kitano

Taznym motorom tohto hororu je sila nametu a skutocnych udalosti, ktore za nim stoja. V niektorych momentoch sa filmu z predlohy dari tazit naozaj vela a dostavi sa paradna atmosfera, naopak vsak cela dejova kostra je poskladana z klasickych, mnohokrat videnych hollywoodskych klise a takto film zasa dost straca. Celkovo tak film sice prilis neohuri, no prijemne mrazivy zazitok je to i tak (nevraviac o tom, ze je to omnoho lepsi film, nez jeho remake z roku 2005). (6.9/10)

Krasne fungujuca kombinacia sladuckej, naivnej romance a stylizovaneho vizualneho prevedenia, s perfektnymi akcnymi vsuvkami. Nedalo sa to vsak brat prilis vazne a skor ako silny zazitok to bol zaujimavy a zabavny filmovy experiment. Romanca a western sa vsak trochu biju a nie vzdy to funguje tak ako ma. Vsetko sa toci predovsetkym okolo romance a preto podaktore westernove prvky posobia dost samoucelne ba az rusivo (notoricky znama westenova zvucka sa k jemnym tonom hrajucim pocas cely film prilis nehodila, taktiez zabery na cvalajucich kovbojov boli uplne zbytocne). Chcelo by to trosku serioznejsi, alebo aspon prepracovanejsi nosny pribeh. Avsak vysledok je natolko svojsky, ze nejake polemizacie a rozbory su aj takmer zbytocne. (7/10)

Sci-fi prekvapko z Francuzka, ktore by bolo prekvapenim este vacsim, keby nebolo tak okato podobne Spielbergovmu Minority Report. Podobne vizualom, zapletkou, dobov a priestormi, ci mnohymi futuro vychytavkami, ktorymi je film presyteny. Ano tych podobnosti je az prilis. Predsa vsak, je to film kvalitny a s vyraznou, vyrazne odlisnou atmosferou. Chrysalis je predovsetkym detektivka. Temna, drsna, odtazita, presne tak ako aj hlavny hrdina. Samotarsky detektiv s kamennou tvarou a dokonalou kondickou, ktoru aj vyuzie v par tvrdych kontaktnych subojoch do ktorych sa dostane pri honbe za vrahom (choreograf z Bourne Identity). Dobre fungujuci, celkom spletity pribeh bez problemov tiahne dopredu a to aj vdaka nadstardartnym hereckym vykonom. Potesia niektore naozaj skvele vizualne vychytavky a zvukove efekty (niektore audiovizualne stimuly su naozaj intenzivne). Nakoniec, ani ta okata podobnost s MR mi nebranila, aby som si film paradne uzival. Na druhu stranu som si ale stale bol vedomy toho, ze ona vizia blizkej buducnosti je mi veeeelmi povedoma. Jednoznacne vsak odporucam. (7.2/10)

Fajnova, komixovo ladena zalezitost, v ktorej hrdinovia maju obrovsku silu a dalsie specialne schopnosti, ktore vyuzivaju zvacsa na krvavu destrukciu oponentovej telesnej schranky. Velmi mi to pripomenulo komixove dobrodruzstvo Loba, ktory si to vo vezeni rozdal s Obrptakem (toto sa tak isto odohrava vo vezeni). Ti, ktory ten komix poznaju, vedia, ze to je prenaramna brutalita a tento film sa tomu minimalne vyrovna. Milovnici gorefestov tento kusok nemozu minut. (8.7/10)

Zanrovo cista chambara kde sa sice nedockate ziadnych hlbsich uvah ako pri snimkoch od Kurosawy ci Kobayashiho, zato vsak omnoho vyraznejsia je stranka akcna. Akcia je velmi specificka, s mnohymi spomalenymi pasazami bez hudby, kde pocut len svihy mecov, a to doplnene o naozaj nadstandartne mnozstvo krvi. Tak ako lakavo to znie, tak dobre to aj vyzera. Az sa ponuka prirovnanie k kuskom od Peckinpaha, ci Woo, co su reziseri s podobnymi zalubami. Velmi vydareny je aj soundtrack, v ktorom sice je dost japonskych motivov, no znie velmi westernovo (co nieje zapor). A vase srdce si urcite ziska aj velmi sympaticky, energicky, trochu potrly hlavny hrdina -"I'm sorry to tell you, but you smell really bad."-"It's normal. I haven't taken a bath since a year." (9/10)

Ako zaryty fanusik kung-fu filmov som trochu sklamany. Ocakaval som viacej prvkov, ktore by odkazovali na klasicke kung-fu filmy, avsak cele prostredie je len kulisou pre dalsi klasicky animak, ktory recykluje uz vela krat videne a vela noveho neponukne. S nadhladom vsak musim povedat, ze patri jednoznacne k tomu najlepsiemu vo svojom obore. (ked neratam Pixar, co je predsa len ina liga). Vratim sa ja ale radsej k poctivemu kung-fu. (7/10)

Brilantne vystavany, komplikovany, do detailov prepracovany thriller, ktory si zasluzi pozornost kazdeho filmoveho labbuznika. Vyzaduje adekvatnu sustredenost, pripadne aj druhe zhliadnutie (moj pripad), ale naozaj to stoji za to a po pochopeni a zlozeni vsetkych dielov a nuancii sa dostavil naozaj silny zazitok. Detektivny pribeh, odohravajuci sa v uzkej komunite ludi, na ostrove, ktory je takym malym svetom, fungujucim sam o sebe. Spolu s hlavnou postavou (detektiv) sa dostavame hlbsie a hlbsie do miestnej komunity, a zaciname zistovat, ze je tu nieco prehnite. Udalost, ktora tento ostrov v minulosti poznacila niecim strasnym, co sa teraz derie na povrch. Samotne zasadenie pribehu do historickeho postredia ma velky podiel na skvelej atmosfere. Mysteriozny nadych, nadprirodzeno, dedinska samanka, to vsetko v tomto prostredi posobi velmi prirodzene. Zaujimave je taktiez sledovat mierne zasahy zapadnej kultury a ich vyznam a vplyv v historickom filme odohravajucom sa v Korei. Nevraviac o tom, ze historickych detektivnych pribehov vela nieje, takze atmosfera je naozaj velmi specificka. Netreba sa vsak bat toho, ze je to film azijsky. Je to taktiez film moderny, obsahujuci mnohe prvky, ktore sa sa daju najst v zapadnych filmoch a tunajsim divakom budu familiarne (ritualne vrazdy, moderny vizual). Preto si aj myslim, ze Blood Rain je filmom svetovych proporcii a jednym z tych, ktore by mali byt v sirsej miere predstavene zapadnemu publiku. (10/10)

Jednoznacne prekvapenie. Iked novy Hulk recikluje mnoho zauzivanych a okukanych postupov, je z neho citit i zavan originality a poctiveho pristupu. Tam kde by divak ocakaval podrobny popis experimentu, ktory z Brucea Bannera spravil zelene monstrum, sa dockame len kratuckej objasnujucej videoklipovej sekvencie pocas uvodnych titulkov.. A stopaz, ktoru tvorcovia takto usetrili, vyuzili na detailnejsi popis a predstavenie hlavneho charakteru. Bruce Banner, samotar, skrivajuci sa pred svetom v hufe robotnikov, ktori kazdodenne makaju vo fabrike na limonady.Neda sa povedat ze Edward Norton podal svoj zivotny vykon (predsa len, nebola to rola, kde by sa mohol naplno odviazat), no svoju ulohu splnil skvelo. Tak ako vam v hlave utkvie rozzurene zelene monstrum, tak si zapamatate aj viziabnuteho loosera, trpko znasajuceho svoje prekliatie. Tvorci opisu Bruceovho charakteru venovali naozaj vela a to je velke plus. Tak isto stastne dopadla volba zaporaka. Tim Roth je slizak a sialenec na pohladanie, ba dalo by sa az povedat, ze on je tu hercom cislo jedna. Po efektovej stranke (az na niektore useky, ktore vypadali ako trailer na videohru) sa neda vytknut nic ( romanticka scenka kraska vs netvor je este lepsia ako obdobne sceny z Jacksonovho King Konga). Paradny popcorn, ktoremu z radostou odpustite jeho nedostatky a budete sa tesit, kedy si ho date znovu. (8/10)

Naozaj uletena, no nie velmi podarena kung-fu/wu-xia komedia. FIlm je doslova pozliepany z viac ci menej podarenych gagov a tradicne ho zachranuju akcne sceny (hlavne zaverecnych 15 min, kde si malu ulohu strihol aj Yuen Wah). Ustredne duo shaolinskych kung-fu deti je ale celkom podarene, hlavne ked jeden z nich vytiahne kojenecku flasu s mliekom a zacne predvadzat drunken fist :). (5.3/10)

Minimalisticke, no zaroven velmi hlboke a obsiahle. Minimalisticke herectvom a pribehom, obsiahle vizualnou nadherou, emociami a detailmi. Tak ako pri No one less, drviva vacsina hereckeho osadenstva je zlozena z amaterov. Hlavna postava, Ken Takakura, je uz naopak skutocny herecky veteran. Gou-ichi (Takakura) prichadza do neznameho prostredia, medzi ludi hovorciacich neznamou recou. A aj ked toho moc nenahovori a jeho herecky prejav je zlozeny len z jemnych mimickych giest, posobi skutocne uveritelne a z jeho mlkvej tvare sa da vycitat naozaj skutocne siroka skala pocitov. Prave tato mlkva tvar je to, co je stredobodom pozornosti kamery po cely film (taky japonsky Bill Murray). Naproti tomu tu mame mnozstvo prostych vidieckych obyvatelov stvarnenych amatermi, ktory akoby vypadli z dokumentarneho filmu o chudobnej dedinke v Cine. Nehraju, proste su prirodzeny a pre Takakuru su hlavne kulisou. A tieto dva faktory sa krasne doplnaju. Takamurov minimalizmus ostatnych nehercov neprebija a naopak realisticke a velmi prirodzene prostredie dava jeho vykonu este vacsiu silu a hlbku. A tie nadherne, dychvyrazajuce scenerie tomu vsetkemu dodavaju este vacsiu krasu. Osamelost hlavneho hrdinu a jeho cestu, ktora nieje len exotickym vyletom, ale aj cestou duchovnou, som vdaka tymto posobivym obrazom naozaj prezival. Stotoznit sa z hrdinom tohto filmu je naozaj jednoduche a vdaka reziserovmu pristupu a citu, medzi hrdinom a divakom vznika naozaj silne puto. Jeho cestu som zi uzil takmer ako on. Tak ako tu nadhernu exkurziu do cinskej krajiny a kultury, tak aj jeho cestu duchovnu. (9/10)