Marceloo

Značne rozporuplný slasher, ktorý si berie deväťdesiatkový nádych z I Know What You Did Last Summer a moderné prvky z minuloročného netflixáckeho prepadáku The Midnight Club, ale kombinuje ich v extrémne nezaujímavej forme. Začiatok s celkom početným obsadením sluboval vysoký bodycount, ktorý ale neprišiel a po prvej ešte celkom fajnovej polovici prišla skôr len stupidita a dialógy na úrovni sedliackej divadelnej hry. Rozuzlenie nemohlo prekvapiť ani človeka, ktorý v polovici filmu zaspal, a preto to je len za slabé dve.

Tento rok som vela hororov nevidel, takže písať o tom, že som už dlho nevidel takto premárnený potenciál, je trochu zbytočné, ale neodpustím si to. Cadaver vyzerá zo začiatku ako velká chuťovka pre hororových gurmánov, ale s postupom času sa depresívna a podmanivá atmosféra z úvodu úplne vytratí a stane sa z toho ležérna naháňačka, ktorá nedokáže využiť skvelé prostredie, slušné herecké výkony a v podstate sa niekde v polovici filmu rozpadne celý dej, pretože človek ani nemusí byť žánrovým fanúšikom, aby vedel, ako to celé dopadne a o čo tam ide. Ako pozadie k nejakej zmysluplnejšej aktivite ok, ale ak si chce človek trošku užiť, treba hladať inde.

Dej prvého filmu sa až prekvapivo ''elektrizujúco'' prenesie do tohto sequelu, v ktorom je sympatická hlavná hrdinka odhodlaná nájsť toho, kto jej pomocou únikovej hry zničil život. Dej sa dostane velmi rýchlo do zabehnutých kolají a poteší velmi sympatický casting, ktorý tento raz čelí už trochu horšie vyzerajúcim a hlavne CGI presýteným nástrahám. Sequel si stále drží slušné tempo, záhady okolo Minosu sú podmanivé a aj záver je s prehladom vybudovaný pre ďalšie pokračovanie. Či už sa bude Adam Robitel venovať jemu, alebo inému hororovému projektu, určite si zaslúži pozornosť.

Režisér pri svojom debute príjemne prekvapil a následne získal dôležité skúsenosti pri jednej z častí hororovej série Inisidious, ale jeho prvý individuálny projekt ma príliš nepresvedčil. Atmosféru sa mu darí tvoriť a páčilo sa mi, že sa masakre rozbehnú velmi rýchlo, ale celkovo je tu až príliš cítiť inšpirácia kultovými klasikami s podobnou tematikou. Film ubehne velmi rýchlo a v podstate sa dej plynule prenesie do sequelu, čo sa v hororových sériách nestáva často a tvorcovia občas bojujú s prepojením dvoch snímkov. Slušný priemer.

Celkom slušné pokračovanie príjemnej žánrovky z 2020, ktoré nanešťastie trpí takmer všetkými neduhmi hororových sequelov. Lulu Wilson je rovnako ako v prvom filme v skvelej hereckej forme, ale scenár už je o dosť slabší a dosť dlho trvá, než sa to rozbehne. Záporáci sú oproti jednotke strašne nezaujímaví a tvorcom vôbec nevychádza aktívne poukazovanie na sociálne problémy v USA, respektíve odkazy na činnosť rôznych skupín obmedzencov v posledných rokoch. Na dlhý letný večer ale Becky postačí a ak od toho človek nečaká žiadny zázrak, myslím, že si to celkom užije.

Pre mňa jedno z najväčších sklamaní posledných rokov. To, čo začne ako vynikajúci postapo seriál s dôrazom na tie najmenšie detaily, sa postupne mení na únavnú a v mnohých prípadoch extrémne iritujúcu drámu, v ktorej sa tvorcom nedarí budovať to, čo si zaumienili. V každej epizóde ubúda napätie, pre hororového fanúšika sa dej stáva predvídatelným (v ôsmej epizóde s vyhladovanou komunitou mi bolo z toho scenáristického amatérizmu až do plaču) a je to jednoducho len blúdenie dvoch nezranitelných postáv, ktoré v prvej polovici aspoň trochu oživila prítomnosť netvorov, ktorí ale v druhej polovici záhadne vymizli. Samozrejme nekritizujem všetko, pretože aj napriek tomu, že mi vela vecí vadilo, čo sa týka výpravy, castingu alebo masiek, ide o súčasnú špičku seriálovej tvorby. Keď sa ale pozriem na to, že napríklad minuloročný virálny hit Wednesday, ktorý je cielený na tínedžerov, má lepšie hodnotenie než tento velkolepý projekt, nemôžem napísať, že je úspechom.

Po Happy Death Day 2U druhý najslabší film tohto režiséra. Jeho štýl tu stále je a film miestami dokáže poriadne baviť, ale nie je to až taká pecka ako jeho ďalšie snímky a nehorázne sa to tiahne. Zahrané to je parádne a páči sa mi, že si Christopher robí srandu aj z lavice aj z pravice prostredníctvom virálnych videí reaugujúcich na Ernesta. Neviem, nakolko mu do projektu kecali ludia od Netflixu, ale ako celok to za mňa nefunguje úplne ideálne. Na slabšie tri to ale vďaka úžasnému Davidovi Harbourovi je. P.S. Jennifer Coolidge je pound for pound najodpornejšia kreatúra v Hollywoode.

U mňa pocitovo podobné ako režisérov Split, akurát bez výraznejšieho herca, ktorý by to celé ťahal. Počas pozerania som neustále rozmýšlal, či sa mi to vlastne páči alebo nie, pričom som neprišiel k jednoznačnému záveru ani po skončení, ktoré bolo na Shyamalana úplne lightové. To je vlastne aj najväčšou slabinou tohto filmu, pretože človek od toho proste kvôli režisérovmu renomé vyžaduje niečo viac a ničoho velkolepého sa nedočká.

Myslím, že keby si režisér odpustil tie fantazmagorické výlevy a cucanie ceckov, išlo by o divácky velmi pozitívne prijatý film, pretože dusná atmosféra tu je po celý čas. Keďže sa ale chcel zavďačiť trochu inej cielovej skupine, než sú hororoví diváci, dopadlo to ako film, ktorý si udrží pozornosť a dokáže vyvolať nepríjemné pocity, ale celkové vyznenie mi prišlo nevýrazné a u druhej polovice po scéne s maskovaným prepadnutím vykradnutej z AHS Cult som mal pocit, že sa to stále viac rozpadá. Niekto sa v tom ale možno nájde a osobne sa teším na komentáre mojich oblúbencov silentname a dubinak, ktorí sa k takýmto veciam vedia vyjadriť lepšie než obyčajný sedlák z dediny ako ja.

Pocitovo zatial najlepšia epizóda, v ktorej sa vzťahy konečne vyvíjajú tak, ako sa to v postapo horore patrí. Vzájomná nedôvera pomaly opadá a autorita Joela sa znižuje, pričom jeho skúsenosti začínajú byť užitočné. Obsadenie Melanie Lynskey je podla mňa trochu mimo. Chápem, že tvorcovia chcú mať ako líderku silnú ženu, ale Melanie mám zafixovanú v seriáloch ako taký housewife typ. Škoda že práve táto epizóda bola najkratšia, ale záver príjemne nabudí na budúci týždeň.