adamix

Chytré a nepredvídateľné, čo u viacerých dnešných hororoch nebýva až takou samozrejmosťou. Herecky slušné, dráma funguje a mladého chlapca mi bolo ľúto. Hlavná hrdinka spočiatku robí samé hlúpe rozhodnutia, ale vďaka koncu sa jej to dá odpustiť. Chýbalo mi tam ale niečo, kvôli čomu by som celý ten hype ohľadom nového kúsku hororovej produkcie štúdia A24 chápal. Jasné, body za originalitu sa nájdu, ale väčšia dĺžka a fakt, že sa z toho všetkého dalo vystrúhať omnoho viac, nepustia a preto nemám dôvod dať viac ako 3*. Za pozornosť to stojí, ale po záverečných titulkách vám to v hlave neutkvie. Za mňa 65%.

Okrem cool námetu s dobrou hereckou dvojicou je podľa mňa tento lietadlový triler priemerný. Načrtáva veľké veci, ale zbytočne zasahuje do bondovského štýlu a vo výsledku pôsobí nemastno neslano. Cillian Murphy je dobrý záporák, ale Rachel McAdams ho niekoľkokrát (!) sama vlastnoručne prebije a nielen fyzicky, ale i inteligenčne. Craven má za sebou lepšie časy a toto mu do jeho comebacku nijak neprispelo. Skrz všetku kritiku je to stále iba dobrý, neškodný priemer, ktorý mohol byť niečím viac.

Bábkové Interview s pekným čiernym humorom, kde občas dačo sadne a občas skôr naopak, ale aj tak je to parádna jazda, miestami až moc skratkovitá a priamočiara, ale zabaví. Až mi je divné, že to nikdy nedostalo pokračovanie.

Tykwerova osobná metafora na najtemnejšie stránky ľudskej túžby, vyjadrená vôňou, pachmi a konaním Grenuillovho vraha. V jadre ale nádherný film, ktorý je zakrytý temným plášťom. S dokonalou hudbou, zobrazením Francúzska v 18. storočí, či už z pohľadu špinavých parížskych stok alebo bohatej buržoázie. Záverečné orgie a prelet kamerou nad súložiacimi ľuďmi s bezchybnou Griebeho hudbou je doslovný highlight a jeden z vrcholov európskej kinematografie. Za mňa 95%.

Poviedková kuriozita s niekoľkými zaujímavými hereckými tvárami (F. Murray Abraham, Andrew Lincoln, Rupert Grint,...), výživným striedaním praktických a počítačových efektov čo sa týka monštier, inakosťou jednotlivých epizód a ich častokrát prekvapivým vyvŕbením. Výsledný dojem je ale zakaždým nemastný neslaný, opakujem ZAKAŽDÝM. Občas chýba rýchlejšie tempo, občas zasa trochu viac autorskej duše, alebo jednoducho iný smer so zaujímavejším vyvrcholením. A del Torove predslovy by mohli byť aspoň o kúsok dlhšie, aby mali aj tie intelektuálne myšlienky aj nejakú pointu.

Walking dead za mňa vždy bola, je a bude jedna z najväčších seriálových srdcoviek a nielen kvôli viac ako desaťročnej priazni, ktorú som tomuto seriálu venoval. Ponúkol okrem neprekonaných praktických efektov (predovšetkým odzrkadlených v maskách walkerov) aj silnú ľudskú drámu o partii preživších v nekompromisnom postapokalyptickom svete plného smrti a nebezpečenstva, ktoré číhalo za každým rohom a kde viackrát samotný ľudia boli väčšie monštrá, ako tie nemŕtve. Frank Darabont to kedysi dávno celé odštartoval a pochodeň prenechal následne mnohým tvorcom, z ktorých asi najväčším ťahúňom bol legendárny maskér Greg Nicotero a pravdupovediac, seriál si prešiel nespočtom veľkých highlightov a na druhej strane aj časmi so slabými chvíľami, kedy kvalita určitých epizód stagnovala. Avšak, ten pilier vlastného štýlu si zachoval až do samotného konca. Po Rickovom odchode zo seriálu prevzal žezlo jeho parťák Daryl spoločne s ostatnými postavami a s patričnou úctou to spoločne dobojovali až do samotného konca. Posledná séria mala za mňa niekoľko veľmi slabých a zbytočne výplňových epizód, čo ma viac ako na rok odradilo od môjho obľúbeného seriálu a vďaka tomu som na čas stratil úplný záujem. Do prvej polovice sezóny seriál ponúkal množstvo lacných twistov, ktoré už nemohli nijak pôsobiť napínavo či zaujímavo, nehovoriac o množstve nezaujímavých postáv a politicko - sociálneho prostredia Commonwealthu, na čele so záporákmi, ktorí ani po päty nesiahali takému Guvernérovi, Neganovi či Alfe. Našťastie nabral seriál na zaujímavých obrátkach, zrýchlil to spomalené tempo a aj keď síce nešlo o ktoviaké geniálne epizódy ako za starých čias (keď už sa schyľovalo ku koncu série), dorazil seriál do svojho želaného a patrične úctyhodného a emocionálne plného konca, ktorý síce uzavrel svoju bránu, ale otvoril nové pre ostatné seriálové spin-offy, ktoré určite nevynechám. Veľa úprimných objímačiek a slov, rozlúčok so starými postavami, z ktorých každá dosiahla svoj vrchol. Plus na záver pár spomienok na staršie série, eventy a postavy, ktoré pôsobili v starších sériach a nesmelo chýbať ani osobné poďakovanie priamo od účinkujúcich, ktorí si to tie dlhé roky užívali. Som rád za takýto koniec a približne aj takto nejako som si ho predstavoval. Teším sa na Ricka s Michonne a som zvedavý, čo bude ďalej. ,,We are the walking dead."

Tradičná boxerská dráma s novodobým nádychom, ale preumelokvanými emóciami, čo B. Jordanovi nedávam zas tak za vinu, pretože na režisérskom kresle a v boxerskom ringu mu to ide skvele a poradí si aj sám bez mentora Rockyho. Spoločne s Majorsom sa veľmi snaží a ich charizma a snaha film udržujú s určitou kvalitou. Preto je záverečný fight omnoho osobitejší, než aký bol v predchádzajúcich Creedových častiach. Boli tu isté veci, ktoré šlo urobiť aj lepšie a prižmúrim aj oči nad tým, že sa to dosť podobá na tretieho a piateho Rockyho (samozrejme, tento boxerský podžáner je už tak prečerpaný nápadmi, až by som sa divil, keby vzniklo niečo fakt originálne). Som však zvedavý a zároveň sa obávam, kam až chce B. Jordan sériu posunúť a čo chce priniesť v štvrtej časti. Za mňa 70%.

Pokračovanie obšírnej retrospektívy do osemdesiatkových hororov, tentoraz aj z európskeho územia alebo tých menej známych. Opäť rovnako pútavé a obohacujúce ako prvá časť, dokonca aj so známymi tvárami a hororovými remeselníkmi ako sú napríklad Robert Englund či Tom Savini. Ešte dlhšie, ale rovnako pútavé a čo ma prekvapilo tak dokument venuje krátku kapitolu aj starým retro hororovým hrám.

Nolanovsky podmanivý mysteriózny triler, kde na rozdiel od súperiacich iluzionistov dochádza k dekonštrukcii mágie ako takej a ľudí, ktorí sa ju snažia použiť pre manipuláciu názorov iných a vlastnú slávu. spočiatku som filmu nedával veľkú nádej, hlavne keď bolo z úvodu zjavné, že pôjde o hollywoodskejšiu verziu Conjuringu s väčšími hereckými esami. film vyzliekol kabát a ukázal svoju pravú farbu a začal dávať najavo, že je čímsi viac inteligentnejším. Hororové prvky tu boli podľa môjho názoru zbytočné, pretože príbeh nijak neobohacujú a moc mu ten hororový nádych nesvedčí, ale na druhú stranu ani nijak neubližuje. Herecky a príbehovo dokonalé, akurát ten záver nemusel byť až taký otvorený a ponechaný napospas diváckym otázkam. No čo už, nemôžme mať všetko. Za mňa 80%.

Dlhá, pôsobivá a rešpekt dávajúca dokumentárna antológia žánru z obdobia 80. rokov, ktorý svojím štýlom obohatil svet strachom ale aj zábavou. Na moje prekvapenie sa mi páčilo, že daní ľudia hovorili o niektorých aj brakových výplodoch s radosťou, akoby sa jednalo o nesmrteľnú klasiku. Na druhú stranu tie legendárne horory dostali väčšiu backstory, pohľad do zákulisia a ich význam pre súčasnú tvorbu. Tie štyri hodiny dačo ubehli ako voda a pre takýto druh dokumentu sa tá dlhočízna stopáž hodí.