okolo analýzy snov, vŕtania sa v podvedomí a pre filmy ktoré sa svojou atmosférou líšia od väčšiny podobných námetov. Toto všetko snímka Come True obsahuje. Som extrémne nadšený, že som sa k nej náhodou dostal. Dej zachytáva príbeh 18 ročného dievčaťa ktoré uteká z domu. Prenasledujú ju neustále opakujúce sa nočné mory. Zhodou okolností dostane šancu zarábať si spánkom od bližšie nešpecifikovanej vedeckej inštitúcie. Tá pod rúškom dobrého zárobku láka ľudí na spánok v ich laboratóriu. Vedecký inštitút však vyvinul prístroj ktorý dokáže vizuálne vyobraziť sny. Sledovať obrazovky ktoré generovali vizuál sna spolu s prežívaním bolo hrôzostrašne strašidelné. Asi stokrát som sa bál, že postava zo svietiacimi očami vylezie z monitorov. Zároveň som sa však bál aby to po vylezení z monitoru neskončilo ako bohapustá vyvraždovačka a nadšenie by upadlo raz-dva. Na šťastie sa tak nestalo.______________ Námet vynikajúci, spracovanie 80´s future štýlom prenádherné, synthwave soundtrack úchvatný, scenár vzrušujúco divný, pre moje subjektívne uspokojenie ide o skvelý mix. Tento feeling som mal naposledy pri filmoch ako Za černou duhou (2010) či Zmena stavu (1980) alebo si ešte spomínam na film Nicota (2016) ktorá mala tiež niečo z toho. Ide o filmy ktoré nie sú majoritnou skupinou označené ako skvelé ale mňa priťahujú niečím nevysloviteľným, pocitom ktorý plodí strach z neznámeho ale nejde o ezoterické mystické bytosti. Pretože je to v nás.

Ako inak, keď sa niečo v popkultúre alebo v spoločnosti stane fenoménom, hneď ma vedecky zaujíma, čim to asi bude. Takto som sa pustil do Squid game. Na zadok som nespadol ale baviť ma to bavilo. Tento trend, že niekde zatvorím niekoľko osôb a prežiť môže iba jedna alebo minimálny počet tu už máme nejaký ten rok a očividne to ľudí baví. Hoci vo filmovom svete to nie je žiadna novinka, film Battle Royale (2000) tu už máme nejaký ten piatok a knižne ma napadá napríklad od Stephena Kinga Dlouhý pochod, skutočný boom nastal až v pc hrách. Hry ako PubG či Fortnite spustili túto vlnu a poviem vám, že som ich tiež vyskúšal kvôli vtedajšiemu záujmu a celkom ma bavili. Z človeka vyplavuje adrenalín a je to celkom namotávačka. Čo sa týka seriálu najviac ma zaujali úlohy v hrách. Boli veľmi kreatívne a myslím si, že deti by ich vedeli rozlúštiť skoršie ako dospelý ktorý pracujú väčšinou racionálne. V každom kole som sa snažil aj ja prísť na riešenie a v podstate som aj ja súťažil. A môj výsledok? Tiež by som umrel, nie len raz :D HEHE

Nebudem klamať. Pozrel som si to výhradne iba kvôli soundtracku ktorý zložil môj veľmi obľúbený jazzový  virtuóz Miles Davis. Zujímavosť pri tomto diele je ten, že Miles Davis skladal a nahrával hudbu počas sledovania filmu. Najprv bol hotový film potom sa k nemu dokončil soundtrack. Pred snímkou som si prečítal zopár kritík ktoré tvrdia, že snímka je aj na to obdobie, naivná, nelogická a postavy sa správajú divne. Mne to našťastie až tak zlé neprišlo. Film aj z odkazom som vstrebal a užil si ho. No, soundtrack je stále to, čo vo mne rezonuje a vyplavuje emócie. Na úvodný motív už nikdy nezabudnem.

Je divné keď takíto štýl krátkometrážneho filmu tlačí samoúčelne na city. No animácia bola prenádherná, to sa musí uznať. Bavilo ma to a pokojne by som si zopakoval niečo také ako Putovanie s dinosaurmi v takomto novom šate.

Ako väčšina užívateľov ktorí dali tomuto "galavečeru" jednu hviezdičku, aj ja sa pripájam do klubu "Len kvôli Řezníkovi". Sledujem jeho kauzu v podstate od začiatku a celkom ma prekvapilo, že sa to nakoniec skončilo happyendom. Áno súhlasím z jeho názormi a tiež mi býva fyzicky zle keď počúvam tie akože rádiové hity pseudoumelcov. Nie je mojim zvykom radikálne odpísať alebo vyslovene idealizovať hudbu do dvoch kategórí: Hudba s umeleckou a autorovou hodnotou a hudba do rádií na kšeft bez duše a emócií ale pri Slovenskom a Českom hudobnom trhu fakt nezvládam to odosobnenie. Aby som našiel niečo skutočne pre mňa hodnotného musím sa predierať neskutočným bahnom. Znovurodený Slavík stavil na kontroverziu inak by tam Řezník nebol. Zo sociologických výskumov asi tvorcovia zistili, že aj negatívna reklama je reklama. Ale či to bude fungovať aj ďalšie roky? To silne pochybujem.