Anderton

Marvel, ktorý našťastie, a po dlhej dobe, nevyzerá vôbec ako Marvel. Ide totiž, minimálne z polovice, o regulérne východoázijské fantasy so všetkým, čo k žánru patrí. Problém je, že ma nikdy žiadne východoázijské fantasy poriadne nebavilo a Shang-Chi nie je žiadnou výnimkou. Zaujímavý je fakt, kto sa ukáže byť hlavným záporákom filmu, pričom v záverečnom akte sa aj tieto pozície menia. Asi nikoho neprekvapí, že na filme sú najlepšie scény s Benom Kingsleym. Subjektívne ma ale rovnako "ázijský" Snake Eyes bavil viac.

Film dvoch odlišných polovíc, ktorý ale mal byť filmom troch rozdielnych tretín. I keď ono to tretie dejstvo, čo sa zdalo, že bude výbušné finále, aspoň prebehlo počas záverečných titulkov. Občas je nejaký vtip vtipný, občas je priemerný, sem tam aj trápny. Najlepší sú Langmajer a Dyková, zvyšok hrá skôr na pol plynu, vrátane Rodena. Nedotiahnuté viaceré dejové línie sú ale najväčším kameňom úrazu inak sprvu sympatického počinu. Napr. coming out išiel úplne mimo, v tomto smere určite viac uspeli tvorcovia Známych neznámych, i keď iba opisovali.

Ide síce sotva o priemer, ale návrat o dvadsať rokov dozadu ma akýmsi nostalgickým spôsobom zaujal. Príbeh o vraždiacom maniakovi na akademickej pôde má predvídateľný dej, zbytočné milostné linky, trápne milostné scény a najotrepanejšie klišé typu totálne blbej polície. Jeden prekvapivý zvrat, ktorý ale pre dej nebol zase skoro vôbec dôležitý, nakoniec obsahuje. Ak by to vzniklo dnes, schytala by to Anatómia od kritikov ešte viac. No a ak by postavu Franky Potente hrala menej sympatická herečka, asi by som film takto nenadhodnocoval. 50%

Dnes už síce tento film žiadne šokové terapie nevyvolá, na druhú stranu ale v sebe obsahuje nadčasové hodnotenie spoločnosti, kde sú jednotlivci zástupcami celých skupín. Nefunkčné partnerstvá, nedostatok peňazí, všeobecná skepsa, ľahostajnosť voči osudom tých, ktorí nám nie sú blízki a tak podobne. Ústrední antagonisti ale pôsobia trochu smiešne, čo zároveň patrí k dobovým výrazovým štandartom. To platí aj o cestujúcich, žena si stále číta knihu, pritom atmosféra hustne a scény sa venujú viac menej vždy, aspoň pred finále, iba konfrontácii oboch gangstríčkov s jednou dvojicou.  Ono by to možno chcelo nejakú modernizáciu, ako by podobná situácia prebiehala v digitálnej ére, možno práve pri vzájomnom porovnávaní by som spätne viac ocenil aj Incident ročník 1967.

Máte dobrý job, peniaze, krásnu manželku, syna a úžasný byt. Čo ale z toho, ak vám život v ňom ničí obzvlášť vyvinutá krysa. Nemyslíte na nič iné, nevyspíte sa, keď po vás ide sekretárka, pošlete ju domov a deratizér nájde ohlodaný šek a odíde a mačka nestojí doslova za nič. Zlo neznámeho pôvodu je psycho triler z rangu tých, ktoré sú tak psycho, že ich už nikdy nechcete vidieť znova. Interpretovať videné si môžete ľubovoľne, od faktu, že aj najmenšia kvázi maličkosť vám môže v momente zničiť život až po zamyslenie sa nad tým, kto je na Zemi vlastne pánom.

Vo svojom jadre psychologická dráma o spisovateľovi, ktorý prešiel vietnamským peklom, je po rozvode a zomrel mu syn. Že sa dá takýto príbeh nakrútiť ako horor v jednom strašidelnom dome a jeho okolí, je úplná samozrejmosť. Že ale jednotlivé príšery pôsobia ako z hororových komédií Petera Jacksona a dodávajú tak filmu komediálny nádych, je už pochopiteľné menej. Ak by všetko ostalo skôr v náznakoch, nadprirodzeno by bolo neviditeľné a mali by sme tu napríklad iba toho zombie vojaka, film by fungoval oveľa lepšie. Našťastie je ale krátky a pomerne intenzívny, takže o stratu času, pre fanúšikov žánru, určite nejde.

Málo známy "detský" horor, ktorý má v sebe veľký kultový potenciál. Ono pozerať sa na triky a výpravu, ako na niečo archaické, je iba sčasti pravdivé, treba si skôr uvedomiť, že sa na snový metafyzický svet pozeráme očami desaťročného chlapca. Na to, aby som film ohodnotil vyššie, tu predsa len chýba originálnejšia zápletka, ide sa od začiatku do konca vo vyšľapaných žánrových koľajách. Pri bližšom pohľade ale zisťujeme, že ide o veľmi smutný a krutý film, viď zápletka so školníkom. Napriek prehľadnému deju ide skôr o súbor tu viac, tu menej zaujímavo nakrútených scén. 70%

Cronenberg sa týmto filmom už na začiatku kariéry jasne pred verejnosťou a kritikou definoval a urobil to šikovne. Najskôr nám ponúka skvelé referenčné pozadie; nový moderný obytný komplex v Montreale, príprava mesta na Olympijské hry, akýsi všeobjímajúci neprirodzený chlad pôsobiaci ako z prostredia, tak z ľudí, správy z rádia a televízie a tak podobne. No a potom počúvame isté medicínske teórie, aby to zakrátko vypuklo na plné pecky. Očakával som, že sa budú teda červy využívať ako náhrada za jednotlivé orgány a vyriešia liečbu ťažko liečiteľných chorôb, nakoniec ale zohrajú vo filme úplne odlišnú funkciu. Sme viac ľudia ako tí na začiatku filmu, alebo ako tí na konci? Pýta sa Cronenberg a sám si aj odpovedá a kto sa nenaladí na jeho vlnu už pri Shivers, asi to nemá zmysel skúšať ani neskoršími dielami. Ja som na to išiel opačne a k filmu som sa dostal ako k druhému dosiaľ nevidenému.

So Stopárom ma nespája žiadna nostalgia, či už VHS charakteru alebo polnočného sledovania Novy na starej televízii bez ovládača. Ale musím pripustiť, že tá osemdesiatková atmosféra ma stopercentne pohltila. Čo ma nepohltilo, bolo množstvo logických kiksov, ktoré by sme dnes mohli považovať za prehliadku klišé a týka sa to najmä automobilových naháňačiek. Spôsobov, ako utiecť polícií, je tu veľké množstvo, ale nech vás ani nenapadne niektorý z nich vyskúšať, nefungovali by. No a kto je tajomný stopár? Na to si každý nájde vlastnú odpoveď.

Nedá sa nič robiť, kúzlo jednotky je fuč a nostalgiu po nej sequel síce vyvolať môže, ale sám jej kvality nedosahuje. Áno, všetko je krásne nasnímané, kompozície so zrkadlami a zasadenie mnohých scén do umeleckého prostredia majú svoju atmosféru, animované retrospektívy sú rozumným nápadom, film je skrátka "svoj". Lenže tentokrát je všetko doslovné, v podstate sa strach nedostavuje ani v jednej scéne a film skončí presne v momente, kedy si myslíte, že začína finále. Pričom pätnásťminútovka navyše by bola stále v rámci stopáže absolútne v norme. A americkí bieli policajti by sa mu mali rozhodne vyhnúť.