Anderton

Cat Ballou je dnes skôr takou netypickou westernovou raritou, na ktorú sa už nedá pozerať bez nadhľadu. Ak ju budete brať ako tú raritu, ktorá možno ešte fungovala v 80tych rokoch, tak sa môžete celkom priemerne pobaviť. Najma na Lee Marvinovi. Pokiaľ vám jeho kreácia nebude pripadať skôr trápna. Alebo si film pustite, ak ste veľkým fanúšikom Jane Fonda a nestačí vám si prezerať jej dobové fotky na nete a potrebujete ju vidieť v pohybe. Ako taká hodinku a pol trvajúca oddychovka to celkom ujde.

?....! Zaujímavá vizuálna štylizácia plná originálnych nápadov sprevádzaná viac menej tuctovým dejom. To je ale súčasť rafinovanej hry. Ak by presne takto film natočil Gondry, asi by sme boli mierne sklamaní, ale keďže sa jedná o malú snímku a jej nízkorozpočtovosť sa snaží režisér neustále zakrývať onou štylizáciou, budeme vo výsledku štedrejší. Dalo by sa povedať, že film by pri troche šťastia mohlo získať podobnú publicitu, ako The Artist, ale pokiaľ sa režisér dozvie, že je jeho film známy aj v strednej Európe a bol odvysielaný v našej tv, určite bude šťastím bez seba. Okrem evidentných narážok na slávne scifárne z dôb nedávnych aj tých najdávnejších, alebo na nemecký expresionizmus (atď), mi Anténa občas pripomenula svojou hravosťou aj filmy Jacquesa Tatiho a občas sa obtiera aj o vizuál španielskeho hororu.

Od prvých momentov filmu som sa po dlhom čase tešil, že dám konečne niečomu od srdca odpad. Totiž, že to bude od začiatku do konca tak neuveriteľne blbé a zároveň zábavné, že iné hodnotenie nebude pripadať do úvahy. Lenže po čase tá trápnosť už začala mierne nudiť a uvedomil som si, že Plan 9 prichádza s rovnakými myšlienkami, ako konkurenčné a omnoho vydarenejšie sci-fíčka. Len je to lacnejšie a podané oveľa naivnejšie. Pozerám ale, že vačšina užívateľov dáva odpad práve z dôvodu, z ktorého ja som sa mu vyhol. Toto je exemplárny príklad, na ktorom sa ukazujú rôzne kritériá hodnotenia filmov a stálo by to za širšiu diskusiu. V tomto filme je absolútne všetko zlé, ale nebudete mať hneď po jeho zhliadnutí chuť ísť zazvoniť susedovi, že ste videli niečo neuveriteľné a má si to ísť hneď pozrieť. Každopádne Plán 9 musí vidieť podľa môjho názoru každý vačší fanúšik filmu.

Paľo Bielik bol známy tým, že na prvom mieste bol uňho divák a tým pádom dbal zreteľ na všeobecnú zrozumiteľnosť. Kapitán Drabač je však ambiciózny film, ktorému predchádzalo isto poctivé štúdium situácie na slovenských frontoch a dedinách počas druhej svetovej vojny. Film obsahuje možno najkrutejšie zábery čo sa týka žánru v našich dejinách. Kapitán Drabač je síce nafúkanec, ale je to vojak, pevný ako skala. Pri niektorých jeho skutkoch a špeciálne pri prestrelke v krčme som si hovoril, že by som sa nečudoval, ak by niektoré jeho výrazy tváre a reč tela podchytili Charles Bronson a Clint Eastwood a zužitkovali ich v svojich slávnych westernoch. Dejovo príťažlivo zauzlené vďaka viacerým dôležitým postavám a historicky asi celkom presné. Dabač je celkovo dosť frajerský film.

Asi by si Mustangy zaslúžili objektívne plný počet. Je to dosť náročný film na sledovanie, kde je dej v poradí dôležitosti až za postavami. A že tie sú veľmi zaujímavo napísané. Každá má svoj charakter, svoju minulosť, ktorá nepôsobí vôbec tuctovo a najdôležitejšie mi pripadalo, že keď sa na týchto slávnych a krásnych hercov pozriete zblízka, vidíte už, že svoje najlepšie dni majú za sebou a evidentnú únavu. Skvele to korešponduje s ich postavami a ich charaktermi. Každý dialóg je dôležitý, častokrát ponúka zaujímavé myšlienky, je nad čím rozmýšľať a Houston si potrpí aj na detaily. Napríklad si všimnite, že Roslyn sa s Gayom zoznámi prostredníctvom psa, čo sa ukáže neskôr vzhľadom na ich postoje k životu ako veľmi jemná symbolika. Záverečná pasáž je skutočne strhujúca a okrem napínavosti ponúka Houston aj krásne zábery prírody. Pokiaľ teda dokážete spustiť oči z Marilyn.

Bohvie prečo sa Hitch rozhodol natočiť klasickú kostýmovú drámu podľa konvenčného scenára, snáď si chcel vyskúšať niečo nové, možno ho do filmu dotlačila Ingrid. Alebo sa iba k tomu len tak priplietol. Vďaka hercom ale film funguje, je relatívne uveriteľný a nezačne napriek dĺžke nudiť. Samozrejme režisérove autorstvo je na prvý pohľad potlačované, ide tu o postavy a ich vzťahy. Či si k nim nájde vzťah aj dnešný divák, dosť pochybujem, je to skôr film pre tých, ktorý chcú podrobne poznať majstrovu tvorbu a napríklad tým riskovať poznanie, že inokedy božská Ingrid tu až zas tak božsky nevyzerá (častokrát je pod parou). Čo sa týka veľkého sídla, osudovej ženy a tajomstva z minulosti, tak v tomto ohľade sa Hitchovi viac zadarilo v Rebecce. Ale inak určite "sehenswert..."

Viac zaujímavé, ako dobré, ale pre Almodovarových fanúšikov povinnosť a možno aj taký malý kult. Lenže pokiaľ ste už tých jeho filmov videli viacero, tak Vás Vysoké podpatky asi ničím neprekvapia. Je to trochu nefér, pretože som ich videl až po jeho novších snímkach, ktoré sú logicky už viac repetitívne, ale s tým nič neurobím. Takže je to farebné, ťažko melodramatické, ukecané až až, nepravdepodobné, skáče sa v čase a stále ma to dosť bavilo. Čiže klasický Pedro. Také malé bonusy mimo deja sú už dnes strašidelná dobová ženská móda a Javier Bardem v malej úlohe kameramana v štúdiu správ. Ešte mi nedá nevyjadriť sa k tunajšiemu obsahu, ktorý je spoileroidný až až a asi by sa mal niekto zamyslieť nad tým, čo sa tu má uverejniť.

Tak som si povedal, že pri Neznámej sa pokúsim naplno od začiatku vnímať Morriconeho hudbu, ale po dvadsiatich minútach som nato zabudol. Asi by to malo byť pozitívum ako pre skladateľa, tak pre režiséra, pretože ako vieme, najlepšia filmová hudba je tá, ktorú nevnímame. Mnohí budú v tomto prípade nesúhlasiť. No a za druhé ma Neznáma začínala pohlcovať čím ďalej, tým viac. Je otázne, či bolo zapotreby dodržiavať scenáristické dogmy a vyrchliť všetky dejové zvraty v poslednej štvrtine 2 hodinového filmu, pretože dovtedy sa film občas vlečie a nič dejotvorného sa nedeje a tá záverečná pasáž je naopak dosť skratkovitá. Podstatné je, že Neznáma je veľmi silný emocionálny zážitok a dôležitejší je pocit, ktorý v divákovi možno natrvalo zostane, ako nejaké hľadanie režisérskych chýb, na ktoré si už po čase nespomenie.

Napadol ma nejeden lepší, cynickejší a omnoho vypointovanejší záver ako ten, ktorý nakoniec Topkapi ponúkol. Nechcem spoilerovať, ale len tak na okraj, pohrať sa so zámenou dýk by bolo určite údernejšie, ako to, čo sme nakoniec videli. To rozhodlo o mojom konečnom hodnotení. Dočítal som sa, že sa jedná o jeden z najobľúbenejších filmov Christophera Nolana a popravde to bol ten pravý dôvod, prečo som ho chcel vidieť. Možno to bol preklep, možno nie. Lúpež a prípravy sú na svoju dobu dokonalé, rovnako poteší letná atmosféra Istanbulu a prechádzka po strechách. Viacerých divákov napadne, že namiesto Ustinova by si vedeli predstaviť v roli zlodejského trótla Sellersa, mne tu však pripadal dokonalý. 70%.

Barabáš mal asi trochu zviazané ruky, čo sa týka objektívnosti zobrazenia udalostí okolo SNP, napriek tomu je obdivuhodné, že nikdy počas filmu neskĺzne k pátosu, propagande a sentimentalite. Pieseň nie je oslava osloboditeľských vojsk, ale oslava detskej odvahy a ukážka, že vojna nie je detská hra a napriek tomu musia byť deti jej priamymi účastníkmi. Barabáš naservíroval divákom niekoľko výborných vojnových (nie doslova bojových) sekvencií, kde nás mrazí a niekoľko napínavých komornejších, kde nás mrazí snáď ešte viac a ostanú správne nedopovedané. Je to umelecký film so zaujímavou kamerou, ktorý nemá klasický dej, na aký sme v žánri zvyknutí, ale napriek tomu nenudí a ostal mi po ňom ten známy hutný pocit z dobrého kvalitného filmu. Som obzvlášť rád, že v tomto prípade slovenského.