TomX2

Od americkej verzie som nečakal žiadne veľké zázraky, no že to dopadne až takto biedne tiež nie. Samozrejme som dávno vedel, že tento remake neprekoná originál, ale dúfal som aspoň v priemernú zábavu, ako tomu svedčia hodnotenia. Prvá polovica ma však nudila a druhú som pretrpel. Všetko, doslova všetko tu je horšie ako v originále. Herecké výkony sú oveľa slabšie a oproti originálu ľahko zabudnuteľné, hudba ÚPLNÝ ODPAD, "cool" akčné scény sú príšerné, dej strašne unáhlený a urýchlený, vďaka čomu je v tom zmätok a nič nemá žiadnu logiku, ale hlavne, hlavne ma nasral ten primitívny scenár, veď ono tam nič nedáva zmysel. Chcel som dať aspoň dve hviezdy aspoň za to, že Spike Lee aspoň niekde neotravuje s tou svojou typickou filmovou témou, ale preboha, ten film ma serie možno aj viac, než Death Note od Netflixu. Po obsahovej a hudobnej stránke čistý odpad a ten prekombinovaný koniec bez hlavy a päty, tak ten tomu dal vážne korunu. Táto sračka úplne sprznila celého (mimochodom skvelého) Old Boya.

Tie potvorky sú celkom roztomilé, páčili sa mi ich dialógy a scény s nimi, no zvyšok bol pre mňa len ťažko stráviteľným a aj napriek relatívne krátkej prístupnej dĺžky som sa strašne nudil. Pre mnohých zábavné nostalgické béčko, ja v tom však vidím len jeden z veľa podpriemerných filmov.

Kvalitatívne je tento sequel zhruba na úrovni prvého dielu, v niečom ho však trošičku prevyšuje. Tentokrát si divák bude musieť chvíľu počkať na akciu a krvavejších momentov z prvého dielu sa nedočká, pre zmenu však film ponúkne príbeh, ktorý je viac rozvinutejší a venuje väčšiu pozornosť vzťahom medzi postavami. Miestami je cítiť aj snaha tvorcov natočiť niečo dramatickejšie a vážnejšie, čo nie vždy funguje, avšak buduje to o niečo stráviteľnejší zážitok z filmu. Poteší aj slušné zakončenie a ako som už bol svedkom v prvom dieli, Kenji Kawai znovu zložil dobrú hudbu. Zápory sú rovnaké ako z prvého dielu (scenár, niektoré efekty), Perfect Answer je však ešte o niečo nudnejší či zdĺhavejší a dĺžka je opäť prepálená. Skrátka sa nejedná o film s hodnotou troch, či dokonca viacerých hviezd (aj keď miestami sa k tomu blíži).

Pôvodnú mangu som nečítal, anime verziu som nevidel a táto Live-action je dokonca ešte horšia, než som očakával. Efekty nestoja za veľa, príbeh toho mohol ponúknuť oveľa viac, nelogických vecí je tu ažaž, vraždy ma nebavili a dĺžka je poriadne prepálená (a ešte to má priamo nadväzujúce pokračovanie s totožnou dĺžkou) a na mojej strane nuda. Na druhej strane nás filmom sprevádzajú sympatické postavy, dramaturgická i hudobná stránka je celkom uspokojivá a nájdu sa tu aj zaujímavé momenty - tých je ale vzhľadom k dĺžke strašne málo a preto to nepovažujem ako úplne hodnotné pozitívum. Slabý, veľmi slabý podpriemer.

Herná séria mi veľa nehovorí a až na to, že vôbec nejaký Dead Space existuje a jedná sa o údajne skvelú explicitnú hru odohrávajúcu sa na vesmírnej lodi, o tomto univerze neviem skoro nič. Možno aj to je jedným z dôvodov, prečo sa mi tento prequel v podobe animovaného filmu nepáčil a nenavnadil ma k tomu, aby som si túto hru zahral. Priemerná animácia mi nevadila, naopak mám podobný art style celkom v obľube a aj napriek určitým animátorským chybičkám som pri pozeraní nemal v tomto obore žiadny problém. To, s čím som mal problém je jednoduchý príbeh, ktorý ma nedokázal dostatočne zaujať, možno aj preto, že podobné sci-fi zápletky nie sú mojou šálkou kávy. Miesto neho sa film sústreďuje na dialógy, ktoré mi prišli nezaujímavé a otravné, a brutalitu, ktorá podľa mňa nebola tým pravým, dostatočným ťahákom filmu. K postavám som si taktiež nevybudoval žiadny vzťah a žiadna mi neprišla zaujímavá. V "Dead Space: Downfall" sa však našťastie nájde zopár chvíľ, ktoré dokážu upútať a zabaviť, tých však nie je veľa. Nečakal som žiadne výborné dielo, ale že som sa na to pozeral až s takým skeptickým dojmom taktiež nie. Menšie sklamanie.

Uznávam, že je "8. míľa" solídne spracovaný film, či už po stránke režijnej alebo hereckej, no mňa bohužiaľ veľmi neupútal a začal som si ho užívať viac až niekedy zhruba v sedemdesiatej minúte, čo je relatívne neskoro. Okrem výborných rap battles, ktoré tvoria asi 20% filmu ma zaujala už len vedľajšia dejová línia z domáceho prostredia hlavného hrdinu, ktorá podľa môjho názoru vo filme funguje zďaleka najviac a je aj zároveň najsilnejšia. Tento titul si zaslúži aj tretiu hviezdu, ktorú však nie som ochotný dať kvôli tomu, že ma film skrátka vôbec neupútal, nudil som sa a "černošská hudba" ma mimo rap battles tiež bohvieako neoslovila. Silný podpriemer.

Odsúdení zomrieť je film katastrofálny po všetkých stránkach. Nie je tu žiadna snaha vyvolať u diváka napätie, nie je tu až mrazivo živá atmosféra, ktorá diváka zdesí, nie je tu scenár, ktorý by bol aspoň trošku realistický už len vzhľadom k tomu, že to samé malo byť základom filmu (ktorý vysokoškolák je taký idiotský?), nie je tu ani autenticita na ktorú sa spoliehalo v Otvorenom mori a čo sa týka hereckých výkonov, tak tie hodili celý film do hrobu. Najdôležitejšie je sa zvýrazňovať vetou "Podľa skutočnej udalosti" a potom to príde určite samo.

Bolo natočených už veľa filmov, ktoré upozorňovali na to, aké je ľudstvo zlo a čo všetko sú ľudia schopní urobiť len aby potešili sami seba. Existuje však len málo filmov, ktoré sú po všetkých stránkach tak silné a znamenité, ako práve tento nezvyčajný film. Snímok "Dogville" nás šokuje, prekvapuje aj znechucuje a núti diváka pokladať si otázky o živote. To všetko pomocou inteligentných dialógov, výborných hercov, úchvatnej atmosféry a v neposlednej rade chladnej režisérskej ruky. Lars von Trier opäť dokazuje, že nezáleží ani tak na forme, ako na obsahu a zároveň potvrdzuje, aký skvelý filmár to je. Chýba len málo k tomu, aby som tomuto dielu udelil plný hodnotiaci počet. Nemôžem tak uskutočniť kvôli tomu, že miestami film balansuje na hrane nižšieho hodnotenia a neudržiava si to isté tempo, prečo aj určité momenty nepôsobia tak, akoby mali. To bude zrejme príčinou dĺžky filmu v režisérskej verzii, ktorú som videl. Beriem však na vedomie to, že je veľmi obtiažne natočiť film trvajúci tri hodiny a ešte za takých podmienok, aké si ustanovil práve "Dogville". Sklamala ma ešte jedna vec, koniec. Ten nie je vôbec zlý - naopak, film je zakončený tak, ako sa vopred očakávalo, číže dôstojne a výborne. Chýbalo mi však zakončenie, ktoré sa nekompromisne k postavám postaví tak, ako by si aj zaslúžili (na druhej strane ale chápem, že to by bolo protiľahlé vzhľadom k forme). Aj napriek tomu sa však jedná o naozaj silný zážitok, na ktorý budem ešte dlho spomínať, zaslúžene.

Mám rád filmy, ktoré sú natočené autenticky a aj filmy, v ktorých sú postavy v štádiu, kedy ide riadne do tuhého a prechádzajú si rôznymi psychickými terormi. Keď nájdem film, v ktorom sa tieto dve veci spájajú, som nadšený, avšak snímok "Otvorené more" nie je filmom, z ktorého by som skákal radosťou. Ba naopak, ten film je zlý po takmer všetkých stránkach. Sklamalo ma nielen to, ako sa tu pracuje s atmosférou, ale najmä to, že autenticita je spracovaná veľmi zle a všetka psychológia filmu je absolútne otrasná (akoby nestačilo, že už herci za veľa nestoja). Ako pozitívum beriem to, že aj po troch rokoch si spomínam na určité momenty (to sa mi často nestáva), aj keď popravde neviem, či práve kvôli tomu, že boli nejaké silné a nezabudnuteľné.

Tento film nie je dokonalý a ani zvlášť výnimočný. Má menšie aj väčšie chyby alebo nedostatky a neprináša nič svetoborné či nevídané, no je mimoriadne sympatický, krásny a v niektorých chvíľach veľmi dojemný. To všetko v zásluhe nie len hercov, ale najmä režiséra Chboskyho, ktorý má pre filmy cit a je to vidieť. Mal som problém len s tým, že určitým postavám nebola venovaná toľká pozornosť, ktorú by si zaslúžili.